znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 157/06-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 29. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta,   v konaní   o   sťažnosti   M.   V.,   USA,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   J.,   Č., namietajúcej porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 3 Cdo 179/2005 z 21. septembra 2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   M.   V.   na   súdnu   ochranu   upravené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a v čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 3 Cdo 179/2005 z 21. septembra 2005 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   3   Cdo   179/2005 z 21. septembra 2005 z r u š u j e   a vec v r a c i a   Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2006   doručená   sťažnosť M.   V.,   USA (ďalej len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. M. J., Č., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 21 Nc 114/00-160   zo   16.   augusta   2002,   rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len „krajský súd“) sp. zn. 5 CoP 1/04 z 23. septembra 2004 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 179/2005 z 21. septembra 2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že označeným rozsudkom okresného súdu bola maloletá A. V. zverená do výchovy matky A. V. a sťažovateľ bol zaviazaný platiť výživné na maloletú A. V. v sume 2 000 Sk. Zmeškané výživné v sume 37 320 Sk bol zaviazaný zaplatiť matke v lehote   do   3   mesiacov   od   právoplatnosti   rozsudku.   Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku okresného súdu odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd označeným uznesením dovolacie konanie zastavil s odôvodnením, že sťažovateľ napriek výzve okresného súdu v určenej lehote nepoveril svojím zastupovaním v dovolacom konaní žiadneho advokáta, hoci bol poučený, že ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania. Podľa tvrdenia najvyššieho súdu si mal sťažovateľ výzvu okresného súdu osobne prevziať 5. júna 2005. Označené uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 2. januára 2006.

Sťažovateľ   v sťažnosti   tvrdí,   že „pokiaľ   ide   o predloženie   plnomocenstva   pre dovolacie konanie, sťažovateľ toto plnomocenstvo súdu predložil, čo je schopný preukázať. Neboli preto splnené zákonné podmienky pre zastavenie dovolacieho konania a dovolací súd postupoval protiprávne, keď sa meritórne dovolaním nezaoberal“. Sťažovateľ je toho názoru, že označenými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal nasledovný nález:

„Rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 16. 08. 2002, č. k. 21 Nc 114/00-160, rozsudok Krajského súdu v Žiline   zo   dňa 23.   09.   2004,   č.   k.   5   CoP   1/04,   a uznesenie Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky zo dňa   21.   09.   2005,   č.   k.   3   Cdo   179/2005,   sa zrušuje.“

Pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa, aby preukázal tvrdenie, že sťažovateľ predložil súdu plnomocenstvo na svoje zastupovanie v dovolacom konaní. Na základe výzvy právny zástupca sťažovateľa predložil ústavnému   súdu   listinné   dôkazy   (list   sťažovateľa   okresnému   súdu   z 31.   mája   2005, plnomocenstvo na jeho zastupovanie zo 16. marca 2005, podací lístok z 31. mája 2005 a kópiu výzvy okresného súdu z 13. apríla 2005).

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 157/06-12   z   24.   mája   2006   ju   v časti   namietajúcej   porušenie   označených   práv sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 179/2005 z 21. septembra 2005 prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu najvyššieho   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.   Predsedu   najvyššieho   súdu   ústavný   súd   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil   ústavnému   súdu,   že   trvá   na   ústnom pojednávaní vo veci a zároveň požiadal, aby bolo nariadené v období od 1. decembra 2006 do 31. marca 2007 vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa v tom čase bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Predseda najvyššieho súdu ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedu najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu doručené 24. júla 2006. Okrem iného sa v ňom uvádza:

„Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v predmetnom   dovolacom   konaní   začatom na základe dovolania M. V. proti rozsudku Krajského súdu Žilina z 23. 9. 2004 sp. zn. 5 CoP 1/04, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina zo 16. 8. 2002 č. k. 21 Nc 114/00-160, ktorým bola maloletá A. V. zverená do výchovy matky a otec (sťažovateľ) bol zaviazaný platiť na jej výživu po 2 000 Sk mesačne od 26. 5. 2000, bol dovolateľ vyzvaný okresným súdom listom z 13. 4. 2005 na splnenie podmienky povinného zastúpenia v dovolacom konaní advokátom a súčasne bol poučený o následku zastavenia dovolacieho konania v prípade, že v lehote 30 dní výzve nevyhovie. Výzva bola doručená dovolateľovi 5. 6.   2005.   Keďže   dovolateľ   na   uvedenú   výzvu   nereagoval,   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky uznesením z 21. 9. 2005 sp. zn. 3 Cdo 179/2005 dovolacie konanie zastavil. V čase   rozhodovania   dovolacieho   súdu   o zastavení   dovolacieho   konania   pre nesplnenie   zákonnej   podmienky   povinného   zastúpenia   dovolateľa   bez   právnického vzdelania advokátom v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. nebolo súčasťou spisu plnomocenstvo M. V. pre jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Ak by tomu tak bolo, nemohol   by   dovolací   súd   rozhodnúť   o zastavení   dovolacieho   konania.   K tvrdeniu sťažovateľa   o splnení   podmienky   povinného   zastúpenia   advokátom   v dovolacom   konaní v čase rozhodovania dovolacieho súdu (ktorá skutočnosť vyplýva iba z uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. 5. 2006 sp. zn. II. ÚS 157/06, kópia ústavnej sťažnosti bola zrejme   doručená   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   nekompletná)   sa   nemôžem vyjadriť, pretože táto zo zberného spisu nevyplýva a spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 21 Nc 114/00 nemá dovolací súd k dispozícii. Za tejto situácie navrhujem, aby si Ústavný súd Slovenskej republiky zadovážil spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 21 Nc 114/00 (podľa informácie   z okresného   súdu   v súčasnosti   už   vedený   pod   novou   spisovou   značkou 27 Ccú 68/2002) a po oboznámení sa s jeho obsahom, aby zistil kedy, ktorému súdu a k akej spisovej   značke   bola   plná   moc   sťažovateľa   na   jeho   zastupovanie   v dovolacom   konaní zaslaná. (...)“.

Pretože sťažovateľ trval na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd ho nariadil na 6. december 2006.

Na ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľa oznámil, že môže predložiť ústavnému   súdu   originál   podacieho   lístka   (doručenka   official   use   s odtlačkom   pečiatky 31. mája   2005   a registračným   číslom   RB...   US),   z ktorého   je   zrejmé,   že   sťažovateľ v určenom   termíne   skutočne   podal   na   americkom   poštovom   úrade   list   adresovaný okresnému súdu, avšak reálne doručenie zásielky na pošte nepreveroval, pretože zastával názor, že ak mu zásielka nebola vrátená späť, bola doručená. Právny zástupca zdôraznil, že požadované plnomocenstvo sťažovateľ predložil dvakrát - prvý raz osobne, keď sa v inej nesúvisiacej veci dostavil na okresný súd, a druhý raz bolo zaslané zo Spojených štátov spoločne   so sprievodným   listom.   Doručenie   plnomocenstva   však   nevie   preukázať. Sťažovateľ uviedol, že 16. marca 2005 v podateľni okresného súdu osobne odovzdal návrh na zverenie maloletej A. V. do starostlivosti, ako aj požadované plnomocenstvo. Urobil tak po obdržaní oznámenia, že do desiatich dní má uviesť meno právneho zástupcu, čo môže dokumentovať   aj   predmetnou   výzvou.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   odovzdal   návrh   na zverenie maloletej dcéry do starostlivosti v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 281/2004 s dvoma   prílohami   pripojenými   k   návrhu   sp.   zn.   30   P   119/2005,   sťažovateľ   preukázal potvrdením z podateľne zo 16. marca 2005. Na výzve z 18. februára 2005, popri iných údajoch, je aj odtlačok pečiatky okresného súdu s dátumom 16. marec 2005 a „podané osobne“. Právny zástupca sťažovateľa tvrdí, že takýmto celkom neštandardným spôsobom na   podateľni   bolo   skutočne   potvrdené,   že   sťažovateľ   splnil   povinnosť,   ktorá   z výzvy vyplývala   a že   plnomocenstvo   predložil,   čo   je   vyznačené   aj   priamo   na   výzve.   Právny zástupca sťažovateľa toto svoje tvrdenie založil na označenom počte príloh bez ich bližšej dokumentácie.

Druhý   senát   ústavného   súdu   odročil   verejné   ústne   pojednávanie   vo   veci   sp.   zn. II. ÚS 157/06 na neurčito za účelom vyhodnotenia dôkazov a získania ďalších dôkazov s tým, že prihliadne na skutočnosť, že sťažovateľ sa do 31. marca 2007 nachádza na území Slovenskej republiky, a podľa okolností prípadu v tomto časovom rozpätí nariadi verejné ústne pojednávanie.

Po uskutočnení verejného ústneho pojednávania ústavný súd zisťoval na Slovenskej pošte, a. s., Pošta Ž., či zásielka č. RB... US pre adresáta okresný súd v období marec – jún 2005 bola dodaná. Pošta Ž. mu oznámila podaním sp. zn. VP/2007 z 13. marca 2007, že adresát takúto zásielku v danom období neprevzal.

Ústavný   súd   vyžiadal   7.   marca   2007   informáciu   o evidencii   poštovej   zásielky vedenej   pod   číslom   udanom   sťažovateľom   na   okresnom   súde,   ktorý   mu   oznámil,   že neeviduje   došlé   poštové   zásielky   na   podateľni,   t.   j.   nevie   zistiť,   či   sťažovateľ   podal plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o dovolaní vo veci sp. zn. 21 Nc 114/00, resp. 27 Ccú 68/2002 v období marec – jún 2005 prostredníctvom pošty.

Ústavný súd tiež vyžiadal zaslanie spisov z okresného súdu sp. zn. 21 Nc 114/00, resp. sp. zn. 27 Ccú 68/2002 a sp. zn. 21 P 281/2004, resp. sp. zn. 30 P 119/2005.

Z došlého spisu sp. zn. 21 P 281/2004, resp. sp. zn. 30 P 119/2005, predmetom ktorého je predbežné opatrenie   o zverení mal. dcéry   sťažovateľa   do   starostlivosti   starej matky, vyplynulo, že na č. l. 97 je výzva konajúceho sudcu pre sťažovateľa z 18. februára 2005 uvedená pod sp. zn. 21 P 281/2004, v ktorej ho okresný súd vyzýva, aby do 10 dní oznámil meno svojho právneho zástupcu v nadväznosti na podanie dovolania proti rozsudku sp.   zn.   5   CoP   1/04.   Na   č.   l.   98   nadväzujúceho   na č.   l.   97   je   k sp.   zn.   21 P 281/2004 vlastnoručne doplnená plná moc v danej veci s podpisom sťažovateľa zo 16. marca 2005 a s odtlačkom úradnej pečiatky okresného súdu zo 16. marca 2005 o 12.00 h, za ktorým na č. l. 99 je plnomocenstvo pre advokáta JUDr. M. J. na zastupovanie v konaní o starostlivosti o maloletú A. V., nar...., na všetky úkony v tejto veci pred súdmi všetkých stupňov a na všetky právne úkony súvisiace s účelom, pre ktorý bol splnomocnený.

Z došlého spisu sp. zn. 21 Nc 114/00, resp. sp. zn. 27 Ccú 68/2002 (na obale spisu je vyznačené číslo dovolacieho konania sp. zn. 3 Cdo 179/2005 a obsahuje aj spis sp. zn. 27 Ccú 68/2002,   predmetom   ktorého   je   konanie   o výchove   a výžive   mal.   dcéry sťažovateľa), vyplynulo, že na č. l. 307 je pokyn vyššej súdnej úradníčky z 12. apríla 2005 na   vypracovanie   výzvy   pre   sťažovateľa,   aby   v lehote   30   dní   predložil   plnú   moc   pre advokáta na zastupovanie v konaní o dovolaní a na liste č. 308 je založená výzva okresného súdu z 13. apríla 2005 pre sťažovateľa na ustanovenie si právneho zástupcu pre dovolacie konanie bez jeho bližšej identifikácie (podpísaná vyššou súdnou úradníčkou). Sťažovateľ túto   výzvu   prevzal   na   svojej   adrese   v USA   5.   júna   2005   (dátum   je   vyznačený   na doručenke). Nasledujúci list č. 309 obsahuje len pokyn na predloženie spisu so sprievodným listom najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 CoP 1/04 z 23. septembra 2004 s informáciou o absencii plnomocenstva na zastupovanie a vyjadrenie odporkyne k dovolaniu.

Tento sprievodný list okresného súdu sa nachádza aj v zbernom spise najvyššieho súdu   sp.   zn.   3 Cdo 179/2005.   Najvyšší   súd   svoje   uznesenie   sp.   zn.   3   Cdo   179/2005 z 21. septembra 2005, ktorým zastavil dovolacie konanie, odôvodnil takto:

„Okresný súd prípisom z 13. 4. 2005 vyzval otca, aby v lehote 30 dní predložil plnú moc pre advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní v zmysle § 241 ods. 1 O. s. p. Dovolateľ   bol   zároveň   poučený,   že   ak   v súdnej   výzve   v stanovenej   lehote   nevyhovie, dovolacie konanie bude zastavené. Dovolateľ prevzal poštou zaslanú výzvu okresného súdu osobne 5. 6.2005. Do predloženia veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ani do jeho rozhodnutia   otec   plnú   moc   udelenú   advokátovi   na   zastupovanie   v dovolacom   konaní nepredložil.

V zmysle § 241 ods. 1 O. s. p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Hoci dovolateľ   takéhoto   zástupcu   potrebuje   a bol   poučený,   že   ide   o zákonnú   podmienku dovolacieho   konania,   ktorej   nesplnenie   bráni   prejednaniu   jeho   dovolania,   nepoveril v súdom určenej lehote svojím zastupovaním žiadneho advokáta.

Z uvedených   dôvodov   musel   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   ako   súd   dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p. ) postupovať podľa § 243c O. s. p. v spojení s § 104 ods. 2 O. s. p. v zmysle ktorého, ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolacie konanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.“

Ústne verejné pojednávanie nariadil ústavný súd na 29. marec 2007.Na   ústnom   pojednávaní   29.   marca   2007   sa   nezúčastnil   ani   jeden   z účastníkov konania. Právny zástupca sťažovateľa písomne oznámil, že sťažovateľ odchádza do USA a zároveň ospravedlnil aj svoju neúčasť na pojednávaní. Žiadal, aby ústavný súd rozhodol na základe tých dôkazov, ktoré má k dispozícii, v neprítomnosti sťažovateľa a neho ako právneho zástupcu. Po krátkej porade ústavný súd 29. marca 2007 vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 179/2005 z 21. septembra 2005.

Z textu čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   zásadne   oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu   všeobecný   súd vyvodil.   Úloha ústavného súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou, prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu   môžu   byť   teda   predmetom   kontroly   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa a ním predloženej dokumentácie, ako aj z vyjadrení sťažovateľa a najvyššieho súdu vyplýva, že v danom prípade bolo úlohou ústavného súdu posúdiť,   či   uznesenie   dovolacieho   súdu   o zastavení   konania   sp.   zn.   3   Cdo   179/2005 z 21. septembra 2005 opierajúce sa o tvrdenie, že sťažovateľ napriek predchádzajúcej výzve nepredložil splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie v dovolacom konaní, bolo vzhľadom   na   skutkové   okolnosti   prípadu   z ústavného   hľadiska   dostatočne   odôvodnené, a tým udržateľné,   a či   nemalo   za   následok   porušenie   označených   základných   práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   z predložených   spisov   zistil,   že   sťažovateľ   vedie   vo   veci   výchovy a výživy   svojej   maloletej   dcéry   s matkou   maloletej   niekoľko   sporov,   ktoré   v určitých otázkach boli spojené do jedného spisu na jedno konanie.

Zo spisu sp. zn. 21 P 281/2004, z listov č. 97 – 99 podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ požadované plnomocenstvo   na výzvu   okresného súdu   predložil; vzhľadom na obsahovú kontinuitu č. l. 97 až 99 možno jednoznačne dospieť k záveru, že splnil   podmienku   povinného   právneho   zastúpenia   pre   dovolacie   konanie   sp.   zn. 3 Cdo 179/2005, a preto nebol dôvod na zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie tejto podmienky konania o dovolaní ani napriek tomu, že ďalšia dokumentácia o dovolacom konaní sp. zn. 3 Cdo 179/2005 je asi založená v inom spise, čo bolo spôsobené zrejme tým, že výzvy na predloženie plnomocenstva na právne zastupovanie v dovolacom konaní sp. zn. 3 Cdo 179/2005 boli dve – jedna z 18. februára 2005 (v spise sp. zn. 21 P 281/2004) a druhá z 12. apríla 2005 (v spise sp. zn. 27 Ccú 68/2002), pričom výzvu zaslala v jednom prípade zákonná sudkyňa a v druhom prípade vyššia súdna úradníčka. Zo zberného spisu vedeného najvyšším   súdom   pod   sp.   zn.   3 Cdo 179/2005   nevyplýva,   že   by   najvyšší   súd   splnenie podmienky   právneho   zastúpenia   v dovolacom   konaní   osobitne   zisťoval,   resp.   overoval na okresnom   súde.   Na   jeho   rozhodnutie   mu   postačilo   len   predloženie   spisu   sp.   zn. 27 Ccú 68/2002 listom z 9. augusta 2005 spolu s opravným prostriedkom a s informáciou z okresného súdu. Tento list podpísala samosudkyňa JUDr. J. S. a najvyšším súdom bol zaevidovaný pod sp. zn. 3 Cdo 179/2005.

Podľa názoru ústavného súdu bolo vecou najvyššieho súdu, akým spôsobom preverí splnenie všetkých   podmienok dovolacieho   konania. Aj keď   môže   ísť   o   technické,   resp. administratívne nedopatrenia konajúceho súdu, toto nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa a mať za následok odoprenie mu prístupu k súdu.

Ústavný   súd   preto   rozhodol,   že   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   3   Cdo   179/2005 z 21. septembra   2005   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   upravené v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď zastavil dovolacie konanie sp. zn. 3 Cdo 179/2005 z dôvodu nepredloženia splnomocnenia na zastupovanie advokátom.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, a svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľa, zruší také rozhodnutie a taktiež môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   vyslovenie   porušenia   základných   práv   sťažovateľa zrušil uznesenie najvyššieho súdu 3 Cdo 179/2005 z 21. septembra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom   na to,   že   sťažovateľ   neuplatnil úhradu   trov   konania, ktoré   mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. J. v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd o tejto otázke nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007