znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 158/05-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní o sťažnosti PhDr. I. C., trvale bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., so sídlom B.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo PhDr. I. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. I. C. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4.   PhDr.   I.   C. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   vo   výške   6   259   Sk   (slovom šesťtisícdvestopäťdesiatdeväť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2005 doručená   sťažnosť   PhDr.   I.   C.,   trvale   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. M. B., so sídlom B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „Dohovor“)   v spojení   s čl.   1   ods.   1,   čl.   2   ods.   2   a s   čl.   154   ods.   4   ústavy   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 Ct 13/2003.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu 2. decembra 2003 domáhal ochrany svojich práv na ochranu osobnosti, pričom predmetom sporu sú dva články v denníku SME z októbra 2003 obsahujúce podľa návrhu nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje znižujúce dôstojnosť a vážnosť sťažovateľa. Oba články boli zároveň   zverejnené   v elektronickej   podobe   na   internetových   stránkach   denníka   SME. Sťažovateľ v návrhu na začatie konania požiadal súd, aby v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku prikázal odporcovi vymazať v návrhu špecifikované údaje z internetových stránok a ďalej ich nezverejňovať až do právoplatného rozhodnutia vo veci.Okresný   súd   uznesením   z 10.   decembra   2003   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Po zistení, že odvolací súd vo veci nekoná, podal právny zástupca sťažovateľa 22. júla 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní podpredsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) poverenému   riadením   krajského   súdu.   Podpredseda   krajského   súdu   v liste   doručenom právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   11.   októbra   2004   uviedol,   že   sťažnosť   prešetril a konštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná. Zo súdneho spisu právny zástupca sťažovateľa zistil, že o odvolaní rozhodol krajský súd uznesením z 24. septembra 2004 tak, že napadnuté uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Keďže   uznesenie krajského súdu   nebolo sťažovateľovi   doručené, podal   jeho právny zástupca   11.   januára 2005 opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní podpredsedovi krajského súdu a zároveň ju zaslal   na   vedomie   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Na   sťažnosť odpovedala listom zo 4. marca 2005 predsedníčka krajského súdu, v ktorom vyhodnotila sťažnosť ako čiastočne dôvodnú.

Dňa   23.   februára   2005   advokátska   koncipientka   právneho   zástupcu   sťažovateľa po nahliadnutí   do   spisu   na   okresnom   súde   zistila,   že   uznesenie   krajského   súdu   bolo okresnému súdu   doručené   už 8.   novembra 2004,   ale dosiaľ nebolo zaslané účastníkom konania a vo veci neboli vykonané žiadne úkony. Právny zástupca sťažovateľa podal listom z 25. februára 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Na sťažnosť odpovedala   JUDr.   E.   H.,   poverená   výkonom   funkcie   predsedu   okresného   súdu   listom z 28. apríla 2005, v ktorom konštatovala „objektívny prieťah v konaní od 8. 11.   2004 do 9. 3. 2005“.

Okresný   súd   uznesením   z 2.   apríla   2005   vyzval   sťažovateľa,   aby   odstránil   vady návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia.   Na   výzvu   odpovedal   právny   zástupca sťažovateľa listom z 9. mája 2005, v ktorom opätovne požiadal súd o odstránenie prieťahov v konaní, a to jednak pokiaľ ide o nariadenie predbežného opatrenia, ako aj vo veci samej.

Sťažovateľ   v sťažnosti   upozorňuje   s odkazom   na   príslušnú   judikatúru   ústavného súdu, že okresný súd v konaní vo veci samej vykonal dosiaľ len jeden procesný úkon.Na tomto skutkovom základe sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a s čl. 154 ods. 4 ústavy a navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej vydal tento nález:

„Okresný   súd   Bratislava   I vo   veci   nariadenia   predbežného   opatrenia   v konaní vedenom pod sp.   zn.   8 Ct 13/2003 porušil   základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný súd Bratislava I v konaní vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8 Ct 13/2003 z 20. apríla 2005 sa zrušuje.

Okresnému súdu Bratislava I vo veci nariadenia predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 prikazuje konať a neodkladne rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vo   veci   ochrany   osobnosti   a náhrady nemajetkovej ujmy vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 prikazuje konať.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   150   000   Sk (slovom „stopäťdesiattisíc slovenských korún“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. B., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   9.   júna   2005   právny   zástupca   sťažovateľa oznámil ústavnému súdu, že 31. mája 2005 vydal okresný súd uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Vzhľadom na túto skutočnosť zároveň právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu oznámil, že v časti, v ktorej sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal vo veci nariadenia predbežného opatrenia neodkladne rozhodnúť, berie sťažovateľ svoj návrh čiastočne späť.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 158/05-23 zo 6. júla 2004 ju v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietol. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu   k sťažnosti   bolo   ústavnému   súdu   doručené 13. októbra 2005. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„Dňa 2. 12. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania vo veci navrhovateľa PhDr. I. C., zast. JUDr. M. B., advokátom, voči odporcom v 1. rade P. P., a. s., vydavateľ denníka SME, v 2. rade Mgr. J. M., vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Súčasťou tohto návrhu bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia v ktorom   navrhovateľ   požadoval   aby   súd   odporcu   v 1. rade   zaviazal   zabezpečiť   aby   na internetových stránkach neboli ďalej zverejňované konkrétne výroky.

Súd uznesením č. k. 8 Ct 13/2003-151 zo dňa 19. 12. 2003 tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd   výzvou   zo   dňa   10.   12.   2003   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné opatrenie vo výške 500,- Sk, pričom súčasne zaslal účastníkom konania poučenie podľa § 15a ods. 1 O. s. p., podľa § 30 O. s. p., podľa § 120 ods. 4 O. s. p.  

Dňa 22. 12. 2003 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie od právneho zástupcu navrhovateľa, v ktorom uvádza, že súdny poplatok za vydanie predbežného opatrenia bol uhradený.

Dňa   7.   1.   2004   bolo   tunajšiemu   súdu   doručené   odvolanie   navrhovateľa   voči predmetnému uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania bol spis predložený zákonnej sudkyni. Dňa 13. 1. 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Krajskému súdu bol doručený dňa 15. 1. 2004 a bola mu pridelená sp. zn. 3 Co 10/2004.   Dňa   7.   9.   2004   sa   zákonný   sudca   na   Krajskom   súde   v Bratislave   vyjadroval k sťažnosti podanej právnym zástupcom navrhovateľa.

Krajský súd uznesením č. k. 3 Co 10/2004-174 zo dňa 24. 9. 2004 zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetný spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 8. 11. 2004.

Dňa   13.   1.   2005   právny   zástupca   navrhovateľa   oznámil   tunajšiemu   súdu   zmenu adresy trvalého pobytu navrhovateľa.

Dňa   9.   3.   2005   bol   spis   predložený   zastupujúcemu   sudcovi   na   ďalšie   konanie z dôvodu sťažnosti vedenej pod č. Spr: 2019/05.

Dňa 9. 3. 2005 dala zastupujúca sudkyňa pokyn na doručovanie uznesenia Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania.

Dňa 24. 3. 2005 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave s tým, aby vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ako   aj   chýbajúce   odôvodnenie   a súčasne uvedenie podmienok dôvodnosti nároku na vydanie predbežného opatrenia.

Tunajší súd uznesením č. k. 8 Ct 13/2003-185 zo dňa 20. 4. 2005 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa   13.   5.   2005   doručil   právny   zástupca   navrhovateľa   vyjadrenie   k uzneseniu, ktorým   ho   súd   vyzval   na   odstránenie   vád   a súčasne   vyzval   na   odstránenie   prieťahov v konaní.

Súd uznesením č. k. 8 Ct 13/2003-194 zo dňa 31. 5. 2005 vydal predbežné opatrenie, ktorým zaviazal povinného v 1. rade bez zbytočného odkladu zabezpečiť, aby jednotlivé výroky   boli   z internetových   stránok   vymazané   a neboli   ďalej   zverejňované   až   do rozhodnutia vo veci samej.

Dňa   8.   6.   2005   nahliadol   do   súdneho   spisu   právny   zástupca   odporcu   v 1.   rade a súčasne doložil do spisu plnomocenstvo.

Voči predmetnému uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia bolo podané dňa 22. 6. 2005 odvolanie právnym zástupcom odporcu v 1. rade.

Dňa 24. 6. 2005 bol vyzvaný právny zástupca ako aj navrhovateľ na vyjadrenie sa k predmetnému odvolaniu.

Výzvou   zo   dňa   24.   6.   2005   vyzval   tunajší   súd   odporcu   v 1.   rade   na   zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 500,- Sk.

Dňa 8. 7. 2005 bol súdny poplatok za podanie odvolania zaplatený. Dňa 22. 7. 2005 doručil právny zástupca tunajšiemu súdu vyjadrenie k predmetnému odvolaniu.

Záver: Z celého   rozboru   veci,   ktorý   je   výsledkom   preskúmania   obsahu   sporového   spisu a doterajšieho priebehu konania vyplýva, že z dôvodu prvého odvolania sa predmetný spis nachádzal   na   Krajskom   súde   v Bratislave   viac   ako   11   mesiacov.   Jediné   obdobie,   kedy tunajší súd priebežne nekonal, bolo odo dňa 8. 11. 2004 do 9. 3. 2005 (4 mesiace), avšak z objektívnych dôvodov a to preto lebo zákonná sudkyňa JUDr. I. Š. sa ku dňu 31. 1. 2005 vzdala   funkcie   sudcu   a zastupujúcou   zákonnou   sudkyňou   bola   JUDr.   B.   B.,   ktorá   však súčasne   bola   zákonnou   sudkyňou   v oddelení   12   C.   Vzhľadom   k personálnej poddimenzovanosti tunajšieho súdu nebolo možné o veci z oddelenia po JUDr. Š. prideliť inému sudcovi, a teda v nevyhnutných veciach konala zastupujúca sudkyňa. Tento stav trval až do 23. júna 2005, kedy bola vymenovaná do funkcie sudcu JUDr. O. D. a bola pridelená na tunajší súd. JUDr. D. prevzala všetky veci oddelenia 8 C.

Z uvedeného vyplýva, že konanie pred okresným súdom o nároku sťažovateľa vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré by boli spôsobené postupom resp. nečinnosťou súdu.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“.

Ústavný súd preskúmal súdny spis sp. zn. 8 Ct 13/2003 a konštatoval, že doterajší postup   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   plne   zodpovedá   opisu   jeho   priebehu v citovanej časti vyjadrenia predsedu okresného súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prerokovanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I.   ÚS   10/98).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré   smeruje k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k nastoleniu   právnej   istoty   iným   zákonom predpísaným spôsobom, ako je právoplatné rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. faktickú a právnu zložitosť veci, ústavný súd konštatoval, že predmetom namietaného konania sp. zn. 8 Ct 13/2003 je návrh na začatie konania vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý tvorí pravidelnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne zložitú. Na základe doterajšieho priebehu namietaného konania vo veci samej nemožno urobiť ani záver o faktickej zložitosti veci. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že   právnou   ani   faktickou   zložitosťou   veci   nemožno   ospravedlniť   doterajšiu   dĺžku namietaného konania.

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   správanie   sťažovateľa   ako účastníka namietaného konania. Na základe obsahu spisu sp. zn. 8 Ct 13/2003 ústavný súd konštatoval,   že   sťažovateľ   aj   jeho   právny   zástupca   boli   v doterajšom   priebehu   konania aktívni   a poskytovali   súdu   potrebnú   súčinnosť,   a preto   im   nemožno   pripísať   negatívny podiel na celkovej dĺžke súdneho konania.

3. V rámci posledného kritéria ústavný súd posudzoval doterajší postup okresného súdu   v namietanom   konaní.   Z obsahu   spisu   sp.   zn.   8   Ct   13/2003   vyplýva, že   väčšina procesných   úkonov   okresného   súdu   sa   dotýkala   návrhu   sťažovateľa   vo   veci   nariadenia predbežného opatrenia, pričom v tejto oblasti okresný súd konal v zásade plynulo, až na obdobie od 8. novembra 2004 do 9. marca 2005, keď došlo k nečinnosti súdu v súvislosti s tým, že zákonná sudkyňa sa vzdala funkcie sudcu.

Zo spisu vyplýva, že okresný súd vo veci samej do podania sťažnosti ústavnému súdu   vykonal len jeden   procesný   úkon, keď 10.   decembra 2003 vyzval sťažovateľa na zaplatenie doplatku za podanie návrhu na začatie konania vo veci samej.

Pri posudzovaní tohto stavu konania vychádzal ústavný súd zo svojej konštantnej judikatúry,   na   ktorú   vo   svojej   sťažnosti   upozornil   aj   sťažovateľ,   podľa   ktorej   „úkony urobené   v rámci   konania   o predbežnom   opatrení   nie   sú   úkonmi   vo   veci   samej,   a teda ústavný súd ich spravidla neberie do úvahy pri riešení otázky, či v konaní vo veci samej došlo   k zbytočným   prieťahom“   (III.   ÚS   20/02),   pričom   rozhodovanie   o predbežnom opatrení nie je zákonnou prekážkou v konaní súdu o samotnej veci (napr. II. ÚS 66/02 alebo IV.   ÚS   42/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   „rozhodnutie   o predbežnom   opatrení neodstraňuje stav právnej neistoty, ktorého odstránenie je účelom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Preto   obdobie,   v ktorom   súd   konal   len   o predbežnom opatrení, je dobou zbytočných prieťahov v konaní vo veci samej“ (III. ÚS 42/02).

Ústavný   súd   už   taktiež   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že   konanie a rozhodovanie   odvolacieho   súdu   o odvolaní   proti   uzneseniu   o uložení   predbežného opatrenia   nepredstavuje   zákonnú   prekážku   postupu   vo   veci   samej   toho   súdu,   ktorý predbežné opatrenie vydal (II. ÚS 214/02).

Na tomto základe, aj pri zohľadnení relatívnej plynulosti postupu okresného súdu v rámci konania o predbežnom opatrení i jeho bezprostrednej súvislosti s konaním vo veci samej, ako aj zohľadnení skutočnosti, že v dôsledku podaných odvolaní bol spis (pri prvom odvolaní viac ako 11 mesiacov a následne od 28. júla 2005) na krajskom súde, ústavný súd dospel   k   záveru,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   v rámci   konania   o veci   samej   došlo v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 Ct 13/2003   k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ct 13/2003 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd sa v nadväznosti na svoje rozhodnutie o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal   aj   žiadosťou   sťažovateľa o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk s odôvodnením, že k tomu, aby „bola sťažovateľovi poskytnutá účinná právna ochrana jeho osobnostným   právam,   je   nevyhnutné,   aby   rozhodnutie   príslušného   súdu   bolo   vydané v primeranom   čase.   Spravodlivosť   má   aj   určitý   časový   rozmer   a v dôsledku   prieťahov v konaní sťažovateľ stráca dôveru v spravodlivosť“.Ústavný   súd   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie   nepriznal,   pretože   k tomu,   aby   sa   vo   veci   dosiahla   účinná   náprava, považoval   za   dostatočné   uplatnenie   svojej   právomoci   vyslovenie   porušenia   označených práv a prikázanie okresnému súdu vo veci konať.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 6 259 Sk (slovom šesťtisícdvestopäťdesiatdeväť   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej   pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (vypočítaná zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2004 15 008 Sk, t.   j. 2-krát 2 501 Sk a 2-krát 150 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne   prepravné,   pretože   išlo   o úkony   urobené   v roku   2005   a zvýšená   o 19   %   daň z pridanej   hodnoty,   keďže   právny   zástupca   sťažovateľa   je   platiteľom   dane   z pridanej hodnoty).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005