znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 156/05-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júla   2005 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. B. D., bytom L., S. D., bytom L., M. M., bytom K., H. G., bytom T., E. B., bytom P., M. H., bytom M. N. V., Z. U., bytom K., M. V., bytom V. Ľ. H., bytom Ch., Ľ. P., bytom T., a Ing. J. B., bytom T., zastúpených advokátom JUDr. J. G.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prístup   k voleným a verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň a práva na prácu podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. B. D., S. D., M. M., H. G., E. B., M. H., Z. U., M. V., Ľ. H., Ľ. P. a Ing. J. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2005 doručená sťažnosť Bc. B. D., bytom L., S. D., bytom L., M. M., bytom K., H. G., bytom T., E. B., bytom P., M. H., bytom M. N. V., Z. U., bytom K., M. V., bytom V. Ľ. H., bytom Ch., Ľ. P., bytom T., a Ing. J. B., bytom T., zastúpených advokátom JUDr. J. G., T.,. (ďalej len   „sťažovatelia“),   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prístup k voleným a verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň a práva na prácu podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s článkom 35 ods. 3 ústavy, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany (ďalej len „úrad práce“).

Sťažovatelia boli k úradu práce podľa § 154 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   službe“) v štátnozamestnaneckom pomere, a to v dočasnej štátnej službe.

Podľa § 154 ods. 2 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe   absolvuje   odborné   vzdelávanie,   ktorého   účelom   bude   doplnenie   požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou.

Obsah   a rozsah   odborného   vzdelávania   ustanovuje   nariadenie   vlády   Slovenskej republiky č. 573/2002 Z. z. o obsahu a rozsahu odborného vzdelávania a o obsahu a rozsahu skúšky v dočasnej štátnej službe (ďalej len „nariadenie vlády“).

Sťažovatelia namietajú, že témy ustanovené nariadením vlády neboli vôbec v rámci odborného   vzdelávania   preberané,   ani   prednášané,   hoci   skúška   tieto   témy   obsahovala. Podľa   ich   názoru   nezabezpečenie   určeného   rozsahu   a obsahu   odborného   vzdelávania a následná   skúška   obsahujúca   aj   tieto   témy   má   alebo   môže   mať   priamu   súvislosť s neúspešným zvládnutím skúšky a následným skončením štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľov.

Sťažovatelia sa preto domnievajú, že úrad práce porušil ich základné právo podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň,   základné   právo   na   rovnaký   prístup   občana   k voleným   a iným   verejným   funkciám a čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorého sú si ľudia rovní v právach.

V súvislosti s porušením čl. 35 ods. 1 a 3 ústavy sťažovatelia namietajú nedodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi pre zabezpečenie ich odborného vzdelávania, čo   považujú   za   svoju   diskrimináciu   v porovnaní   s inými   zamestnancami   v rovnakom postavení.

V súvislosti s porušením čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy zastávajú sťažovatelia rovnaký názor, pričom uvádzajú, že súčasťou obsahu tohto základného práva je,   aby   orgány,   ktoré   majú   povinnosť   spolupôsobiť   pri   uchádzaní   sa   o funkciu   a pri ustanovovaní   do   funkcie,   si   tieto   povinnosti   plnili,   a tak   zaručili   možnosť   prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Tým, že úrad práce tieto povinnosti nesplnil, čím sťažil,   resp.   znemožnil   uchádzanie   sa   o funkciu,   porušil   ich   právo   podľa   čl.   30   ods.   4 ústavy. Tým, že úrad práce nevytvoril v porovnaní s inými príslušnými orgánmi rovnaké podmienky, porušil aj čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.

V nadväznosti na vyslovenie porušenia označených základných práv sa sťažovatelia domáhajú   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pre   každého   z nich 500 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnickým   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia namietajú porušenie ich základných práv upravených v čl. 35 ods. 1 a 3 a v čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy. Porušenie označených základných práv odvodzujú   od   možnej   priamej   súvislosti   neúspešného   zvládnutia   skúšky   z dôvodu nezabezpečenia   im   odborného   vzdelávania   v rozsahu   a obsahu   ustanovenom   nariadením vlády, čo malo za následok skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Porušovateľom má byť podľa ich vyjadrenia úrad práce, ktorý podľa nich odborné vzdelávanie v ustanovenom obsahu a rozsahu nezabezpečil.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Sťažovatelia namietajú nečinnosť úradu práce, ktorá spočíva v tom, že im nezabezpečil odborné vzdelávanie v ustanovenom obsahu a rozsahu. Ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ktorým úrad práce je, poskytujú podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy. Vychádzajúc z uvedeného a zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu sťažnosť sťažovateľov odmietol ústavný súd pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005