znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 157/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., M., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Č., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 21 C 260/2007   a postupom   Krajského   pozemkového   úradu   v B.   v konaní   vedenom   pod č. 519-132/2005/SCA a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2010 doručená sťažnosť Ing. J. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 260/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom Krajského pozemkového úradu v B. (ďalej len „krajský pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod č. 519-132/2005/SCA.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol: „Žalobou   o   vypratanie   pozemku,   doručenou   na   súd   17.12.2007,   sa   sťažovateľ domáha, aby súd zaviazal žalovaných, a to Ľ. H., bytom B., ďalej E. W., bytom B., J. O., bytom B., P. S., bytom B., P. K., bytom B., T. L., bytom B., Ľ. P., bytom B., J. S., bytom B., Š. C., bytom B., J. V., bytom B. R. J., bytom B., aby vypratali pozemok parc. č. 15405, kat. úz. B. a vydali ho jeho sťažovateľovi, ako vlastníkovi, v lehote do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.   Sťažovateľ   sa   predmetnou   žalobou   tiež   domáha,   aby   súd   zaviazal   spoločne a nerozdielne odstrániť z pozemku parc. č. 15405, kat. úz. B. všetky stavby a porasty, ktoré tam sami postavili, či vysadili, prípadne, ktoré tam z ich súhlasom postavili či vysadili tretie osoby....

Sťažovateľ sa pri uplatňovaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku opiera o právo na pokojné užívanie majetku, ako jedného zo základných ľudských práv. Keďže toto jeho právo neporušujú len odporcovia, proti ktorým smeruje pôvodný žalobný návrh, ale aj príslušné orgány štátnej správy, a to

1. tým, že uznali zmluvu o dočasnom užívaní pozemku z 1.11.1983, uzavretú medzi J., B. na jednej strane a Z. R. na strane druhej za právne relevantný právny akt napriek tomu, že súhlas s jej uzavretím nebol vydaný vo forme právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy a tiež tým

2.   pristupujú   k   riešeniu   danej   veci   laxne   a   spôsobujú   neodôvodnené   prieťahy v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadania vlastníctva, podal sťažovateľ návrh na zmenu - rozšírenie žalobného návrhu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod č. 21C/260/2007....

Krajský pozemkový úrad v B. listom z 12.08/2009 č. 1040/205/2009 oznámil právnej zástupkyni   sťažovateľa   JUDr.   M.   Č.,   že   nemôže   konať   kým   Okresný   súd   Bratislava   II v konaní   č.   21C/260/2007   nerozhodne   o   predbežnej   otázke   týkajúcej   sa   právnej relevantnosti zmluvy o užívaní predmetného pozemku uzavretej medzi pôvodne žalovanými fyzickými   osobami   združenými   v   záhradkovej   osade   a J.,   ktoré   im   predmetný   pozemok poskytlo, do užívania....

Okresný súd Bratislava II uznesením č. 21 C/260/2007-189- zo 4.11.2009 prerušil konanie vedené pod č. 21 C/260/2007, a to až do právoplatného rozhodnutia v správnom konaní vedenom na Okresnom pozemkovom úrade v B., Krajskom pozemkovom úrade v B. pod č. 519-132/2005/SCA a Ministerstve pôdohospodárstva SR pod č. 5227/2005-910/2002.... Rozhodnutia   Okresného   súdu   Bratislava   II   a   tiež   Krajského   pozemkové   úradu nekonať voči (resp. prerušiť konanie), vytvorili paradoxnú procesnú situáciu uzavretého kruhu...

Od doručenia žaloby súdu do podpísania tejto ústavnej sťažnosti uplynú čoskoro 3 roky. Možno teda konštatovať, že v predmetnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II došlo k prieťahom v konaní.... Predlžovanie súdneho konania a konania pred orgánmi štátnej správy vyhovuje pôvodným žalovaným, ktorí bez právneho titulu užívajú sťažovateľov majetok a súd a tiež príslušné orgány štátnej správy sa takto postavili na stranu týchto osôb a prestali byť nestrannými.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Bratislava II a Krajský pozemkový úrad v B. svojou nečinnosťou spôsobili prieťahy v konaní, čím porušili základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, Čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa 26. júna 2009 obrátil na okresný   súd   so   svojou   sťažnosťou   na   prieťahy   v napadnutom   konaní.   Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na jeho sťažnosť z 9. júla 2009 uviedla, že v uvedenej veci okresný   súd   koná   plynule   a bez   prieťahov,   pričom   sa   musel   vysporiadať   s procesnými návrhmi sťažovateľa, preto sťažnosť hodnotí ako nedôvodnú.

Na základe uvádzaných dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný   súdom   Bratislava,   v   konaní   vedenom   pod   č.   21   C/260/2007,   porušil sťažovateľovo právo, priznané Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. Krajský pozemkový úrad v B. v konaní vedenom pod č. 519-132/2005/SCA porušil sťažovateľovo právo, priznané Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 56 ods. 3 písm. a zákona č. 38/1993 Z.z. ukladá Okresnému súd Bratislava II, aby vo veci č. 21 C/260/2007 konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 56 ods. 3 písm. a zákona č. 38/1993 Z.z. ukladá Krajský pozemkový úrad v B., aby vo veci č. 519-132/2005/SCA konal.

Okresný súd Bratislava II, je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.700,- €, a to do 30 dní od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Krajský   pozemkový   úrad   v B.   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €, a to do 30 dní od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   27/04,   I.   ÚS   25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 260/2007 a postupom krajského pozemkového úradu v konaní vedenom   pod   č.   519-132/2005/SCA   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis II. ÚS 26/95).

1. Zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 260/2007, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva takýto priebeh napadnutého konania:

Dňa   17.   decembra   2007   sťažovateľ   podal   žalobu   o vypratanie   pozemku   proti žalovaným   v 1.   až 11.   rade.   Dňa 15.   januára 2008   okresný   súd   vyzval sťažovateľa   na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Dňa 31. januára 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok. Dňa 6. februára 2008 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe sťažovateľa.   Dňa   21.   februára   2008   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Bratislava   I o zaslanie rozhodnutia o dedičstve v dedičskej veci po nebohom – žalovanom v 8. rade. Dňa 25.   februára   2008   sa   žalovaný   v 6.   rade   vyjadril   k žalobe.   Dňa   26.   februára   2008 okresný súd dopytom adresovaným Registru obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) a ústrednej evidencii väzňov zisťoval pobyt žalovaného vo 4. rade. Zároveň sa žalovaní v 3., 5. a 10. rade vyjadrili k žalobe. Dňa 27. februára 2008 sa žalovaný v 9. rade vyjadril k žalobe. Dňa 28. februára 2008 sa žalovaní v 1. a v 11. rade vyjadrili k žalobe. Dňa 29. februára 2008 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade. Dňa 6. marca 2008 okresný súd dostal z ústrednej evidencie väzňov negatívnu lustráciu žalovaného vo 4. rade. Dňa 26. marca 2008 okresný súd požiadal Miestny úrad B. – V. (ďalej len „miestny úrad“) o oznámenie pobytu žalovaného v 7. rade. Dňa 29. apríla 2008 miestny úrad oznámil, že žalovaný v 7. rade zomrel. Dňa 16. mája 2008 register obyvateľov oznámil miesto trvalého pobytu žalovaného vo 4. rade. Dňa 22. mája 2008 okresný súd opätovne vyzval žalovaného v 6. rade, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 26. júna 2008 sa žalovaný v 6. rade vyjadril k žalobe (k meritu veci) a žalovaný v 5. rade doplnil svoje vyjadrenie k žalobe z 26. februára 2008. Dňa 3. júla 2008 sa právny nástupca žalovaného v 7. rade vyjadril k žalobe. Dňa 4. júla 2008 sa vyjadril k žalobe právny nástupca žalovaného v 8. rade. Dňa 21. júla 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. október 2008. Dňa 10. októbra 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu zmenu návrhu a rozšírenie okruhu účastníkov konania. Dňa 17. októbra 2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z dôvodu   dovolenky   zákonnej sudkyne   na   17.   december   2008.   Sťažovateľ   svoju   neúčasť   písomne   ospravedlnil.   Na pojednávaní   advokátka   JUDr.   B.   predložila   splnomocnenie   na   zastupovanie   žalovaných v konaní.   Zároveň   jej   bol   doručený   návrh   sťažovateľa   na   rozšírenie   okruhu   účastníkov konania zo 6. septembra 2008. Dňa 22. októbra 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu ďalšie   dôkazy   vo   veci.   Dňa   3.   novembra   2008   okresný   súd   vyzval „Okresný   úrad Bratislava   2“, krajský   pozemkový   úrad   a Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   pôdohospodárstva“),   aby   sa   vyjadrili   k návrhu sťažovateľa na ich pristúpenie do konania. Dňa 19. novembra 2008 sa krajský pozemkový úrad   vyjadril   k návrhu   sťažovateľa   zo 6.   septembra   2008.   Dňa   20. novembra   2008 sťažovateľ   doručil   návrh   na   zmenu   a rozšírenie   žalobného   návrhu   (obsahovo   totožné podanie   ako   návrh   sťažovateľa   zo   6.   septembra   2008).   Dňa   1.   decembra   2008   sa ministerstvo pôdohospodárstva vyjadrilo k návrhu sťažovateľa zo 6. septembra 2008. Dňa 10.   decembra   2008   sa   k návrhu   sťažovateľa   vyjadril   Obvodný   úrad   v B.   (ďalej   len „obvodný úrad“). Dňa 17. decembra 2008 právna zástupkyňa odporcov ospravedlnila svoju neúčasť   na   pojednávaní   z dôvodu   náhlej   práceneschopnosti.   Okresný   súd   odročil pojednávanie na neurčito. Dňa 20. januára 2009 okresný súd uznesením pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných – ministerstvo pôdohospodárstva (ako žalovaný v 12. rade), krajský pozemkový úrad (ako žalovaný v 13. rade) a obvodný úrad (ako   žalovaný   v 14.   rade).   Uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   22.   apríla   2009.   Dňa 19. marca 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu petitu žaloby. Dňa 20. marca 2009 okresný súd vyzval žalovaných (v 12. až 14. rade a právnu zástupkyňu žalovaných v 1. až 11. rade), aby sa vyjadrili k návrhu sťažovateľa na zmenu petitu žaloby. Dňa 14. apríla 2009 sa krajský pozemkový úrad vyjadril k návrhu sťažovateľa na zmenu petitu žaloby. Dňa 17. apríla 2009 sa ministerstvo pôdohospodárstva vyjadrilo k návrhu sťažovateľa na zmenu petitu žaloby. Dňa 3. augusta 2009 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby (právoplatnosť nadobudlo 11. augusta 2009). Dňa 11. septembra 2009 okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   4.   november   2009.   Dňa   4.   novembra   2009   sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla, že správne konanie vo veci   uplatneného nároku   na vyporiadanie   vlastníctva   k užívanému pozemku podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní   vlastníctva   k nim   v znení   neskorších   predpisov   nebolo   dosiaľ   ukončené. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že konanie bude prerušené. Okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia „správneho konania vedeného na Okresnom   pozemkovom   úrade   v B.,   Krajskom   pozemkovom   úrade   v B.   pod   č.   519- 132/2005/SCA   a Ministerstve   pôdohospodárstva   SR   pod   č.   5227/2005-910/2002“. Dňa 20. novembra 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania   zo   4.   novembra   2009.   Dňa   3.   decembra   2009   okresný   súd   zaslal   odvolanie sťažovateľa žalovaným na vedomie (poslednému zo žalovaných bolo odvolanie doručené 10. februára 2010). Dňa 20. apríla 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Dňa 20. decembra 2010 krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   Co   144/2010-234   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu o prerušení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 8. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Z   prehľadu   procesných   úkonov   v napadnutom   konaní   vyplýva,   že   okresný   súd v podstate konal vo veci priebežne a jeho postup v zásade smeroval k odstráneniu právnej neistoty   sťažovateľa.   Doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konania   čiastočne   ovplyvnili   aj procesné   návrhy   sťažovateľa   (zmena   návrhu   a   rozšírenie   okruhu   účastníkov   konania zo 6. septembra   2008, návrh   na   zmenu   petitu   žaloby   z 18.   marca   2009),   s ktorými   sa okresný súd musel v priebehu konania vysporiadať. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že využitie   možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismi   (napr.   podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr.   I. ÚS   31/01).   Na druhej   strane   si   však   aj   sťažovateľ   musí   byť vedomý   toho,   že využitie   týchto   procesných   prostriedkov   objektívne   spôsobuje   predĺženie   napadnutého konania.

Pri   posudzovaní   doterajšej   dĺžky   napadnutého   konania   ústavný   súd   zohľadnil   aj skutkovú (faktickú) zložitosť veci, ktorá súvisí najmä s väčším počtom účastníkov konania na strane žalovaných, ktorým bolo potrebné návrhy sťažovateľa doručovať. Dvaja žalovaní v priebehu konania zomreli, čo si vyžiadalo zo strany konajúceho súdu povinnosť zisťovať ich   právnych   nástupcov.   V prípade   žalovaného   vo 4.   rade   musel   okresný   súd   zisťovať adresu jeho pobytu prostredníctvom registra obyvateľov.

Sťažovateľ tiež namietal, že okresný súd spôsobil prieťahy v napadnutom konaní aj svojím rozhodnutím o prerušení konania, ktorým vytvoril „paradoxnú procesnú situáciu uzavretého kruhu“.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS   32/03,   IV.   ÚS   267/04,   IV.   ÚS   182/08),   pričom   rovnako   tak   môže   zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom prípade okresného súdu.

Okresný súd svojím uznesením zo 4. novembra 2009 prerušil napadnuté konanie podľa   §   109   ods.   2   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   do právoplatného skončenia „správneho konania vedeného na Okresnom pozemkovom úrade v B.,   Krajskom   pozemkovom   úrade   v B.   pod   č.   519-132/2005/SCA   a Ministerstve pôdohospodárstva SR pod č. 5227/2005-910/2002“, čo odôvodnil tým, že v tomto konaní sa rieši otázka týkajúca sa oprávnenosti užívania predmetného pozemku žalovanými v 1. až 11. rade,   teda   vec   podstatná   pre   rozhodnutie   okresného   súdu   vo   veci   samej.   Uznesenie okresného súdu o prerušení konania bolo uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 144/2010-234   z 20.   decembra 2010 na základe odvolania sťažovateľa   zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „... v správnom konaní sa rieši okrem iného aj otázka, či je predmetný pozemok   užívaný   členmi   záhradkovej   osady   oprávnene,   t.   j.  ...   otázka,   ktorú   je   súd oprávnený   posúdiť   ako   predbežnú   otázku   aj   sám.  ...Odvolací   súd   dospel   k záveru,   že napadnuté   uznesenie   o prerušení   konania   je   nateraz   predčasné súd   prvého   stupňa nezisťoval v akom štádiu je posudzovanie nároku na pozemok, uplatneného odporcami 1/ - 10/ príslušnými správnymi orgánmi, resp. nezvažoval možnosť vlastného posúdenia otázky oprávnenosti užívania dotknutého pozemku členmi záhradkovej osady.“  

Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade požiadavke hospodárnosti konania nezodpovedal   variant   procesného   postupu   zvolený   okresným   súdom,   ktorý   spočíval v prerušení konania. V tomto prípade podľa názoru ústavného súdu zrušením napadnutého uznesenia o prerušení konania odvolacím   súdom   a vrátením   veci okresnému súdu   došlo k predĺženiu napadnutého konania v dôsledku „neefektívnej“ činnosti okresného súdu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Aj keď postup okresného súdu v preskúmavanom konaní nebol, ako už bolo uvedené, efektívny a prispel aj k predĺženiu konania, ústavný súd je toho názoru, že doterajšiu dĺžku konania   nemožno   pripísať   iba   na   vrub   neefektívnemu   postupu   okresného   súdu,   keďže v dôsledku podaného odvolania sa spis nachádzal takmer 11 mesiacov na krajskom súde. V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   smeruje   iba   proti   postupu okresného   súdu,   a keďže   konanie   pred   ústavným   súdom   je   ovládané   princípom dispozitívnosti, nie je možné, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu, vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných (procesných) úkonov okresného súdu, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom bez prieťahov a bol poznačený aj neefektívnou činnosťou, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ súčasne namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   pozemkového   úradu   v konaní vedenom pod č. 519-132/2005/SCA.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa   podľa   ústavy a dohovoru má všeobecný súd, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a podľa § 244 ods. 3 druhej vety OSP sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ak   teda   sťažovateľ   tvrdí,   že   nečinnosťou   krajského   pozemkového   úradu   ako správneho   orgánu   v konaní   vedenom   pod   č.   519-132/2005/SCA   bolo   porušené   jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   môže   sa ochrany svojho práva domáhať prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP pred všeobecným súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) v uvedenej veci.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať,   že   nečinnosť   okresného   súdu   v   ďalšom   priebehu   označeného   konania   by mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo nevylučuje, aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011