znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 157/2012-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   D.,   Č.,   a J.   M.,   Č.,   zastúpených   advokátkou JUDr. D. P., Ž.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   94/98   v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008 p o r u š i l   základné právo M. D. a J. M., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2. M. D. a J. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. D. a J. M.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,92 € (slovom   štyristosedemdesiatpäť   eur   a deväťdesiatdva   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. D. P., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 157/2012-10   z 31. mája   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľka“) a J. M. (ďalej   len   „sťažovateľ“,   spolu   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:«(...) Navrhovatelia v rade 1) a 2) M. D. rod. M. a J. M. podali dňa 13. 01. 1997 návrh   na   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   proti   odporcom   F.   K.   a spol. Konanie v predmetnej veci je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 4 C 94/98. Na Okresnom súde v Čadci sa v predmetnej veci konali viaceré pojednávania, ktoré vždy boli odročené na neurčito. Posledné pojednávanie sa konalo ešte v roku 2008, pričom toto pojednávanie bolo taktiež odročené na neurčito. Od tohto roku Okresný súd v Čadci vo veci nekonal.

Predsedovi Okresného súdu v Čadci dňa 10. 11. 2011 navrhovatelia zaslali sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 7. 11. 2011. (...)

Vzhľadom na mnoho súdnych sporov s odporcom v rade 1)   F.   K.   týkajúcich sa majetkových vysporiadaní spoločných nehnuteľností,   závisí výsledok tohto konania,   t.   j. rozhodnutie v predmetnej veci na iné konania. Keďže v predmetnej veci nebolo do dnešného dňa   rozhodnuté   nie   je   možné   pokračovať   napr.   v   konaní   vedeného   na   Okresnom   súde v Čadci pod č. k. 6C 56/2006. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľka v rade 1) veľmi ťažko ochorela z neustálych psychických tlakov a súdnych sporov(...)

V súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. „zákon   o   ústavnom   súde“   súhlasíme   s   tým,   aby   Ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania za prítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu(...)

Na záver chcem uviesť, že Ústavný súd už rozhodoval v roku 2005 v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 4 C 94/98 ohľadom prieťahov v konaní, kedy priznal sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   30.000,- Sk.   Ďalej Ústavný   súd v predmetnej veci rozhodol i v roku 2008, kedy sťažovateľke v rade 1) priznal finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk a sťažovateľovi v rade 2) sumu vo výške 70.000,- Sk. Od rozhodnutia   Ústavného   súdu   však   aj   naďalej   dochádza   k   neúmerným   a   zbytočným prieťahom v predmetnom konaní(...)

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   žiadam,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky vydal nasledovný nález:

Základné právo M. D.(...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k. 4 C 94/1998 porušené bolo.

Základné právo J. M.(...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k. 4 C 94/1998 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   M.   D.(...)   finančné   zadosťučinenie vo výške 7.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   J.   M.(...)   finančné   zadosťučinenie vo výške 7.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ďalej   navrhujem,   aby   nám   súd   uznesením   priznal   náhradu   trov   konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 468,40 € za 2 úkony právnej pomoci (...).»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr 1026/12 z 12. júla 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu z 3. augusta 2012.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...)   mám   za   to,   že   od   posledného   nálezu   v   danej   veci,   aj   napriek   tomu,   že predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie 3 zákonným sudcom, títo aj napriek   rozsiahlosti   spisového   materiálu   vyvinuli   maximálne   úsilie   a   konali   vo   veci urýchlene a bez zbytočných prieťahov. Táto vec síce nevykazuje znaky zložitosti, možno však konštatovať, že vec je skutkovo zložitá, a to vzhľadom na pomerne veľký počet účastníkov, úmrtia   v priebehu   konania,   čo   si   vyžaduje   úkony   súdu   spojené   so zisťovaním   právneho nástupníctva, zisťovaním adries účastníkov konania, ktorým nie je možné doručiť zásielky z dôvodu, že z adries uvedených v návrhu sa vracajú závady v doručení - pobyt neznámy. Dovoľujem si tvrdiť, že postupom súdu neboli spôsobené prieťahy v konaní.

Vo veci sťažnosti sťažovateľov netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   vo   svojom   podaní   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...) Sťažovatelia v plnom rozsahu i naďalej trvajú na svojej podanej sťažnosti, nakoľko v predmetnej veci sa od podania sťažnosti nevykonávali žiadne im známe úkony a vo veci naďalej dochádza k prieťahom. Z uvedeného dôvodu pokladajú svoju sťažnosť za dôvodnú.

Zároveň žiadam, aby mi boli priznané trovy právneho zastúpenia (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 94/98 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008:

Dňa 13. januára 1997 podali sťažovatelia na okresnom súde proti F. K., Č. (ďalej len,,odporca v 1. rade“), A. K., Č. (ďalej len,,odporca v 2. rade“), V. C., Č. (ďalej len,,odporca v 3. rade“), A. S., Č. (ďalej len,,odporca vo 4. rade“), Ing. M. C., Č. (ďalej len,,odporca v 5. rade“), V. C. ml., Č. (ďalej len,,odporca v 6. rade“), a R. K., J. K., M. K., všetci na neznámom mieste (ďalej len,,odporcovia v 7. až 9. rade“), žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

(...) Dňa 10. septembra 2008 okresný súd zastavil konanie o návrhu na opätovné vydanie predbežného opatrenia zo 14. augusta 2008 z dôvodu prekážky litispendencie.  

Dňa 11. septembra 2008 okresný súd vyzval odporcov v 1. až 3. rade, aby sa vyjadrili k odvolaniu podanému sťažovateľmi proti uzneseniu z 8. júla 2008 o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 18. septembra 2008 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľov proti uzneseniu z 8. júla 2008.

Dňa 30. júna 2009 odvolací súd potvrdil uvedené uznesenie okresného súdu. Dňa 11. augusta 2009 bol spis z odvolacieho súdu vrátený okresnému súdu.Dňa 18. augusta 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby doložili dôkazy, prípadne oznámili ďalšie svoje návrhy na vykonanie dokazovania.

Dňa 28. septembra 2009 bolo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z 30. júna 2009 podané dovolanie.

Dňa   11.   novembra   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   v   lehote   10   dní predložil splnomocnenie na zastupovanie pre dovolacie konanie.

Dňa 20. novembra 2009 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľa na zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa 8. marca 2010 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený spis s dovolaním proti rozsudku odvolacieho súdu z 30. júna 2009. Dňa 3. mája 2010 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože okresný súd po podaní dovolania opomenul viacero úkonov, na ktoré je povinný, vrátane výzvy sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za dovolanie.

Dňa   18.   mája   2010   predseda   okresného   súdu   opatrením   pridelil   spis   zákonnej sudkyni   JUDr.   J.   M.   na   ďalšie   konanie   a   rozhodnutie   z   dôvodu   nástupu   pôvodného zákonného sudcu na výkon trestu odňatia slobody.

Dňa 19. mája 2010 zákonná sudkyňa vzniesla námietku svojej zaujatosti. Dňa 28. mája 2010 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 29. júna 2010 odvolací súd uznesením rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania danej veci.

Dňa 2. augusta 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 6. augusta 2010 okresný súd zaslal odporcom dovolanie podané sťažovateľom na vyjadrenie a vyzval aj sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za dovolanie.

Dňa 6. augusta 2010 okresný súd zrušil svoje uznesenie z 30. marca 1998, ktorým ustanovil pre odporcov v 7. až 9. rade opatrovníčku.

Dňa 30. augusta 2010 okresný súd vyzval odporcov, aby sa v zmysle ustanovenia § 29a   ods.   1   a   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   dohodli   na   spoločnom   zástupcovi a oznámili okresnému súdu jeho identifikačné údaje.

Dňa 16. septembra 2010 bol zaplatený súdny poplatok za dovolanie.

Dňa 7. decembra 2010 okresný súd ustanovil odporcom spoločného zástupcu. Dňa 27. decembra 2010 po odstránení nedostatkov bol spis s dovolaním opätovne predložený najvyššiemu súdu.

Dňa 12. mája 2011 najvyšší súd odmietol dovolanie.Dňa 18. mája 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 22. augusta 2011 podpredseda okresného súdu opatrením pridelil spis zákonnej sudkyni JUDr. A. P. na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 12. júna 2012 súd nariadil vo veci pojednávanie na 11. júl 2012. Dňa   20.   júna   2012   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť na nariadenom pojednávaní a zároveň požiadal o nariadenie nového termínu pojednávania. Dňa   21.   júna   2012   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   z   dôvodu „výzvy na zisťovanie v súvislosti s úmrtím a neznámym pobytom účastníkov konania“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 dochádza k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   napriek   tomu,   že ústavný   súd   už   svojimi   nálezmi   č.   k.   I.   ÚS   105/04-30   z 8. októbra   2004   a   č.   k. II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008 vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru   v napadnutom   konaní   a prikázal   okresnému   súdu   konať   v danej   veci   bez prieťahov.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ešte   pred   samotným   preskúmaním   a   vyhodnotením   posudzovanej   veci z pohľadu uvedených   kritérií   treba   poznamenať,   že   keďže   ústavný   súd   nálezom č. k. I. ÚS 105/04-30 z 8. októbra 2004 a č.   k.   II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008 už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp. zn. 4 C   94/98,   v danom   prípade   do   úvahy   prichádza   posudzovanie   prípadného ďalšieho   porušenia   toho   základného   práva   (ale   aj   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) len za časové obdobie od ostatného rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 9. septembra 2008.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   z právneho   hľadiska   nesignalizuje   jeho   zložitosť, pretože ide o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov. Avšak   v spojení   s potrebou   vykonania   ohliadky   na   mieste   samom   a   vypracovaním znaleckého   posudku   na   ustálenie   skutkového   stavu,   ako   aj   s prihliadnutím   na   pomerne veľký   počet   účastníkov   konania a úmrtie   niektorých   z nich   možno   konštatovať,   že prerokúvaná vec je do istej miery skutkovo (fakticky) zložitá. Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   len   na   vrub   faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom   konaní   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   244/08-48 z 9. septembra 2008, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovatelia   neprispeli   v tomto   období svojím správaním k prieťahom v konaní. Doplňovali a upresňovali síce svoj žalobný návrh, pretože sa v priebehu napadnutého konania menili pomery, a podali aj dovolanie, avšak využitie možností daných navrhovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho   poriadku)   na   uplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práva   v občianskom   súdnom konaní spôsobuje síce   predĺženie priebehu konania, nemožno ho   však   kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania už takmer 15 rokov je už samo   osebe   neprimerané,   a to   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   už   svojimi   nálezmi   č.   k. I. ÚS 105/04-30 z 8. októbra 2004 a č. k. II. ÚS 244/08-48 z 9. septembra 2008 vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov.  

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   konal   v posudzovanej   veci   opakovane neefektívne, keď najvyššiemu súdu doručil dovolanie sťažovateľa (podané 28. septembra 2009) až po pätnástich mesiacoch (27. decembra 2010), pretože najprv bol spis na tento účel „predčasne predložený“ a neskôr zákonná sudkyňa neúspešne uplatnila námietku svojej predpojatosti   v danej   veci.   Za   týchto   okolností   minimálne   desať   mesiacov   bolo   treba pričítať   na   ťarchu   okresného   súdu,   pretože   toto   obdobie   uplynulo   neefektívne,   k čomu prispel   okresný   súd   svojou   nesprávnou   a nesústredenou   činnosťou.   Navyše, po dlhotrvajúcom doručení predmetného dovolania najvyššiemu súdu bol okresný súd aj bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný v období od 18. mája 2011 do 12. júna 2012 (trinásť mesiacov), pričom uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu je v kontexte takmer 15 rokov trvania napadnutého konania ničím neospravedlniteľná, pretože počas minimálne takmer dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné,   pretože   k uvedenej   nečinnosti,   a teda k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru   tak, ako to je uvedené vo výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   už   svojimi   nálezmi   č.   k.   I.   ÚS   105/04-30 z 8. októbra   2004   a   č.   k.   II. ÚS 244/08-48   z 9. septembra   2008   opakovane   prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať finančné zadosťučinenie každému vo výške 7 000 €, ktoré odôvodňovali najmä tým, že ich právna neistota naďalej pretrváva, napriek tomu, že od rozhodnutia v napadnutom konaní „závisia“ aj rozhodnutia v iných veciach, a okrem toho   sťažovateľka „veľmi   ťažko   ochorela   z neustálych   psychických   tlakov   a súdnych sporov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä aj na povahu veci, považuje za primerané vo výške   po   5   000   €   každému   sťažovateľovi.   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   osobitne prihliadol aj na to, že v napadnutom konaní už dvakrát musel vysloviť porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 ústavy a opakovane prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy   a § 56   ods.   3 písm.   a) zákona o ústavnom   súde   konať vo veci   bez zbytočných prieťahov,   napriek   tomu   postup   v danej   veci   nebol   organizovaný   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   zo   7.   novembra   2011,   podanie sťažnosti   z 11.   novembra   2011   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného súdu z 8. augusta 2012). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú 396,61 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 198,30 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí   náhrada   trov   právnej   služby   advokátkou   sumu   396,60   €   v zmysle   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   K uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 79,32 €, a preto celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú sumu 475,92 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 13. novembra 2012