znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 158/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. L. J., R., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš z 22.   októbra   2007   v konaní vedenom   pod sp. zn. 1 T   86/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. V.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2007   doručená   sťažnosť   V.   V.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojich základných práv zaručených čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) z 22. októbra 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 86/2006.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že okresný súd v rámci predbežného prerokovania obžaloby podanej 31. októbra 2006 prokurátorom Okresnej prokuratúry L. (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   pod   č.   k.   1   Pv   219/05-67   vydal   22. októbra   2007 uznesenie, ktorým podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku nariadil v danej veci hlavné pojednávanie.

Konajúci   súd   súčasne   rozhodol   o   tom,   že   odmieta   vykonanie   sťažovateľom navrhovaných   dôkazov   -   výsluchov   svedkov,   príslušníkov   Policajného   zboru vykonávajúcich zákrok v roku 2005, vyhotovenie nového znaleckého posudku, a vyžiadanie označených   listinných   dôkazov   vrátane   pokynu   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) upravujúceho postup okresnej prokuratúry.

Podľa   názoru   sťažovateľa   rozhodnutím   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   ním označených   práv   a slobôd.   Dôsledky   tohto   rozhodnutia   nie   je   možné   napraviť   v rámci ďalšieho konania, pretože proti uvedenému rozhodnutiu súdu nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Následky uvedeného rozhodnutia sú však tak závažné, že jedinou cestou, ako možno dosiahnuť v danej veci nápravu, je uplatnenie tohto prostriedku ochrany   základných   práv   a   slobôd,   ktorým   ochranu   neposkytol   všeobecný   súd   v rámci predbežného prerokovania obžaloby, hoci bol povinný tak učiniť.

Sťažovateľ   poukázal   na   judikatúru   ústavného   súdu   publikovanú   pod   sp.   zn. III. ÚS 79/02 a sp. zn. III. ÚS 155/05, podľa ktorej „nie je iba povinnosťou ústavného súdu ako   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v   rámci   svojej   rozhodovacej právomoci   ochranu   základných   práv   a   slobôd   vrátane   rešpektovania   záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti“.

V ďalšom sťažovateľ poukázal na vady prípravného konania, z ktorého vyvodil záver o nedôslednom uplatnení právomoci okresného súdu pri predbežnom prerokovaní obžaloby.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 86/2006, v rámci predbežného prejednania obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry v L. pod sp. zn. 1 Pv 219/05-67 dňa 31. 10. 2006, porušil základné právo V. V. zaručené ustanoveniami   článku   17   ods.   2,   46   ods.   1,   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky a ustanovenia článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 1 T 86/2006 zo dňa 22. 10. 2007 a vec sa vracia Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. V. V. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 6.296,-Sk, ktoré je Okresný súd v Liptovskom Mikuláši povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta JUDr. L. J., R.

Trovy konania, priznania náhrady ktorých sa domáham, pozostávajú z odmeny za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 6.296,-Sk za dva úkony právnej služby zvoleného advokáta v zmysle ustanovení § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a písm. c) Vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 2.970,-Sk a písomné podanie na Ústavný súd SR - 2.970,-Sk) ako aj z hodnoty dvoch režijných paušálov po 178,-Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   tejto   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   sťažovateľa garantovaných v čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) a písm. d) dohovoru uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 86/2006 tým, že konajúci súd rozhodol uznesením z 31. októbra 2006 o nariadení hlavného pojednávania vo veci a nevykonal dôkazy, ktoré navrhol sťažovateľ.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spravodlivosti.

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z   trestného   činu   má   tieto minimálne práva:

podľa písm. c) citovaného článku dohovoru obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

podľa písm. d) citovaného článku dohovoru vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti   sebe   a   dosiahnuť predvolanie   a   výsluch   svedkov   vo   svoj   prospech   za   rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   je vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci limitovaná princípom subsidiarity. Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a aj   účinných právnych   prostriedkov   nápravy   pred iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (napr.   I.   ÚS   103/02). Z uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy   prislúcha právomoc   ústavnému   súdu   zaoberať   sa   porušením   základného   práva   alebo   slobody za predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu (I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj   opravný   prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie   stále   prebieha   na   okresnom   súde   a   proti rozhodnutiu okresného súdu môže sťažovateľ podať odvolanie. Odvolací súd potom bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu odvolania, a to najmä   so zreteľom   na   dodržanie   základných   práv   a slobôd   vrátane   označených   práv sťažovateľa.   Odvolací   súd má podľa   Trestného poriadku   celý   rad účinných   procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu porušenia základných práv a slobôd v predchádzajúcom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené. Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade odvolací   súd,   ktorý   bude   oprávnený   a   povinný   rozhodnúť   o ochrane   základných   práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať. Skutočnosti, ktoré uviedol   sťažovateľ   vo   svojej sťažnosti,   neumožňujú   vyvodiť   taký   záver,   že   by   nimi namietané porušenie označeného základného práva nebolo možné odstrániť pred odvolacím súdom.

Vzhľadom na to, že sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu z 22. októbra 2007   je svojou   povahou procesným   rozhodnutím,   ktorým   sa   upravuje vedenie konania, v prípade zistenia porušenia základných práv sťažovateľa odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nič nebráni tomu, aby sťažovateľ opätovne požiadal predsedu senátu o vypočutie svedkov. Senát okresného súdu bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bude mať možnosť posúdiť aj námietky sťažovateľa, ktoré sú obsahom tejto sťažnosti.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 10. apríla 2008