znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 157/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Ž., zastúpeného advokátkou Mgr. I. Š., P., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C 72/03 a takto ⬛⬛⬛⬛ r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2007 doručená sťažnosť M. D., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. I. Š.,   P.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 72/03, ktorou sťažovateľ navrhoval ústavnému súdu vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 72/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,-Sk, ktoré je Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť advokátke Mgr. I. Š. trovy konania vo výške 8.190,-Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   je   ako   žalobca   účastníkom   dosiaľ právoplatne   neskončeného   súdneho   konania   okresným   súdom   vedeného   pod   sp.   zn. 18 C 72/03, ktorého predmetom je náhrada škody. Žalobu doručil okresnému súdu 22. apríla 2003 a rozšíril ju podaním z 10. júna 2005. Okresný súd vo veci 19. mája 2003 požiadal Okresný   súd   Žiar   nad   Hronom   o zaslanie   spisu   sp.   zn.   1   T   360/94,   20.   októbra   2005 pripustil   zmenu   a doplnenie   žaloby,   v rovnaký   deň   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie listinných dokladov, 3. decembra 2007 uznesením zamietol návrh sťažovateľa na priznanie oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a vo   veci   nariadil   termín   prvého   pojednávania na 15. január   2008.   Medzi   jednotlivými   úkonmi   okresného   súdu   uplynul   značný   čas, dokonca celé roky, od podania žaloby uplynuli štyri roky, počas ktorých sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie vo veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal pripojenými listinami, že sa v priebehu konania vedeného okresným súdom sťažoval na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, a požadovaný nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neodôvodnil žiadnymi dôvodmi.

Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 72/03 ústavný súd zistil, že žalobca v označenej   veci   doručil   okresnému   súdu   22.   apríla   2003   žalobu,   ktorou   sa   domáhal náhrady škody na zdraví v sume 24 538,10 Sk. Škoda na zdraví žalobcovi vznikla 8. mája 1994 pri dopravnej nehode ako spolujazdcovi, osoba, ktorá dopravnú nehodu spôsobila, bola uznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 360/04 z 26. októbra 1994 vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného   zákona   a sťažovateľ   bol   s nárokom   na   náhradu   škody   odkázaný na občianskoprávne konanie.   Žalovaná poisťovňa   plnila sťažovateľovi   bolestné, sťaženie spoločenského   uplatnenia   i náhradu   straty   na   zárobku,   avšak   podľa   názoru   sťažovateľa všetky tieto plnenia mu boli vyplatené v nesprávnej výške, keď žalovaná poisťovňa krátila bezdôvodne   plnenie   o 30   %   z titulu   údajného spoluzavinenia   sťažovateľa   na vzniknutej škode.   Zaplatenia   rozdielu   týchto   plnení   sa   preto   sťažovateľ   domáha   proti   žalovanej poisťovni v konaní pred okresným súdom.

Po   doručení   žaloby   okresný   súd   vyzval   žalovaného   28.   apríla   2003   na   podanie vyjadrenia k žalobe a požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o pripojenie spisu sp. zn. 1 T 360/04.   Žalovaný   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   5.   júna 2003,   toto   vyjadrenie okresný súd 12. júna 2003 doručoval sťažovateľovi. V čase od 12. júna 2003 do 20. októbra 2005 nevykonal okresný súd vo veci žiaden úkon. Po tom, čo sťažovateľ doručil 10. júna 2005   doplnenie   žalobného   petitu,   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   72/2003-62 z 20. októbra   2005   pripustil   zmenu   návrhu,   sťažovateľovi   bolo   uznesenie   doručené 31. októbra 2005. V rovnaký deň vyzval okresný súd sťažovateľa na doloženie listinných dôkazov. V období od 20. októbra 2005 do 3. decembra 2007 okresný súd vo veci nekonal. Uznesením   sp.   zn.   18 C   72/2003   z 3.   decembra   2007   okresný   súd   zamietol   návrh sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní o náhradu škody je v takomto prípade zo zákona od povinnosti platiť súdne poplatky osobne oslobodený. V rovnaký deň určil okresný súd termín pojednávania vo veci na 15. január 2008 a vyzval odporcu na doloženie listinných dôkazov. Sťažovateľ podaním zo 14. januára 2008 navrhol okresnému súdu pripustenie ďalšieho rozšírenia žaloby. Prvé pojednávanie vo veci   sa   uskutočnilo   15. januára   2008,   zúčastnili   sa   ho   obaja   účastníci,   ktorí   boli aj vypočutí, bola pripustená zmena petitu navrhovaná sťažovateľom podaním zo 14. januára 2008 a pojednávanie bolo odročené na 6. marec 2008 s tým, že na toto pojednávanie bude opätovne predvolávaný svedok, ktorý sa nedostavil na pojednávanie konané 15. januára 2008.

⬛⬛⬛⬛

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“) sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či   sú   splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 ods.   1   zákona   o   súdoch,   aj   po   nadobudnutí   účinnosti   nového   čl.   127   ústavy,   zásadne považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých   základných   práv,   ktoré   súvisia so základným právom   na súdnu   ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ - ktorý je kvalifikovane právne zastúpený - sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   niet   dôvodu   predpokladať,   že   by využitie   sťažnosti   podľa   §   62   ods.   1   zákona   o súdoch   neumožnilo   účinnú   ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008