SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 157/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 1415/2014,Rvp 1421/2014, Rvp 1423/2014, Rvp 1433/2014, Rvp 1435/2014, Rvp 1437/2014,Rvp 1439/2014, Rvp 1447/2014, Rvp 1456/2014, Rvp 1461/2014, Rvp 1462/2014,Rvp 1465/2014, Rvp 1469/2014, Rvp 1473/2014, Rvp 1474/2014, Rvp 1476/2014,Rvp 1477/2014, Rvp 1479/2014, Rvp 1481/2014, Rvp 1490/2014, Rvp 1495/2014,Rvp 1500/2014, Rvp 1509/2014, Rvp 1511/2014, Rvp 1513/2014, Rvp 1517/2014,Rvp 1518/2014, Rvp 1519/2014, Rvp 1521/2014, Rvp 1524/2014, Rvp 1530/2014,Rvp 1533/2014, Rvp 1538/2014, Rvp 1539/2014, Rvp 1540/2014, Rvp 1542/2014,Rvp 1543/2014, Rvp 1546/2014, Rvp 1547/2014, Rvp 1549/2014, Rvp 1550/2014,Rvp 1551/2014, Rvp 1553/2014, Rvp 1556/2014, Rvp 1580/2014, Rvp 1588/2014,Rvp 1601/2014, Rvp 1608/2014, Rvp 1610/2014 a Rvp 1617/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Svidník v konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 Er 800/2006,2 Er 20111/2007, 4 Er 20109/2007, 3 Er 20111/2007, 2 Er 666/2005, 3 Er 20125/2007,2 Er 708/2005, 2 Er 685/2005, 2 Er 83/2005, 2 Er 82/2005, 2 Er 127/2005, 4 Er 776/2006,3 Er 20180/2007, 2 Er 263/2003, 2 Er 118/2003, 3 Er 20126/2003, 2 Er 123/2003,2 Er 284/2003, 2 Er 20111/2004, 3 Er 20124/2007, 2 Er 20179/2004, 2 Er 20173/2003,1 Er 20177/2004, 2 Er 510/2004, 2 Er 37/2005, 3 Er 15/2003, 4 Er 181/2005,1 Er 160/2005, 1 Er 1/2005, 1 Er 39/2005, 1 Er 81/2005, 1 Er 238/2003, 3 Er 773/2006,1 Er 290/2003, 5 Er 117/2003, 5 Er 262/2003, 5 Er 191/2003, 5 Er 242/2003,3 Er 100/2006, 3 Er 82/2006, 6 Er 30/2007, 2 Er 58/2005, 6 Er 4/2006, 2 Er 246/2003,2 Er 408/2003, 2 Er 250/2007, 1 Er 20191/2003, 5 Er 20118/2003, 3 Er 20157/2006a 3 Er 80/2005 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 1415/2014, Rvp 1421/2014, Rvp 1423/2014, Rvp 1433/2014,Rvp 1435/2014, Rvp 1437/2014, Rvp 1439/2014, Rvp 1447/2014, Rvp 1456/2014,Rvp 1461/2014, Rvp 1462/2014, Rvp 1465/2014, Rvp 1469/2014, Rvp 1473/2014,Rvp 1474/2014, Rvp 1476/2014, Rvp 1477/2014, Rvp 1479/2014, Rvp 1481/2014,Rvp 1490/2014, Rvp 1495/2014, Rvp 1500/2014, Rvp 1509/2014, Rvp 1511/2014,Rvp 1513/2014, Rvp 1517/2014, Rvp 1518/2014, Rvp 1519/2014, Rvp 1521/2014,Rvp 1524/2014, Rvp 1530/2014, Rvp 1533/2014, Rvp 1538/2014, Rvp 1539/2014,Rvp 1540/2014, Rvp 1542/2014, Rvp 1543/2014, Rvp 1546/2014, Rvp 1547/2014,Rvp 1549/2014, Rvp 1550/2014, Rvp 1551/2014, Rvp 1553/2014, Rvp 1556/2014,Rvp 1580/2014, Rvp 1588/2014, Rvp 1601/2014, Rvp 1608/2014, Rvp 1610/2014a Rvp 1617/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podRvp 1415/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. februára2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha,PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 1415/2014, Rvp 1421/2014, Rvp 1423/2014,Rvp 1433/2014, Rvp 1435/2014, Rvp 1437/2014, Rvp 1439/2014, Rvp 1447/2014,Rvp 1456/2014, Rvp 1461/2014, Rvp 1462/2014, Rvp 1465/2014, Rvp 1469/2014,Rvp 1473/2014, Rvp 1474/2014, Rvp 1476/2014, Rvp 1477/2014, Rvp 1479/2014,Rvp 1481/2014, Rvp 1490/2014, Rvp 1495/2014, Rvp 1500/2014, Rvp 1509/2014,Rvp 1511/2014, Rvp 1513/2014, Rvp 1517/2014, Rvp 1518/2014, Rvp 1519/2014,Rvp 1521/2014, Rvp 1524/2014, Rvp 1530/2014, Rvp 1533/2014, Rvp 1538/2014,Rvp 1539/2014, Rvp 1540/2014, Rvp 1542/2014, Rvp 1543/2014, Rvp 1546/2014,Rvp 1547/2014, Rvp 1549/2014, Rvp 1550/2014, Rvp 1551/2014, Rvp 1553/2014,Rvp 1556/2014, Rvp 1580/2014, Rvp 1588/2014, Rvp 1601/2014, Rvp 1608/2014,Rvp 1610/2014 a Rvp 1617/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľačl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresnýsúd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 Er 800/2006, 2 Er 20111/2007,4 Er 20109/2007, 3 Er 20111/2007, 2 Er 666/2005, 3 Er 20125/2007, 2 Er 708/2005,2 Er 685/2005, 2 Er 83/2005, 2 Er 82/2005, 2 Er 127/2005, 4 Er 776/2006,3 Er 20180/2007, 2 Er 263/2003, 2 Er 118/2003, 3 Er 20126/2003, 2 Er 123/2003,2 Er 284/2003, 2 Er 20111/2004, 3 Er 20124/2007, 2 Er 20179/2004, 2 Er 20173/2003,1 Er 20177/2004, 2 Er 510/2004, 2 Er 37/2005, 3 Er 15/2003, 4 Er 181/2005,1 Er 160/2005, 1 Er 1/2005, 1 Er 39/2005, 1 Er 81/2005, 1 Er 238/2003, 3 Er 773/2006,1 Er 290/2003, 5 Er 117/2003, 5 Er 262/2003, 5 Er 191/2003, 5 Er 242/2003,3 Er 100/2006, 3 Er 82/2006, 6 Er 30/2007, 2 Er 58/2005, 6 Er 4/2006, 2 Er 246/2003,2 Er 408/2003, 2 Er 250/2007, 1 Er 20191/2003, 5 Er 20118/2003, 3 Er 20157/2006a 3 Er 80/2005 (ďalej len „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutých exekučnýchkonaniach vedených okresným súdom podanými návrhmi požiadala o zmenu súdnehoexekútora v súlade s § 44 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmenea doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom v relevantnom čase. Sťažovateľkanamieta, že „V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd... do dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpi až po veľmi dlhej dobe... Tvrdíme, že postupom porušovateľa (neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou/nesústredenou činnosťou) došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa.“.
Sťažovateľka namieta, že okrem práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru okresný súd v napadnutých konaniach svojím postupom porušil aj práva zaručenéčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, keďže „nemôže bez rozhodnutia exekučného súdu dosiahnuť exekúciou zhmotnenie veci (vymoženie pohľadávky), čo má za následok vytvorenie prekážky pre individuálnu alebo podnikateľskú spotrebu veci... K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že nečinnosť exekučného súdu podporuje a neodstraňuje nečinnosť, resp. nesústredenú činnosť povereného exekútora a utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť.“.
Podľa sťažovateľky okresný súd v napadnutých konaniach zároveň postupoval tak, že jej neposkytol „súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite. Porušovateľ neaplikoval ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku tak, aby rešpektoval základné právo sťažovateľa garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy.“.
K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľkauvádza, že „aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, má v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a je s ním zaobchádzané odlišne, keď procesné návrhy a žiadosti týkajúce sa jeho veci nie sú riešené v zákonom predpokladanej kvalite za použitia príslušných zákonných ustanovení. Diskriminačný postup exekučného súdu výrazne ovplyvňuje právne postavenie sťažovateľa. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie.“.
Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postupokresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdusťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, pričom „porušovateľ nevybavil sťažnosť do 30 dní odo dňa jej doručenia. Neinformoval sťažovateľa o predĺžení lehoty na jej vybavenie a ani inak so sťažovateľom nekomunikoval (nespravil tak ani zákonný sudca). Neprijal žiadne riadiace opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov v konaní.“.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jejzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákazdiskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupomokresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľaústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označenéustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahova napokon uložil okresnému súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovýmiznačkami: Rvp 1415/2014, Rvp 1421/2014, Rvp 1423/2014, Rvp 1433/2014,Rvp 1435/2014, Rvp 1437/2014, Rvp 1439/2014, Rvp 1447/2014, Rvp 1456/2014,Rvp 1461/2014, Rvp 1462/2014, Rvp 1465/2014, Rvp 1469/2014, Rvp 1473/2014,Rvp 1474/2014, Rvp 1476/2014, Rvp 1477/2014, Rvp 1479/2014, Rvp 1481/2014,Rvp 1490/2014, Rvp 1495/2014, Rvp 1500/2014, Rvp 1509/2014, Rvp 1511/2014,Rvp 1513/2014, Rvp 1517/2014, Rvp 1518/2014, Rvp 1519/2014, Rvp 1521/2014,Rvp 1524/2014, Rvp 1530/2014, Rvp 1533/2014, Rvp 1538/2014, Rvp 1539/2014,Rvp 1540/2014, Rvp 1542/2014, Rvp 1543/2014, Rvp 1546/2014, Rvp 1547/2014,Rvp 1549/2014, Rvp 1550/2014, Rvp 1551/2014, Rvp 1553/2014, Rvp 1556/2014,Rvp 1580/2014, Rvp 1588/2014, Rvp 1601/2014, Rvp 1608/2014, Rvp 1610/2014a Rvp 1617/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, protiktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanietak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 Er 800/2006, 6 Er 30/2007, 2 Er 58/2005, 6 Er 4/2006, 3 Er 82/2006, 5 Er 262/2003, 2 Er 246/2003, 2 Er 408/2003, 2 Er 250/2007 a 3 Er 80/2005
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sasťažovateľka mohla o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty jezákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(pozri napr. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že súdny exekútor v súlade s § 60 písm. e)Exekučného poriadku platného a účinného v čase relevantnom pre posúdenie veci vrátilpoverenia na vykonanie exekúcií okresnému súdu z dôvodu skončenia exekučných konanívymožením pohľadávok, ich príslušenstva a trov exekúcií v konaní vedenom okresnýmsúdom pod sp. zn. 2 Er 800/2006 29. novembra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn.6 Er 30/2007 12. novembra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 58/2005 12. apríla2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 4/2006 31. mája 2010, v konaní vedenom podsp. zn. 3 Er 82/2006 18. decembra 2006, v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 246/200314. marca 2005, v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 408/2003 17. augusta 2009, v konanívedenom pod sp. zn. 5 Er 262/2003 30. novembra 2007, v konaní vedenom pod sp. zn.2 Er 250/2007 31. mája 2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 80/2005 22. novembra2006.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosti sťažovateľky boli ústavnému súdu doručené(13. februára 2014) zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnomsúde. Ústavný súd, rešpektujúc zákonom ustanovenú lehotu na podanie sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy a svoju ustálenú judikatúru, sťažnosti (Rvp 1415/2014, Rvp 1465/2014,Rvp 1469/2014, Rvp 1479/2014, Rvp 1495/2014, Rvp 1511/2014, Rvp 1513/2014, Rvp1517/2014, Rvp 1533/2014 a Rvp 1617/2014) po predbežnom prerokovaní odmietol podľa§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ako podané oneskorene.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 Er 20111/2007, 4 Er 20109/2007, 3 Er 20111/2007, 3 Er 20125/2007, 3 Er 20180/2007, 3 Er 20126/2003, 1 Er 20191/2003, 2 Er 20111/2004, 3 Er 20124/2007, 2 Er 20179/2004, 2 Er 20173/2003, 5 Er 20118/2003, 3 Er 20157/2006 a 1 Er 20177/2004
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej mocinemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a tobuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného základného práva a lebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť pojej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že pred okresným súdom sa neviedli konania poduž označenými spisovými značkami, preto postupom okresného súdu v predmetnýchveciach nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľaústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu a ani ňou označeného článku ústavya dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 1421/2014, Rvp 1423/2014, Rvp 1433/2014, Rvp 1447/2014,Rvp 1509/2014, Rvp 1521/2014, Rvp 1540/2014, Rvp 1546/2014, Rvp 1547/2014,Rvp 1553/2014, Rvp 1556/2014, Rvp 1580/2014, Rvp 1588/2014 a Rvp 1601/2014odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.
II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 Er 666/2005, 1 Er 160/2005, 3 Er 100/2006, 3 Er 15/2003, 2 Er 708/2005, 2 Er 685/2005, 2 Er 83/2005, 2 Er 82/2005, 1 Er 81/2005, 1 Er 1/2005, 2 Er 127/2005, 3 Er 773/2006, 4 Er 776/2006, 2 Er 263/2003, 2 Er 118/2003, sp zn. 5 Er 117/2003, 2 Er 123/2003, 1 Er 290/2003, 5 Er 191/2003, 2 Er 284/2003, 5 Er 242/2003, 1 Er 238/2003, 2 Er 510/2004, 4 Er 181/2005, 1 Er 39/2005 a 2 Er 37/2005
Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaniach vedených okresným súdompod spisovými značkami: 2 Er 666/2005, 1 Er 160/2005, 3 Er 100/2006, 3 Er 15/2003,2 Er 708/2005, 2 Er 685/2005, 2 Er 83/2005, 2 Er 82/2005, 1 Er 81/2005, 1 Er 1/2005,2 Er 127/2005, 3 Er 773/2006, 4 Er 776/2006, 2 Er 263/2003, 2 Er 118/2003,5 Er 117/2003, 2 Er 123/2003, 1 Er 290/2003, 5 Er 191/2003, 2 Er 284/2003,5 Er 242/2003, 1 Er 238/2003, 2 Er 510/2004, 4 Er 181/2005, 1 Er 39/2005 a 2 Er 37/2005sťažovateľka nepodala návrhy na zmenu súdneho exekútora, preto postupom okresného súduv označených veciach nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základnýchpráv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu ani k porušeniuoznačených ustanovení ústavy a dohovoru.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 1435/2014, Rvp 1437/2014, Rvp 1439/2014, Rvp 1456/2014,Rvp 1461/2014, Rvp 1462/2014, Rvp 1473/2014, Rvp 1474/2014, Rvp 1476/2014,Rvp 1477/2014, Rvp 1481/2014, Rvp 1490/2014, Rvp 1500/2014, Rvp 1518/2014,Rvp 1519/2014, Rvp 1524/2014, Rvp 1530/2014, Rvp 1538/2014, Rvp 1539/2014,Rvp 1542/2014, Rvp 1543/2014, Rvp 1549/2014, Rvp 1550/2014, Rvp 1551/2014,Rvp 1608/2014 a Rvp 1610/2014 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde akozjavne neopodstatnené.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2015