znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 156/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2004 prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   -   Stavebno   obchodnej   firmy   Hodonín,   Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sro 3174/B, Zsro 4731/02 z 9. januára 2003 a porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22 Cb 21/96 z 22. apríla 1996 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 170/96 zo 14. mája 1997 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - Stavebno obchodnej firmy Hodonín o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. júna 2003 doručené podanie JUDr. Ing. D. Ď. - Stavebno obchodná firma Hodonín, Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   podáva   svoju   sťažnosť   v zmysle čl. 127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) „proti   porušovaniu základných práv a základných slobôd, vyplývajúcich z čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, ako aj vyplývajúcu z čl. 46 ods. 1 a 3, a čl. 48 ods. 2“, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava   I sp.   zn.   Sro   3174/B,   Zsro 4731/02   z   9.   januára   2003,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2003.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«1/ Navrhovateľ, JUDr. Ing. D. Ď. - Stavebno obchodná firma Hodonín,... zastúpený advokátom JUDr. J. H., podal opakovane dňa 10. 4. 2002, „Návrh na opravu nesprávneho zápisu v Obchodnom registri, spoločnosti Želstav A - Z spol. s r. o., so sídlom... v B.“. 2/   Dôvodom   návrhu   na   opravu   nesprávneho   zápisu   v Obchodnom   registri   je nevyvrátiteľná skutočnosť, že spoločník zapísaný v OR ako JUDR. Ing. D. Ď. - Stavebno obchodná firma A - Z,..., B., bol dňa 29. 5. 1996 právoplatne vymazaný z OR, vedeného pri Okresnom súde Bratislava I.

3/   V zmysle   zákona,   fyzická   osoba   (súkromný   podnikateľ   -   jednotlivec)   musí   byť v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. označená menom, t. j. menom a priezviskom a jej bydliskom, lebo sám osebe podnik, ktorého majiteľom je fyzická osoba, nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 Obchod. zákonníka; týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 Obč. zákonníka. 4/ V zmysle Stanoviska Obchodného kolégia NS SR sp. zn. Obpj 1/95 zo dňa 27. 1. 1995,   (ktoré   je   nemenné   a záväzné   pre   všetky   súdy,   okrem   Ústavného   súdu   SR)   túto skutočnosť konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 25 Cob 385/01-71 zo dňa 30. 1. 2002 na str. 2 tretí odsek, ostatné tri vety, ale registrový súd sa týmto zákonným a právnym názorom NS SR neriadil, čo považujeme za nedostatok v súdnom konaní. 5/ V zmysle citovaného Stanoviska NS SR sp. zn. Obpj 1/95, súd môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom (§ 200a ods. 2 O. s. p.)...

6/ Súd predmetné rozhodnutie doručil (nesprávne) na adresu Želstavu A - Z spol. s r. o.  ...   B.,   i keď   zo   spisu   je   jednoznačné,   že   spoločnosť   je   v konkurze   a za   správcu konkurznej   podstaty   bol   menovaný   JUDr.   J.   J.,   so   sídlom...   B.   Navrhovateľ   nie   je v súčasnosti   konateľom   spoločnosti   úpadcu   a z toho   dôvodu   nemá   právo   preberať akúkoľvek poštu za Želstav A - Z s. r. o.

7/   Sme   presvedčení,   že   daným   postupom   Obchodný   register   pri   Okresnom   súde Bratislava I, jednoznačne porušil nie len zákonné práva chránené Ústavou SR, ale v danom prípade   boli   porušené   aj   ľudské   práva   navrhovateľa,   keď   bol   v rozpore   so   zákonom zapísaný do Obchodného registra.

Porušenie občianskych a ľudských práv vidíme v tom, že navrhovateľ bol a stále je v rozpore   so   zákonom   zapísaný   v Obchodnom   registri   pri   Okresnom   súde   Bratislava   I, napriek   tej   skutočnosti,   že   dňa   29.   5.   1996   bol   právoplatne   vymazaný   z Obchodného registra.

Táto nezákonnosť má ten dôsledok, že skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú voči   tretím   osobám   právoplatné   a navrhovateľ   sa   voči   tretím   osobám   nemôže   účinne zákonným spôsobom brániť. V danom prípade môžeme jednoznačne konštatovať, že boli a stále   sú   porušované   ustanovenia   Ústavy   SR   čl.   19   ods.   1,   47   ods.   2   a 48   ods.   2 a v súvislosti aj čl. 46 ods. 1, ako aj článok 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb...

Vzhľadom na porušenie vyššie uvedených článkov Ústavy SR a zákona č. 209/1992 Zb., sťažovateľ má právo v zmysle Ústavy SR:

4/   Čl.   46   ods.   3,   citujeme:   „Každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom.“

V súvislosti s týmto nesprávnym zápisom v OR, bol porušený aj čl. 20 ods. 1 a 3, Ústavy SR a to tak, že sťažovateľ bol pozbavený vlastníckych práv, Rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 22 Cb 21/96 zo dňa 22. 4. 1996, ako aj rozhodnutím nepríslušného NS SR pod sp. zn. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 5. 1997...

So sťažnosťou v zmysle čl. 127 ods. 1 na Ústavný súd sa obraciame z toho dôvodu, že sme   vyčerpali   všetky opravné   prostriedky,   ktoré nám   zákon na   ochranu   sťažovateľa poskytuje. Vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 9. 1. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 4. 2003 proti ktorému nie je možné sa odvolať, nemáme inú možnosť, ako sa domáhať svojich zákonných práv na Ústavnom súde SR.»

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiadal, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania takto rozhodol:

„1/ Okresný súd Bratislava I - obchodný register, je povinný so spätnou platnosťou od 27. 1. 1993 (v zmysle § 200b ods. 2 ostatná veta) na základe návrhu zo dňa 24. 11. 1992 opraviť zápis spoločníka v OR spoločnosti Želstav A - Z spol. s r. o..., a to takto: JUDr. Ing. D. Ď. - Stavebno-obchodná firma A - Z, Bydlisko - sídlo:... Miesto podnikania:... (zapísaného ako fyzická osoba v OR pri OS Ba. I. pod vložkou č....)

2/ Okresný súd Bratislava I - obchodný register, je povinný na základe Uznesenia Obvodného   súdu   Bratislava   I,   sp.   Firm.:   3244/B   zo   dňa   9.   5.   1996,   (ktoré   nadobudlo právoplatnosť 29. 5. 1996) opraviť so spätnou platnosťou od 29. 5. 1996 zápis v OR spol. Želstav A - Z s. r. o., vložka č.... a ako spoločníka zapísať: JUDr. Ing. D. Ď.,..., ČR, alebo: Obchodné meno: JUDr. Ing. D. Ď. - Stavebně obchodní firma Hodonín, Sídlo - bydlisko:... Podnikateľ: JUDr. Ing. D. Ď...

A/ ÚS SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania právneho zastúpenia pred Okresným   súdom   Bratislava   I,   v súvislosti   s návrhmi   na   opravu   nesprávneho   zápisu v Obchodnom registri, a to: 11 podaní.

B/ ÚS SR sťažovateľovi priznáva v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená prieťahmi v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

C/ Sťažovateľ má právo na náhradu trov právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR.“

Sťažovateľ ďalej podaním doručeným ústavnému súdu 20. októbra 2003 požiadal ústavný súd, aby v súvislosti s konaním o jeho sťažnosti „v zmysle § 52 ods. 2 písm. b) odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného Uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k. Sro 3174/B, Zsro 4731/02 zo dňa 9. 1. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 4. 2003.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   1 citovaného zákona predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dôvody na jej odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosti   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.   Rovnako   môže   ústavný   súd   odmietnuť   sťažnosť   aj   vtedy,   ak   je   zjavne neopodstatnená.

Podľa § 20 ods. 3. zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. V súvislosti s petitom sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že rozhodovanie o takomto petite sťažovateľa (oprava zápisu v obchodnom registri) nepatrí do jeho rozhodovacej právomoci.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom v sťažnosti uviedol, že „vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 9. 1. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 4. 2003 proti ktorému nie je možné sa odvolať, nemáme inú možnosť, ako sa domáhať svojich zákonných práv na Ústavnom súde SR“.

Z uznesenia okresného súdu   sp. zn. Sro 3174/B, Zsro   4731/02 z 9. januára 2003 vyplynulo, že tento súd nenašiel dôvody na vydanie opravného uznesenia, ani na začatie konania v zmysle § 200a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, a preto návrh sťažovateľa zamietol. V poučení uvedeného uznesenia okresný súd uviedol, že „proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I“. Sťažovateľ preto nemal dôvod neuplatniť odvolanie ako riadny opravný prostriedok   po tom,   ako   mu bolo predmetné   rozhodnutie doručené.   Vzhľadom   na petit sťažnosti už nemalo význam zaoberať sa ďalšími namietanými porušeniami označených základných práv sťažovateľa.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Nad   rámec   odôvodnenia ústavný   súd   uvádza,   že   už   v súvislosti   so   sťažnosťou sťažovateľa   podanou   5.   augusta   2002   (uznesenie   č.   k.   IV.   ÚS   30/02-18)   uviedol,   že rozhodnutia, ktorými sťažovateľ namietal porušenie čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy, nadobudli právoplatnosť 9. júla 1997.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004