znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 157/05-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a   Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti mal. P. M., a mal. J. M., podanej matkou maloletých detí D. M., všetci bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. Z. M., B., vo veci namietaného porušenia ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 129/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Právo mal. P. M. a mal. J. M. na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 129/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 129/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Mal.   P.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   II   p o v i n n ý vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   do   rúk   zákonnej zástupkyne D. M., bytom K..

4.   Mal.   J.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Košice   II   p o v i n n ý vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   do   rúk   zákonnej zástupkyne D. M., bytom K..

5. Mal. P. M. a mal. J. M. p r i z n á v a   úhradu trov konania 4 300 Sk (slovom štyritisíctristo slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Z. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2005 doručená   sťažnosť   D.   M.,   trvale   bytom   K.,   ktorou   namieta   porušenie   práva   svojich maloletých detí P. M., a J. M., zastúpených advokátkou JUDr. Z. M., B., na prejednanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 129/2002.

Matka maloletých detí vo svojej sťažnosti uviedla, že namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní o zvýšenie výživného pre svoje maloleté deti na základe návrhu, ktorý podala   16.   septembra   2002.   Okresný   súd   do   dňa   podania   sťažnosti   vo   veci   samej nerozhodol   napriek   opakovaným   urgenciám   od   januára   2004.   Prvé   pojednávanie   sa uskutočnilo 19. apríla 2004, ďalšie 1. júna 2005, ktoré bolo odročené (prerušené) z dôvodu spracovania vyjadrenia zo strany otca maloletých.

Matka maloletých detí preto požaduje, aby ústavný súd rozhodol o porušení práva jej maloletých detí upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom okresného súdu a priznal maloletým deťom finančné zadosťučinenie 600 000 Sk.

Podaním zo 6. júna 2005 požiadala matka maloletých detí o ustanovenie právneho zástupcu   pre   konanie   o sťažnosti   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd   uznesením   č.   k. II. ÚS 157/05-19   zo   6.   júla   2005   vyhovel   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu a ustanovil sťažovateľom za právnu zástupkyňu JUDr. Z. M., B., a v nadväznosti na to prijal sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti   a ku   konaniu   ústneho   pojednávania.   Na   vyjadrenie   ku   konaniu   ústneho pojednávania vyzval ústavný súd aj právnu zástupkyňu sťažovateľov.

Okresný súd k sťažnosti uviedol: „S poukazom na § 53 ods. 1 Zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná sťažnosť nie je prípustná, nakoľko   sťažovateľka   nevyčerpala   všetky   prostriedky,   ktoré   jej   zákon   na   ochranu   jej základného práva účinne poskytuje.

Z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004 totiž vyplýva, že sťažnosť podanú podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona vybavuje predseda príslušného súdu.

Sťažovateľkou   ale   takáto   sťažnosť   podaná   nebola,   pričom   je   potrebné   uviesť,   že sťažovať sa je možné i ústne kedykoľvek v stránkové dni a hodiny, určené Rozvrhom práve tunajšieho súdu pre príslušný kalendárny rok bez predchádzajúceho dojednania bližšieho termínu.

K obsahu samotného spisu je potrebné uviesť, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný na tunajšom súde dňa 16. 9. 2002.

Dňa   3.   12.   2002   bol   maloletým   deťom   ustanovený   kolízny   opatrovník,   ktorý   bol zároveň   vyzvaný   na   prešetrenie   pomerov   v rodine   a zároveň   bola   zasielaná   výzva navrhovateľke na oznámenie svojho posledného zamestnávateľa a predloženie listinných dokladov.

Dňa 17. 1. 2003 bolo žiadané oznámenie o priemernom zárobku odporcu. V mesiaci marec 2004 bol určený termín pojednávania na deň 19. 4. 2004. Po uskutočnenom pojednávaní, písomným podaním zo dňa 23. 4. 2004, namietala sťažovateľka zaujatosť konajúcej sudkyne, preto bol spis dňa 13. 5. 2004 predložený na rozhodnutie o tejto námietke Krajskému súdu v Košiciach, odkiaľ bol vrátený dňa 25. 6. 2004 s rozhodnutím, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Dňa   8.   9.   2004   bola   žiadaná   správa   od   ustanoveného   kolízneho   opatrovníka a v mesiaci október 2004 boli žiadané zárobky účastníkov konania.

V apríli 2005 bol určený termín pojednávania na deň 11. 5. 2005. Z dôvodu účasti zákonnej   sudkyne   na   školení   bolo   pojednávanie   preročené   na   1.   6.   2005.   Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 22. 6. 2005 a bolo odročené na 14. 9. 2005 a v auguste 2005 preročené na 28. 9. 2005.

Na   základe   vyššie   uvedenej   chronológie   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné pripustiť prieťah v období od 17. 1. 2003 do marca 2004, ktorý však vykazuje známky ojedinelosti   a nemôže   preto   zakladať   tvrdenie   o jednoznačnej   existencii   zbytočných prieťahov v danom konaní.

Ak   ústavný   súd   nebude   akceptovať   môj   záver   o neprípustnosti   danej   sťažnosti, navrhujem   pri   jeho   rozhodovaní   zohľadniť   mnou   uvádzanú   skutočnosť   o ojedinelosti vzniknutého prieťahu v danom konaní.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. 25 P 129/2002 zistil v zásade rovnaké skutočnosti, aké uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

Právna zástupkyňa sťažovateľov ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 129/2002.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie tak základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza v zásade právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98)   alebo iným zákonom   predpísaným   spôsobom,   ktorý   znamená nastolenie   právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   upraveného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1.   Pokiaľ   ide   o prvé   kritérium,   ústavný   súd   skonštatoval,   že   konanie   o zvýšenie výživného, ktoré je predmetom posudzovania ústavného súdu, nie je právne zložité a aj zisťovanie   možnosti   a schopnosti   rodičov   ako   relevantných   skutočnosti   pri   určovaní výživného nevykazuje v danom prípade osobitnú zložitosť. Podľa názoru ústavného súdu ide o štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Povaha konania si však vyžaduje pristupovať k takémuto konaniu s osobitnou starostlivosťou.

2.   V rámci druhého kritéria   ústavný súd posudzoval   správanie mal. sťažovateľov zastúpených ich matkou D. M. a dospel k záveru, že sťažovatelia k dĺžke konania neprispeli.

3. Pri posudzovaní podľa tretieho kritéria, t. j. postupu súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 25 P 129/2002, ústavný súd zistil, že v období od 17. januára 2003 do apríla 2004 okresný súd nekonal, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka, čo nakoniec uznal aj predseda okresného súdu. Obdobie 15-mesačnej nečinnosti okresného súdu bez relevantného právneho dôvodu vyhodnotil ústavný súd ako zbytočné prieťahy v konaní, ktoré mali za následok porušenie práva sťažovateľov upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Čas   potrebný   na   rozhodovanie   o námietke   zaujatosti   konajúcej   sudkyne   však   nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože v namietanom konaní okresného súdu od podania sťažnosti ústavnému súdu do času rozhodovania ústavného súdu nebolo vo veci rozhodnuté, ústavný súd prikázal, aby okresný súd konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na rozhodnutie o tom, že bolo porušené právo sťažovateľov podľa čl. 6   ods.   1   Dohovoru,   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj   žiadosťou   sťažovateľov   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 600 000 Sk. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti   prípadu.   Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným prieťahom, aktivitu sťažovateľov ako účastníkov konania, ako aj ďalšie okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) pre každého zo sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľom,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Z. M. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 4 300 Sk (slovom štyritisíctristo slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci (po jednom úkone za každého sťažovateľa) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanou   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2004 15 008 Sk, t. j. 2-krát 2 501 Sk zníženou o 20 % a 2-krát 150 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2005).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2005