znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 158/06- 10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť B. B., bytom T., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., so sídlom T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 151/2005, pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 127/04, a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 152/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. B. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2006 doručená sťažnosť B. B., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr.   G.   H.,   so   sídlom   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 151/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 127/04) a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 152/2005.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 16. apríla 1999 na Okresnom súde   Trenčín   návrh   na   určenie   neplatnosti   okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru zamestnávateľom   A.,   s.   r.   o.,   R.   (ďalej   len   „odporca“).   Po   postúpení   veci   miestne príslušnému   Okresnému   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sťažovateľ   podaním z 15. júna 1999 doplnil svoj návrh a podaním z 27. septembra 2000 upresnil petit žaloby. Okresný   súd   8.   októbra   2002   čiastočným   rozsudkom   rozhodol,   že   okamžité   zrušenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer sťažovateľa naďalej trvá. Vo zvyšnej časti ohľadne finančných nárokov sťažovateľa okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 4 C 92/99–137   z   3.   decembra   2003.   Proti   tomuto   rozsudku   sa   odvolal   odporca;   sťažovateľ uvádza, že odporca podal odvolanie proti rozsudku asi 26. januára 2004, ktoré bolo neúplné a po jeho doplnení bol spis 29. apríla 2004 zaslaný krajskému súdu. Na krajskom súde sa vec vedie pod sp. zn. 9 Co 151/2005, pôvodne pod sp. zn. 10 Co 127/04. O odvolaní sa zatiaľ nekonalo. Ústavný súd zistil, že spis bol 27. júna 2005 vrátený okresnému súdu z dôvodu, že chýbala doručenka k uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie.

Uznesením z 20. apríla 2004 č. k. 4 C 92/99-155 okresný súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie. Proti tomuto uzneseniu sa odporca odvolal. Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 152/05-189 z 20. decembra 2005 napadnuté uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   24.   januára   2006. Uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 152/05–189 bolo sťažovateľovi doručené 8. februára 2006.

Sťažovateľ podal 7. júna 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Co 127/2004. V odpovedi podpredsedníčka krajského súdu uviedla, že sťažnosť považuje za dôvodnú, a oznámila sťažovateľovi, že odvolací súd 14. júna 2005 vrátil   vec   okresnému   súdu   na   prešetrenie   včasnosti   podania   odvolania   proti   uzneseniu o oslobodení od súdneho poplatku. Krajský súd rozhodol vo veci tohto odvolania odporcu 20. decembra 2005 až po ďalšej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní o odvolaní.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol :

1. Krajský súd v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Co 127/04 a následne pod sp. zn. 9 Co 151/2005 a 9 Co 152/2005 porušil právo B. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajskému   súdu   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co   151/2005   a 9   Co 152/2005   sa   prikazuje   konať   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá.

3. B. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. B.   B.   sa   priznáva   náhrad   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5   788,-   Sk   (slovom päťtisíc sedemstoosemdesiatosem slovenských korún) za dva úkony právnej služby, ktorú je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. H. G., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že spis vedený pod sp. zn. 10 Co 127/04 bol 27. júna   2005   vrátený   okresnému   súdu   z dôvodu,   že   chýbala   doručenka   k uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, a opätovne bol predložený krajskému súdu 7. júla 2005, kde sa vedie pod sp. zn. 9 Co 151/05.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 70/00, II. ÚS 190/05) o zjavnú neopodstatnenosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   sťažovateľom   označeného   základného   práva   alebo slobody,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tým, že do podania sťažnosti ústavnému súdu krajský súd vo veci odporcom podaného odvolania proti rozsudku č. k. 4 C 92/99–137 z 3. decembra 2003 nekonal a nerozhodol.

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorej namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 9 Co 152/2005, vychádzal zo svojej stabilnej judikatúry, podľa ktorej v konaní pred ústavným súdom poskytuje ochranu základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto   ochrany   porušenie   základného práva   ešte trvalo. Ak   v čase,   keď došla sťažnosť   ústavnému   súdu,   nedochádza   k   porušovaniu   označeného   základného   práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 55/02).

Krajský   súd   rozhodol   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co   152/2005   uznesením z 20. decembra 2005, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 8. februára 2006, tak, že zrušil uznesenie okresného súdu vo veci oslobodenia od súdneho poplatku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu teda krajský súd už o veci sp. zn. 9 Co 152/2005 nekonal.

Čo   sa   týka   sťažnosti   sťažovateľa   na   zbytočné   prieťahy   v konaní   vedenom   na krajskom súde pod sp. zn. 9 Co 151/2005 (pôvodne pod sp. zn. 10 Co 127/04), je potrebné uviesť, že toto konanie vzájomne súvisí s konaním vedeným na krajskom súde pod sp. zn. 9 Co 152/2005. Sťažovateľ namieta predovšetkým zbytočné prieťahy v konaní o odvolaní proti rozsudku okresného súdu, proti ktorému podal odporca odvolanie, ktoré však nebolo spôsobilým návrhom na začatie konania, pretože podmienkou uskutočnenia odvolacieho konania je tak ako v ostatných prípadoch spôsobilý návrh. Ak   odvolanie túto vlastnosť nemá, krajský súd o odvolaní nemôže konať. V danom prípade prekážkou uskutočnenia odvolacieho konania je nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, o ktorom konali tak Okresný súd Trnava, ako aj krajský súd. Krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 92/99-155 z 20. apríla 2004 svojím uznesením č. k. 9 Co 152/05-189 z 20. decembra 2005 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom má okresný súd doplniť dokazovanie v smere naznačenom krajským súdom, vykonané dôkazy vyhodnotiť a o veci opätovne   rozhodnúť,   pričom   rozhodnutie   má   aj   náležite   odôvodniť.   Z tohto   dôvodu   sa možno   stotožniť   s názorom   odvolacieho   súdu,   že   do   právoplatného   rozhodnutia o oslobodení/neoslobodení   od   súdneho   poplatku   za   podané   odvolanie   (a   bez   zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie) nemožno odvolacie konanie uskutočniť, a preto predloženie   spisu   krajskému   súdu   bez   rozhodnutia   okresného   súdu   o tejto   otázke   je predčasné. Až po odstránení prekážky nezaplatenia súdneho poplatku bude môcť krajský súd konať o podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu na zbytočné prieťahy v označených konaniach zo strany krajského súdu nemohlo dochádzať k zbytočným prieťahom v konaní, a tým ani k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa z dôvodu, ktorý uvádza vo svojej sťažnosti, a preto sťažnosť sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006