znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 158/04-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka vo veci sťažnosti Ioana Kornelija Komanického, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v súvislosti s predložením spisu sp. zn. 8 C 520/97 dovolaciemu súdu takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ioana Kornelija Komanického na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, podľa čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bardejov v súvislosti   s predložením   spisu   sp.   zn.   8   C   520/97   dovolaciemu   súdu p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. apríla 2004 doručené   podanie   Ioana   Kornelija   Komanického,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., ktoré bolo označené ako „Návrh na konanie o ústavnej sťažnosti“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s predložením spisu sp. zn. 8 C 520/97 dovolaciemu súdu, ktorý sa týka návrhu sťažovateľa na obnovu konania sp. zn. 8 C 145/95 vo veci ochrany listového tajomstva.

Sťažovateľ   podal   25.   apríla   1997   na   okresnom   súde   návrh   na   obnovu   konania namietajúc   nezákonnosť   právoplatného   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   145/95 z 22. novembra 1995, ktorým prvostupňový súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v spojení s rozhodnutím   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.   19   Co   115/96   z   24.   februára   1997, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie sťažovateľa.

Okresný   súd   v konaní   sp.   zn.   8   C   520/97   o povolenie   obnovy   konania   vo   veci vedenej pod sp. zn. 8 C 145/95 na žiadosť sťažovateľa rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych   poplatkov,   následne   návrh   na   obnovu   konania   zamietol   uznesením č. k. 8 C 520/97-36 zo 4. augusta 1999. Krajský súd v Prešove uznesenie okresného súdu potvrdil   uznesením   č.   k.   4   Co   545/99-43   z 30.   decembra   1999,   voči   ktorému   podal sťažovateľ dovolanie. Po výzve okresného súdu na doplnenie dovolania uznesením č. k. 8 C 520/97-49 z 28. marca 2000 o predpísané náležitosti upravené v Občianskom súdnom poriadku   požiadal   sťažovateľ   10.   apríla   2000   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku a ustanovenie právneho zástupcu. Okresný   súd   v uvedenej veci   koná od 3. marca   1999 o žiadosti   o oslobodenie od   súdnych   poplatkov,   pričom   o nej nebolo dosiaľ   právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ podal 21. marca 2003 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od rozhodnutia okresného súdu o oslobodení od súdnych poplatkov   (ktoré   bolo   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Prešove   zrušené),   sa   okresný   súd musel   opakovane   zaoberať   skúmaním   osobných,   majetkových   a zárobkových   pomerov sťažovateľa.

Sťažovateľ   uviedol,   že „Prvostupňový   súd   síce   z času   na   čas   aj   konal,   ale neracionálne, ťažkopádne a nepružne s viacerými dlhodobými pauzami vlastnej absolútnej nečinnosti, aj keď mu nestáli v ceste žiadne prekážky. Osobne som presvedčený, že takéto dovolanie je v pohode možné poriešiť za niekoľko mesiacov od jeho podania a že na to vôbec nie sú potrebné 4 a viac rokov!“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nasledovne:

„1.   Vyslovuje,   že   základné   ľudské   právo   Ioanna   Kornelija   Komanického   podľa ods. 2), čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd – jej ods. 2), čl. 38, ako aj ods. 1), čl. 6 Dohovoru o ich ochrane v znení protokolu čís. 11, postupom Okresného súdu v Bardejove v dovolacom konaní u neho vedenom pod č. k. 8 C 520/97, porušené bolo.

2. Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove, aby v dovolacom konaní vedenom u neho pod č. k. 8 C 520/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Priznáva Ioanovi Kornelijovi Komanickému primerané finančné zadosťučinenie vo   výške   60   tis.   Sk   (slovom   šesťdesiattisíckorúnslovenských),   ktoré   mu   je   Okresný   súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi, ktorému   sťažovateľ   udelil   plnú   moc na jeho kvalifikované   právne   zastupovanie v tomto konaní pred ústavným súdom na označený názov a číslo účtu právneho zástupcu do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 158/04-23 z 30. júna 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. júla 2004 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k prijatej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu z 27. júla 2004 (doručenej 29. júla 2004) oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 31.   augusta   2004 (Spr. 657/04, doručenom ústavnému súdu 3. septembra 2004) okrem iného uviedol:„...   Sťažovateľ   Ioan   Kornelij   Komanický   dňa   25.   4.   1997   súdu   doručil   podanie označené ako návrh na obnovu konania proti   právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 22. 11. 1995 sp. zn. 8 C 145/95 s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 2. 1997 sp. zn. 19 Co 115/96. Na základe tohto návrhu bolo začaté u tohto súdu konanie pod sp. zn. 8 C 520/97 s touto chronológiou následných úkonov:

-4.   7.   1997   výzva   adresovaná   sťažovateľovi   na   doplnenie   podania   tak,   aby   malo náležitosti uvedené v ustanovení § 228 O. s. p.

-18. 9. 1997 urgencia adresovaná sťažovateľovi na splnenie predchádzajúcej výzvy na doplnenie návrhu

-1. 10. 1997 doplnenie návrhu sťažovateľom

-17. 2. 1999 výzva (vz. 4a O. s. p.) adresovaná sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku   z návrhu   na   začatie   konania,   výzva   adresovaná   sťažovateľovi   na konkretizáciu   dôvodov   obnovy   konania   a doručenie   návrhu   na   začatie   konania odporcovi na vyjadrenie

-3.   3.   1999   podanie   navrhovateľa,   ktorým   konkretizuje   dôvody   obnovy   konania a zároveň oznamuje, že nie je schopný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania

-23.   3.   1999   urgencia   adresovaná   sťažovateľovi,   ktorou   sa   opätovne   žiada konkretizácia dôvodov návrhu na obnovu konania

-6. 4. 1999 písomné podanie sťažovateľa, ktorým reaguje na urgenciu súdu

-13. 4. 1999 doručenie podaní sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie

-4. 5. 1999 vyjadrenie odporcu k návrhu na obnovu konania

-2. 6. 1999 doplnenie vyjadrenia odporcu k návrhu na obnovu konania

-4.   6.   1999   uznesenie,   ktorým   súd   priznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov sťažovateľovi

-7. 6. 1999 nariadenie termínu pojednávania na deň 4. 8. 1999

-4. 8. 1999 pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľa tak, že návrh na obnovu konania bol zamietnutý

-31. 8. 1999 vyhotovenie uznesenia, ktorým návrh na obnovu konania bol zamietnutý

-28. 9. 1999 odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu súdu

-29. 9. 1999 výzva adresovaná sťažovateľovi na doplnenie odvolania tak, aby malo náležitosti uvedené v ustanovení § 205 O. s. p.

-21. 10. 1999 reakcia sťažovateľa na výzvu súdu

-26. 10. 1999 predloženie spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní

-30. 12. 1999 rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým napadnuté uznesenie potvrdzuje

-8.   3.   2000   vrátenie   spisu   prvostupňovému   súdu   a pokyn   na   doručenie druhostupňového rozhodnutia účastníkom konania

-22. 3. 2000 dovolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

-28. 3. 2000 uznesenie, ktorým súd vyzýva sťažovateľa doplniť jeho odvolanie tak, aby malo náležitosti uvedené v ustanovení § 241 O. s. p.

-28. 3. 2000 výzva sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie

-10. 4. 2000 reakcia sťažovateľa na výzvu k zaplateniu súdneho poplatku za dovolanie

-17. 4. 2000 reakcia sťažovateľa na výzvu k doplneniu dovolania

-24.   7.   2000   výzva   adresovaná   sťažovateľovi   predložiť   dôkazy   o svojich   osobných a majetkových pomeroch

-2. 8. 2000 odpoveď sťažovateľa

-30. 6. 2001 záznam, podľa ktorého vec vybavujúca sudkyňa bola v čase od 1. 4. 2001 do 30. 6. 2001 na odbornej stáži na Krajskom súde v Prešove

-21. 12. 2001 uznesenie, ktorým súd nepriznáva sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov

-10. 1. 2002 odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia

-14. 1. 2002 predloženie spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní

-31. 12. 2002 uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

-12. 2. 2003 vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-17. 2. 2003 pokyn na doručenie druhostupňového rozhodnutia sťažovateľovi a výzva adresovaná   sťažovateľovi   na   doručenie   dôkazov   o jeho   osobných   a majetkových pomeroch

-24. 2. 2003 odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu

-7. 11. 2003 vyjadrenie vec vybavujúcej sudkyne, podľa ktorého sa cíti byť vo veci zaujatá

-20. 11. 2003 predloženie spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie v zmysle § 15 ods. 1 O. s. p.

-26. 11. 2003 uznesenie odvolacieho súdu o námietke zaujatosti

-3. 12. 2003 vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-29. 1. 2004 výzva adresovaná sťažovateľovi na oznámenie, či došlo k zmene pomerov vo vzťahu k jeho osobným a majetkovým pomerom

-8. 3. 2004 reakcia sťažovateľa na výzvu

-11. 3. 2004 žiadosť súdu o oznámenie výšky dôchodku sťažovateľa a jeho manželky

-1. 4. 2004 doručenie rozhodnutia o výške dôchodku

-8. 4. 2004 uznesenie súdu, ktorým nepriznáva sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov

-25. 5. 2004 odvolanie sťažovateľa proti tomuto uzneseniu

Vychádzajúc z tejto chronológie jednotlivých úkonov je treba akceptovať tvrdenie sťažovateľa, že v tomto konaní došlo k prieťahom spôsobeným súdom, keď súd v období od 1. 10. 1997 do 17. 2. 1999 a od 2. 8. 2000 do 21. 12. 2001 vo veci nekonal. Ide o zbytočné prieťahy na strane súdu a tak akceptujem nárok sťažovateľa, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vzhľadom   na   dĺžku   konania   aj   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   bolo porušené. Napriek uvedenému však nevidím dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,   lebo   o sťažovateľom   uplatnenom   nároku   bolo   súdom   už   právoplatne rozhodnuté tak, že návrh na obnovu konania bol uznesením tohto súdu zo dňa 4. 8. 1999 č. k. 8 C 520/97-36 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 12. 1999 č. k. 4 Co 545/99-43 zamietnutý. Nie bez významu v tejto súvislosti je tiež skutočnosť, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na Ústavný súd SR nevyužil možnosť podania sťažnosti v zmysle § 17 a násl. zákona číslo 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   vyslovil,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky i právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 520/97 porušené bolo a vo zvyšujúcej časti, aby jeho sťažnosť bola zamietnutá.

Záverom udávam, že netrvám na ústnom pojednávaní a oznamujem, že po 23. 7. 2004   úkony   vo   veci   vykonané   neboli.   Ospravedlňujem   nedodržanie   lehoty   zavinené čerpaním dovolenky.“  

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“  ,   porušenia   práva   upraveného   v čl.   6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“, a porušenia práva upraveného v čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého „Každý má právo,   aby   jeho   vec   bola   prejednaná   verejne,   bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho prítomnosti...“,   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   520/97 v súvislosti s predložením spisu dovolaciemu súdu.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru i podľa čl. 38 ods. 2 listiny vychádza   zo   svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nestačí, ak štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu...“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   520/97   ide   o predloženie   spisu dovolaciemu súdu po zamietnutí návrhu na obnovu konania sťažovateľa. Procesné úkony v tejto   súvislosti   tvoria   štandardnú   súčasť   činnosti   všeobecných   súdov.   Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatoval, že takýto postup nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitý   a pri   sústredenom   postupe   okresného   súdu   (a   súčinnosti   sťažovateľa)   ho   možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.  

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 8 C 520/97, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako také, ktoré zásadným spôsobom   prispelo   k doterajšej   dĺžke   konania   pred   okresným   súdom   (počas   druhého polroku   1997   a v priebehu   roku   1999   reagoval   na   výzvy   až   po   urgenciách,   podania sťažovateľa   sú   nejasné   a vyžadujú   si   vždy   následnú   výzvu   zo   strany   súdu,   resp.   sú nesúčinnostné (napr. podanie zo 17. apríla 2001, že sťažovateľ na doplnenie podania nemá čas).

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu.

Vec pôvodne napadla na okresný súd 25. apríla 1997, keď sťažovateľ podal návrh na obnovu konania. Po výzve okresného súdu na doplnenie náležitostí návrhu 4. júla 1997 a po urgencii splnenia tejto výzvy (17. septembra 1997) sťažovateľ doplnil návrh 1. októbra 1997.

Ďalšou výzvou zo 17. februára 1999, t. j. po viac ako 16 mesiacoch, okresný súd žiadal   sťažovateľa   o doplnenie   dôvodov   obnovy   konania,   pričom   splnenie   tejto   výzvy urgoval 23. marca 1999. Po stanovisku sťažovateľa, že trvá na podaniach (6. apríla 1999), okresný súd uznesením zo 4. júna 1999 rozhodol o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 4. august 1999, na ktorom zamietol návrh sťažovateľa   na   obnovu   konania.   Sťažovateľ   sa   proti   tomuto   rozhodnutiu   odvolal 28. septembra 1999. Po výzve okresného súdu z 29. septembra 1999, aby sťažovateľ doplnil odvolanie, sťažovateľ podal 21. októbra 1999 stanovisko.

Krajský   súd   v Prešove   potvrdil   30.   decembra   1999   rozhodnutie   okresného   súdu. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal 22. marca 2000 dovolanie. Okresný súd vyzval 28. marca 2000 sťažovateľa na doplnenie dovolania a na zvolenie si právneho zástupcu. Sťažovateľ odpovedal 17. apríla 2000, že na doplnenie dovolania nemá čas. Po opakovanej výzve okresného súdu sťažovateľ odpovedal 2. augusta 2000.

Okresný   súd   prijal   21.   decembra   2001   uznesenie,   že   nepriznáva   sťažovateľovi oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Proti   tomuto   uzneseniu   sa   sťažovateľ   odvolal 10. januára 2002. Krajský súd v Prešove 31. decembra 2002 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil 12. februára 2003 na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sudkyňa okresného súdu po výzve sťažovateľovi na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov zo 17. februára 2003 vyjadrila 7. novembra 2003 svoju zaujatosť vo veci. Krajský súd rozhodol 26. novembra 2003, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci pre jej zaujatosť.

Okresný súd rozhodol 8. apríla 2004, že sťažovateľ nie je oslobodený od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal 25. mája 2004.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že relevantné obdobie, ktoré vyhodnotil v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa, je obdobie od 22. marca 2000, v ktorom okresný súd získaval podklady pre dovolacie konanie. Okresný súd môže spôsobiť zbytočné prieťahy aj v takomto konaní smerujúcom   k adjustovaniu podmienok dovolacieho konania, pričom sa však každá podmienka a jej splnenie musia posudzovať samostatne.   Relevantné obdobie,   ktoré   by   bolo   možné   zahrnúť do   obdobia   zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu, je obdobie od 2. augusta 2000 do 21. decembra 2001. V ďalších časových úsekoch konal a rozhodoval o odvolaniach sťažovateľa krajský súd, resp.   okresný   súd   primerane   pokračoval   v adjustovaní   podmienok   dovolacieho   konania (zisťovanie   zmien   osobných   a majetkových   pomerov   sťažovateľa   v súvislosti s rozhodovaním o súdnych poplatkoch), pričom k doterajšej dĺžke konania zásadne prispel svojím správaním i sťažovateľ.

Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu rozhodol,   že v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod   sp.   zn. 8 C   520/97   v súvislosti s predložením spisu dovolaciemu súdu nebolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru ani podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

Vzhľadom na toto rozhodnutie ústavný súd už nerozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2004