znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 158/2012-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   decembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., všetci bytom   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   K.   U.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 p o r u š i l základné právo I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. I.   P.,   E.   P.,   V.   B.,   M.   T.,   A.   T.,   K.   T.   a M.   T.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré   j e Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 916,37 € (slovom deväťstošestnásť eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. K. U., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 158/2012-11   z 31. mája   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ 1“), E. P. (ďalej len   „sťažovateľka   2“),   V.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka 3“),   M.   T.   (ďalej   len „sťažovateľka 4“), A. T. (ďalej len „sťažovateľ 5“), K. T. (ďalej len „sťažovateľ 6“) a M. T. (ďalej len „sťažovateľka 7“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného   práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynuli úkony, ktoré boli v danej veci vykonané, a ďalej najmä tieto relevantné   skutočnosti: «(...) Okresný   súd   Bratislava   I   nekonal   plynulo   v   období od 22. 11. 2006 do 04. 06. 2007, od 20. 07. 2007 do 23. 06. 2008 a od 10. 03. 2009 a svojou nečinnosťou oddialil a znemožnil sťažovateľom odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa   nachádzajú,   kde   sa   domáhajú   právoplatného   a   vykonateľného   rozhodnutia   vo   veci vylúčenia zápisu časti pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu J. spol. s r. o. Prieťahmi   v   konaní   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) ako aj práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru(...)

Sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávajú sťažovatelia z dôvodu, že o ochrane označeného základného práva nerozhoduje iný súd.

Pri   uplatnení   ochrany   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov využili sťažovatelia všetky právne prostriedky, ktoré im právne predpisy na ich ochranu poskytujú. Dňa 16. 11. 2009 podali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré Okresný súd   Bratislava   I   vyhodnotil   ako   dôvodné.   Príčinu   vzniku   prieťahov   videl   Okresný   súd Bratislava I vo vysokom nápade vecí, a v nedostatočnom personálnom obsadení sudcov na obchodnom úseku súdu. Sťažovatelia tak splnili podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z.

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   skúma   právnu   a   faktickú   zložitosť prejednávanej veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. Sťažovatelia vec nepovažujú za právne zložitú,   na výzvy súdu reagovali   vždy v stanovenom termíne a prieťahy v konaní nevznikli nekonaním sťažovateľov, ani žalovaného. (...)

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovatelia požadujú primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000,- EUR(...) pre každého sťažovateľa. Takto uplatnenú sumu odôvodňujú   sťažovatelia   tým,   že   právna   neistota,   v   ktorej   sa   dlhodobo   nachádzajú   im spôsobila materiálnu aj nemateriálnu ujmu. Dôvodom vzniku pohľadávky žalovaného malo byť   neplatenie   nájomného   za   byty,   ktoré   užívajú   sťažovatelia   a   to   do   dňa   vyhlásenia konkurzu. Podľa názoru sťažovateľov však žalovaný nárok na uplatnené pohľadávky nemá z dôvodu,   že   v   čase,   keď   mali   pohľadávky   vzniknúť   boli   Správou   katastra   B.   všetci sťažovatelia zapísaní na liste vlastníctva ako majitelia bytov a platby spojené s užívaním bytu hradili priamo na účet založeného S., B., priznaním tejto pohľadávky súdom by tak došlo   k   bezdôvodnému   obohateniu   žalovaného.   Sťažovatelia   v   pôvodnom   konaní poukazovali   aj   na   to,   že   predpis   nájomného   a   poplatkov   za   užívanie   bytov   odporoval cenovému predpisu, čo potvrdil svojim rozhodnutím Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 4 Sž 65/02 zo dňa 29. 10. 2002.

Do dnešného dňa z dôvodu nekonania súdu nie je rozhodnuté, či uplatnený nárok žalovaného na zaplatenie nájomného voči sťažovateľom je oprávnený. Nemateriálna ujma sťažovateľov spočíva v ich právnej neistote, ktorá trvá dlhší čas bez zavinenia sťažovateľov. V príčinnej súvislosti s deklarovaným neplatením nájomného správca konkurznej podstaty zaslal všetkým sťažovateľom výpovede z nájmu bytu, ktoré sťažovatelia napadli žalobami o určenie   neplatnosti   výpovede   z nájmu bytu,   s čím   sťažovateľom   vznikli   aj materiálne výdavky   (rozsudok   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   7C   114/2005   v   spojení s rozsudok   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   14Co/41/2009).   Podľa   názoru sťažovateľov, len konštatovanie porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením. Priznaním primeraného   finančného   zadosťučinenia   by   došlo   k   dovŕšeniu   ochrany   porušeného základného práva sťažovateľov.

Sťažovatelia žiadajú, aby im Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v rozsahu vykonaných právnych úkonov v sume 261,82 EUR(...)

Na základe vyššie uvedeného   sťažovatelia   navrhujú,   aby Ústavný súd   Slovenskej republiky prijal tento nález:

1. Základné právo I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote zaručené   v článku   6 ods.   1 Dohovoru(...)   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi/5/2006 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   1   Cbi/5/2006 prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. priznáva finančné zadosťučinenie každému jednotlivo v sume 1 000,- EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. P., E. P., V. B., M. T., A. T., K. T. a M. T. priznáva trovy právneho zastúpenia 261,82 EUR(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. K. U.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený jeho podpredsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   3519/2012 z 9. augusta 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľov oznámením zo 4. septembra 2012.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   popísala   chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...)   netrvám   na   ústnom   prejednaní   prijatej   sťažnosti(...)   a   súhlasím   s   tým,   aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.(...), ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Po   preskúmaní   časovej   postupnosti   jednotlivých úkonov súdu vo veci   si dovolím spochybniť   tvrdenia   sťažovateľov   v   sťažnosti   týkajúce   sa   skutočnosti,   že   v   období od 22. 11. 2006 do 04. 06. 2007 bol súd vo veci sp. zn. 1Cbi/5/2006 nečinný. Z vyššie uvedených   úkonov   súdu   jednoznačne   vyplýva,   že   dňa   29.   09.   2006   súd   vyzýval navrhovateľov na doručenie príloh k návrhu vo veci samej, ktoré mu boli doručené dňa 17. 10. 2006. Následne dňa 20. 10. 2006 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej a jeho prílohám, pričom samotné vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené dňa 22. 11. 2006. Je pravdou, že následný úkon súdu bol realizovaný až dňa 04. 06. 2007, mám však   za   to,   že   vzhľadom   na   mierne   predĺženie   časového   úseku   jeho   uskutočnenia   ide o ojedinelý   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   pracovnou   zaťaženosťou   vyššieho   súdneho úradníka   povereného   zákonným   sudcom   na   uskutočnenie   procesných   úkonov   vo   veci súvisiacich s prípravou veci na pojednávanie.

Rovnako nesúhlasím s tvrdením sťažovateľov o nečinnosti súdu vo veci v období od 20. 07. 2007 do 23. 06. 2008. Poukazujem na to, že súd dňa 29. 01. 2008 vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 24. apríl 2008 o 09.00 hod., ktorý bol dňa 17. 04. 2008 zrušený z dôvodu ospravedlnenia neúčasti práve právneho zástupcu navrhovateľov na nariadenom pojednávaní.   Vo   veci súd dňa 17.   04.   2008 stanovil nový termín   pojednávania na deň

18. 09. 2009   o   9.00   hod.,   na   ktorom   vec   prejednal.   Pred   samotným   pojednávaním   súd vo veci dňa 18. 09. 2009 súd ešte rozhodoval o procesnom návrhu odporcu na spojenie vecí a to uznesením č. k. 1Cbi 5/2006-56 zo dňa 23. 06. 2008, ktorým vec spojil do spoločného konania s vecami sp. zn. 1Cbi/6/2006, 1Cbi/7/2006, 1Cbi/8/2006 a 1Cbi/9/2006.

Pokiaľ   ide   o   sťažovateľmi   namietanú   nečinnosť   súdu   vo   veci   v   období   od 10. 03. 2009, je možné konštatovať, že nakoľko najbližší úkon súdu vo veci bol vykonaný až dňa 12. 04. 2011, kedy súd vyzval odporcu na vyjadrenie súhlas so späťvzatím navrhovateľa v   V.   rade,   je   konanie   vo   veci   v   uvedenom   období   poznačené   zbytočnými   prieťahmi. Po prešetrení dôvodov, pre ktoré k vzniku prieťahov v tomto období došlo, som dospela k záveru,   že   sú   objektívneho   charakteru,   a   teda   že   zákonní   sudcovia,   ktorým   bola   vec v dotknutom období podľa platného rozvrhu práce pridelená na konanie a rozhodnutie, vznik   prieťahov   subjektívne   nezavinili.   Dôvodmi   vzniku   prieťahov   bolo   predovšetkým viacnásobné prerozdelenie napadnutej veci medzi viacerých zákonných sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu zmien v rozvrhu práce, ako aj nadmerná zaťaženosť sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu ich nedostatočného personálneho obsadenia a s tým súvisiaca reálna možnosť vytýčenia pojednávania vo veciach im prideleným.

Dňa 10. 06. 2009 bola vec podľa Dodatku č. 12 k Rozvrhu práce na rok 2009 pridelená   Mgr.   P.   D.   ako   zákonnému   sudcovi,   kedy   mu   bolo   pridelené   na konanie a rozhodovanie nové súdne oddelenie incidenčných žalôb „3Cbi“. Mgr. P. D. sa na základe Dodatku   č.   7   k   Rozvrhu   práce   pre   rok   2009   stal   novým   sudcom   Okresného   súdu Bratislava 1   s   účinnosťou   odo   dňa   01.   04.   2009,   kedy   mu   boli   pridelené   na konanie a rozhodovanie   už   existujúce   súdne   oddelenia   obchodných   sporov   „29Cb,   29 CbPv,   29 Cbd, 29 Cbcud a 29 Rob“ so stavom ku dňu 31. 03. 2009. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať,   že   v   dotknutom   období   existujúcich   prieťahov   bol   zákonnému   sudcovi pridelený vysoký počet už na súde napadnutých vecí v krátkom časovom období, s ktorými bolo potrebné sa oboznámiť a až následne pri zohľadnení časovej postupnosti poradia jednotlivých vecí vytýčiť vo veci pojednávanie.

Dňa   25.   01.   2010   bola   vec   pridelená   zákonnej   sudkyni   Mgr.   A.   U.,   nakoľko na základe   Dodatku   č.   3   k   Rozvrhu   práce   na   rok   2010   jej   bolo   pridelené   na   konanie a rozhodnutie   celé   súdne   oddelenie   „3Cbi“.   V   krátkom   časovom   období   na   to,   dňa 10. 03. 2010   bola   vec   podľa   Dodatku   č.   5   k   Rozvrhu   práce   na   rok   2010   pridelená zákonnému   sudcovi   JUDr.   R.   G.,   a   to   z   dôvodu   prerozdelenia   všetkých   vecí   súdneho oddelenia „3Cbi“ do oddelení „1 Cbi“ a „2 Cbi“. V súvislosti s existujúcimi prieťahmi po pridelení veci JUDr. R. G. poukazujem najmä na jeho nadmernú pracovnú zaťaženosť, ktorá mala za následok nečinnosť súdu vo veci do dňa 12. 04. 2011. JUDr. R. G. nastúpil na Okresný súd Bratislava I ako sudca dňa 04. 02. 2009 s tým, že za rok 2009 mal nápad vecí v počte 543, z ktorých bolo z jeho strany 329 vecí vybavených, pričom 80 vecí bolo reštančných. Za rok 2010 mal zákonný sudca nápad vecí v počte 726, z ktorých bolo 559 vecí vybavených, pričom 139 vecí bolo reštančných.

Záverom svojho vyjadrenia si dovolím poukázať aj na tú skutočnosť, že vec sp. zn. 1Cbi/5/2010 bola spojená na jedno konanie s vecami sp. zn. 1Cbi/6/2006, 1Cbi/7/2006, 1Cbi/8/2006 a 1Cbi/9/2006, čím sa vec vzhľadom na jej predmet a samotný skutkový stav veci stala skutkovo a právne zložitá, čo výraznou mierou prispelo k predĺženiu doby trvania konania vo veci.

Vzhľadom   vyššie   uvedené   skutočnosti   ako   aj   na   samotné   spochybnenie   tvrdení sťažovateľov si dovoľujem ústavný súd požiadať, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia   tieto   vzal   do   úvahy   a   nepriznal   sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie v celej nimi uplatnenej výške. Konečné rozhodnutie však ponechávam na zvážení ústavnému súdu.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní oznámila ústavnému súdu, že „(...)   sťažovatelia   netrvajú   na   tom,   aby   sa   v predmetnej   veci   konalo   ústne pojednávanie“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v súčasnosti pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006:

A. Dňa 25. augusta 2006 podali sťažovateľ 1 a sťažovateľka 2 na okresnom súde žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 1 824,73 Sk zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu proti JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r. o. (ďalej aj „žalovaný“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 9/2006.

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 1 a 2, aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 1 a 2 zaslala súdu požadované prílohy.

Dňa 20. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému žalobnému návrhu.

Dňa   22.   novembra   2006   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   svoje   vyjadrenie k podanej žalobe.

Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 1 a 2, aby sa vyjadrila k podaniu žalovaného.

Dňa 29. januára 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. apríl 2008.Dňa   16.   apríla   2008   bolo   súdu   doručené   ospravedlnenie   právnej   zástupkyne sťažovateľov 1 a 2 z neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 17. apríla 2008 bol zrušený uvedený termín pojednávania a bol stanovený nový termín na 18. september 2008.

Dňa   26.   mája   2008   bol   súdu   doručený   návrh   žalovaného   na   spojenie   viacerých súvisiacich vecí.

B. Dňa 30. augusta 2006 podala sťažovateľka 3 na okresnom súde žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 1 942,22 Sk zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu proti žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 7/2006.

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky 3, aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky 3 zaslala súdu požadované prílohy.

Dňa 20. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému žalobnému návrhu.

Dňa   23.   novembra   2006   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   svoje   vyjadrenie k podanej žalobe.

Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky 3, aby sa vyjadrila k podaniu žalovaného.

Dňa 20. júla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky 3 zaslala súdu svoje vyjadrenie.Dňa 7.   decembra   2007 žalovaný zaslal súdu   svoje   vyjadrenie k   podaniu   právnej zástupkyne sťažovateľky 3 z 20. júla 2007.

C. Dňa 30. augusta 2006 podali sťažovateľka 4 a sťažovateľ 5 na okresnom súde žalobu o   vylúčenie   zápisu   časti   pohľadávky   v   sume 1 608,31 Sk   zo súpisu   všeobecnej podstaty   úpadcu   proti   žalovanému   JUDr.   I.   T.,   správcovi   konkurznej   podstaty   úpadcu J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 8/2006.

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 4 a 5, aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 4 a 5 zaslala súdu požadované prílohy.

Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému návrhu.

Dňa   22.   novembra   2006   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   svoje   vyjadrenie k podanej žalobe.

Dňa   21.   marca   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   4   a   5,   aby   sa   vyjadrili k podaniu žalovaného.

Dňa 23. apríla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľov 4 a 5 doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie k písomnému podaniu žalovaného z 20. novembra 2006.

D. Dňa 30. augusta 2006 podali sťažovateľ 6 a sťažovateľka 7 na okresnom súde žalobu o vylúčenie zápisu časti pohľadávky v sume 2 290,51 Sk zo súpisu všeobecnej podstaty   úpadcu   proti   žalovanému   JUDr.   I.   T.,   správcovi   konkurznej   podstaty   úpadcu J., spol. s r. o. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cbi 6/2006.

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 6 a 7, aby doložila do spisu všetky prílohy, ktoré boli označené ako dôkazy.

Dňa 17. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľov 6 a 7 zaslala súdu požadované prílohy.

Dňa 30. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému žalobnému návrhu.

Dňa   22.   novembra   2006   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   svoje   vyjadrenie k podanej žalobe.

Dňa 4. júna 2007 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov 6 a 7, aby sa vyjadrila k podaniu žalovaného.

Dňa   20.   júla   2007   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   6   a 7   zaslala   súdu   svoje vyjadrenie.

E. Dňa 23. júna 2008 okresný súd uznesením rozhodol o spojení vecí vedených pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006, sp. zn. 1 Cbi 6/2006, sp. zn. 1 Cbi 7/2006, sp. zn. 1 Cbi 8/2006 a sp. zn. 1 Cbi 9/2006 do jedného konania s tým, že uvedené veci budú v budúcnosti vedené pod sp. zn. 1 Cbi 5/2006.

Dňa 18. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. február 2009.

Dňa 18. septembra 2008 súd vyzval Správu katastra B. na zaslanie dokumentácie.Dňa 31. októbra 2008 Správa katastra B. reagovala na výzvu súdu.Dňa 20. novembra 2008 súd dožiadal Okresný súd Banská Bystrica.Dňa   15.   decembra   2008   bolo   súdu   doručené   podanie   Okresného   súdu   Banská Bystrica.

Dňa 2. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. V ten istý deň súd realizoval dožiadanie Daňovému úradu B.

Dňa 18. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného.

Dňa   25.   februára   2009   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľov.

Dňa 2. marca 2009 bolo súdu doručené oznámenie Daňového úradu B.Dňa   9.   marca   2009   súd   zaslal   vyjadrenie   sťažovateľov   a   vyjadrenie   žalovaného účastníkom konania na zaujatie stanoviska.

Dňa 27. marca 2009 bolo súdu doručené stanovisko žalovaného.Dňa 7. septembra 2009 bol okresnému súdu doručený procesný návrh sťažovateľov.Dňa 28. januára 2011 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby sťažovateľom 5. Dňa 12. apríla 2011 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí s uvedeným späťvzatím žaloby.

Dňa 19. apríla 2011 bol súdu doručený súhlas žalovaného s uvedeným späťvzatím žaloby.

Dňa 12. októbra 2011 súd rozhodol o zastavení konania o nároku sťažovateľa 5. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2011.

Dňa 23. februára 2012 súd nariadil vo veci pojednávanie na 17. apríl 2012.Dňa 17. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 1 Cbi 5/2006-640.

Dňa 7. júna 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na doplnenie rozsudku.Dňa 28. júna 2012 bolo podané odvolanie proti uvedenému rozsudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v súčasnosti v konaní vedenom   pod sp.   zn. 1 Cbi 5/2006 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a ich   práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľov.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný minimálne v období od 7. septembra 2009 do 12. apríla 2011. Okresný súd teda poldruha roka vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalobcovia v danej veci   počas   súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „po prešetrení dôvodov, pre ktoré k vzniku prieťahov   v tomto   období   došlo,   som   dospela   k záveru,   že   sú   objektívneho   charakteru, a teda že zákonní sudcovia, ktorým bola vec v dotknutom období podľa platného rozvrhu práce pridelená na konanie a rozhodnutie, vznik prieťahov subjektívne nezavinili. Dôvodmi vzniku   prieťahov   bolo   predovšetkým   viacnásobné   prerozdelenie   napadnutej   veci   medzi viacerých zákonných sudcov Okresného súdu Bratislava I z dôvodu zmien v rozvrhu práce, ako   aj   nadmerná   zaťaženosť   sudcov   Okresného   súdu   Bratislava   I   z   dôvodu   ich nedostatočného   personálneho   obsadenia   a   s   tým   súvisiaca   reálna   možnosť   vytýčenia pojednávania vo veciach im prideleným“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup okresného súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   tento   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 17. apríla 2012 bol v predmetnej veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok č. k. 1 Cbi 5/2006-640, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   priznať   tomu,   koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € najmä preto, že sa dlhodobo nachádzajú v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, ale aj vzhľadom na povahu veci a jeho význam pre sťažovateľov považuje za primerané každému sťažovateľovi vo výške 750 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4. novembra 2011 a spísanie sťažnosti z 19. decembra 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát   po   123,50   €   a režijný   paušál   v sume   dvakrát   po   7,41   €,   preto   trovy   právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 130,91 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade siedmich sťažovateľov   tvorí   náhrada   trov   právnej   služby   advokátkou   sumu   916,37   €   v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012