znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 155/2014-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a   Ladislava   Orosza   prerokoval   prijaté   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti WM Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.,   Sad   A.   Kmeťa   24,   Piešťany,   zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 155/2006 a sp. zn. 6 Er 155/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 155/2006 a sp. zn. 6 Er 155/2006 p o r u š e n é   b o l i.

2. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 155/2014-16 z 24. apríla 2014 spojil na spoločné konanie a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosti obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 155/2006 a sp. zn. 6 Er 155/2006 (spolu ďalej aj „namietané konania“).

2.1 Z obsahu sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 22297/2013 a jej príloh vyplynulo,   že   na   okresnom   súde   prebieha   od   15.   februára   2006   namietané   exekučné konanie,   v   ktorom   sa   oprávnený   Slovenská   sporiteľňa,   a.   s.   (ďalej   len   „oprávnený“), domáha   vymoženia   svojej   peňažnej   pohľadávky   v   sume   44,44   €   s   príslušenstvom judikovanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. Ro 405/91 zo 6. septembra 1991.

Zmluvou   o   postúpení   pohľadávky   z   15.   decembra   2010   (ďalej   len   „zmluva o postúpení pohľadávky“) postúpil oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania, sťažovateľke. V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka doručila okresnému súdu 15. marca 2012 „návrh na zmenu účastníka konania“.

Keďže súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu exekúciu a ani sťažovateľke nebolo doručené   žiadne   rozhodnutie   okresného   súdu   týkajúce   sa   jej   návrhu,   sťažovateľka 15. októbra 2012 zaslala okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu.

2.2 Vo veci sťažovateľky pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 22298/2013 prebieha od 13.   februára   2006   na   okresnom   súde   namietané   exekučné   konanie,   v   ktorom   sa oprávnený   domáha   vymoženia   svojej   peňažnej   pohľadávky   v   sume   584,44   € s príslušenstvom   judikovanej   právoplatným   a   vykonateľným   platobným   rozkazom okresného súdu sp. zn. Ro 925/93 z 28. decembra 1993.

Zmluvou   o   postúpení   pohľadávky   postúpil   oprávnený   pohľadávku,   ktorá   je predmetom exekučného konania, sťažovateľke. V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka doručila okresnému súdu 7. júna 2011 „návrh na zmenu účastníka konania“. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu v konaní o ňou podanom návrhu sťažovateľka 15. októbra 2012 zaslala okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu.

Keďže okresný súd na opätovné žiadosti sťažovateľky o rozhodnutie o podaných návrhoch   nereagoval,   sťažovateľka   podala   10.   mája 2013   predsedníčke   okresného   súdu sťažnosť na prieťahy v namietaných konaniach v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku z 13. júna   2013   uviedla,   že   sťažnosti   na   prieťahy   v   namietaných   konaniach   považuje   za opodstatnené.   Aj   napriek   uvedenému   konštatovaniu   však   okresný   súd   o   uvedených návrhoch sťažovateľky dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľka sa aktívne domáhala nápravy v namietaných konaniach a „rozhodnutia o svojom nástupníctve“, ale okresný súd o jej návrhoch nekonal 19 mesiacov (vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   4   Er   155/2006),   resp.   29   mesiacov   (vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 6 Er 155/2006), a do dňa podania ústavnej sťažnosti o nich nerozhodol. Tento stav má za následok právnu neistotu sťažovateľky týkajúcu sa najmä jej postavenia v namietaných konaniach a uspokojenia jej majetkových práv, preto sa so sťažnosťami obrátila na ústavný súd.

3. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietaných konaniach, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou   Mgr.   Annou   Móroczovou,   listom sp. zn.   Spr   583/2013,   584/2013   z   25.   júna   2014   a   právny   zástupca   sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 18. augusta 2014.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov vykonaných okresným súdom v namietaných konaniach k veci uviedla:

„Sp.zn. 4Er/155/2006:... V tejto veci som riešila sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní pod. sp. zn. 1SprV 31/2013, ktorú sťažnosť som posúdila ako opodstatnenú z dôvodu, že súd v období do 21.12.2012   vo   veci   konal   plynule,   ale   od   uvedeného   dátumu   úkony   nevykonával vzhľadom na svoje celkové zaťaženie. Jeho postup bol sťažený s tým, že povinnému v 1. rade napriek snahe súdu, sa nepodarilo doručiť uznesenie o zmene súdneho exekútora.

Sp. zn. 6Er/155/2006:... V tejto veci som riešila sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní pod. sp. zn. 1SprV 33/2013, ktorú sťažnosť som posúdila ako opodstatnenú z dôvodu, že súd v období do 21.12.2012 vo veci konal plynule, ale od uvedeného dátumu úkony vykonával vzhľadom na svoje celkové zaťaženie pomalšie. Jeho postup bol sťažený s tým, že povinnému v 1. rade napriek snahe súdu, sa nepodarilo doručiť uznesenie o zmene súdneho exekútora.

Súd   vo   veciach   sp.   zn.   4Er/155/2006   a   6Er/155/2006   o   návrhu   oprávneného na zmenu účastníka konania rozhodol až po podaní jeho sťažnosti na Ústavný súd SR. Vo veci   sp.   zn.   4Er/155/2006   o   návrhu   rozhodol   dňa   2.6.2014   a   vo   veci   sp.   zn. 6Er/155/2006   dňa 18.6.2014.   Jeho postup bol   sťažený s tým,   že v obidvoch   prípadoch predchádzajúce uznesenia o zmene súdneho exekútora nevedel doručiť niektorým povinným. Iba poznamenávam, že na tunajšom súde je evidovaných 76.690 neskončených exekučných konaní, z ktorých súd koná a rozhoduje vo veciach v počte 18.292, teda znamená to pre súd veľkú zaťaženosť.

... súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatých sťažnostiach.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Okresný súd vo svojom vyjadrení uznáva, že v exekučnom konaní, vedenom pod sp.zn. 4Er/155/2006 došlo k prieťahom v konaní z dôvodu, že súd nebol schopný doručiť povinnému v 1. rade uznesenie o zmene súdneho exekútora zo dňa 04.02.2010, pričom súčasne   uvádza,   že   po   ustanovení   opatrovníka   povinnému   v   1.   rade   dňa   09.07.2013 a následnom správoplatnení uznesenia o zmene súdneho exekútora dňa 25.10.2013, bolo dňa 02.06.2014 rozhodnuté o zmene účastníka konania na strane oprávneného.

Čo sa týka úkonov, ktoré uskutočnil súd pri doručovaní uznesenia o zmene súdneho exekútora, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že po neprevzatí zásielky povinným v1. rade a   jej   následnom   vrátení   súdu   dňa   10.12.2010,   súd   uskutočnil   ďalší   úkon,   smerujúci k doručeniu predmetného uznesenia povinnému v 1. rade až dňa 26.03.2012, kedy vyzval bývalú   manželku   a   syna   povinného   v   1.   rade,   či   by   nesúhlasili   s   prevzatím   funkcie opatrovníka. Z uvedeného vyplýva, že súd po dobu 15 mesiacov neuskutočnil v predmetnej veci žiadny úkon.

Vzhľadom   k   uvedenému   má   sťažovateľ   za   to,   že   nečinnosť   súdu   pri   doručovaní uznesenia   o   zmene   súdneho   exekútora   po   dobu   15   mesiacov   mala   za   následok   to,   že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť až dňa 25.10.2013.

O podanom návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania bolo síce rozhodnuté dňa   02.06.2014,   avšak   sťažovateľ   má   za   to,   že   je   neprípustné,   aby   rozhodovanie   o čiastkovej   otázke   právneho   nástupníctva   oprávneného   trvalo   od   15.03.2012,   t.j.   27 mesiacov, hoci sa sťažovateľ opakovane domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní. Tento stav, spôsobený nečinnosťou Okresného súdu, má za následok, že sťažovateľ sa stále nemôže domôcť uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 02.06.2014, sp.zn. 4Er/155/2006, ktorým súd pripustil zmenu účastníka   konania   na   strane   oprávneného   do   dnešného   dňa   stále   nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.“

Právny zástupca sťažovateľky v závere uviedol, že „netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu“.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažností dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažností, ich príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnych spisov   vzťahujúcich   sa   na   veci   sťažovateľky   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav namietaných konaní:

Konanie vedené pod sp. zn. 4 Er 155/2006 Dňa 15. marca 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu účastníka konania.

Dňa 17. októbra 2012 sťažovateľka požiadala okresný súd o rozhodnutie o jej návrhu na zmenu účastníka konania.

Dňa 16. apríla 2013 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej   len   „register   obyvateľov“)   o   oznámenie   pobytu   povinného   v   1.   rade.   Register obyvateľov oznámil okresnému súdu novú adresu pobytu povinného v 1. rade.

Dňa 9. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. 4 Er 155/2006-61 ustanovil povinnému v 1. rade opatrovníka pre účel doručovania písomností v exekučnom konaní (predmetné uznesenie bolo okresným súdom expedované 3. októbra 2013).

V období od 22. januára 2014 do 15. mája 2014 sa spis nachádzal na ústavnom súde. Dňa 2. júna 2014 okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka konania.  

Konanie vedené pod sp. zn. 6 Er 155/2006 Dňa   7.   júna   2011   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľky   na   zmenu účastníka konania.

Dňa 20. júla 2011 okresný súd zaslal opätovnú výzvu zamestnávateľovi povinného v 1. rade (MA-AS, s. r. o.) na oznámenie jemu známej adresy pobytu povinného v 1. rade. Výzva   bola   odoslaná   kanceláriou   súdu   až   16.   novembra   2011.   Zamestnávateľ   zásielku v odbernej lehote neprevzal.

Dňa   5.   januára   2012   Sociálna   poisťovňa   doručila   odpoveď   na   lustráciu   adresy trvalého pobytu a adresy zamestnávateľa povinného v 1. rade.

Dňa   9.   januára   2012   okresný   súd   požiadal   zamestnávateľa   povinného   v   1.   rade (PASSION, s. r. o.) o doručenie súdnej zásielky (s uznesením okresného súdu z 15. júna 2010, ktorým súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora), resp. o oznámenie adresy pobytu povinného v 1. rade. Zásielka bola kanceláriou súdu vypravená 12. marca 2012. Dňa 25. apríla 2012 okresný súd urgoval zamestnávateľa povinného v 1. rade, aby oznámil   súdu   adresu   jeho   pobytu.   Zásielka   bola   vypravená   súdom   5.   septembra   2012. Zamestnávateľ na žiadosť súdu opakovane nereagoval.  

Dňa 17. októbra 2012 sťažovateľka požiadala okresný súd o rozhodnutie o jej návrhu na zmenu účastníka konania.

Dňa   22.   mája   2013   okresný   súd   vyzval   Mestský   úrad   v   Dunajskej   Strede na oznámenie, či súhlasí s ustanovením za opatrovníka povinnému v 1. rade.

Dňa   30.   mája   2013   mesto   Dunajská   Streda   oznámilo,   že   s   ustanovením za opatrovníka súhlasí.

Dňa 9. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. 6 Er 155/2006-61 ustanovil povinnému v   1.   rade   za   opatrovníka   mesto   Dunajská   Streda   pre   účel   doručovania   rozhodnutí v exekučnom konaní (uznesenie bolo vypravené 30. októbra 2013).

V období od 20. februára 2014 do 15. mája 2014 sa spis nachádzal na ústavnom súde. Dňa 18. júna 2014 okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 155/2006 a sp. zn. 6 Er 155/2006 dochádzalo k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu,   ďalej   konanie   v správnom   súdnictve,   ako   aj   konanie   o výkon   rozhodnutia.   Tento právny   názor   ústavného   súdu   vychádza   z toho,   že   ani   ústava   a ani   procesné   predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I. ÚS 56/02).

Ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež stanovil a opakovane potvrdil kritériá pre posúdenie,   či   určitému   právu   prislúcha   právna   ochrana   pred   zbytočnými   prieťahmi v rozhodovacom procese o tomto práve, pričom napr. vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 74/97 konštatoval, že „Právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR formulované ako bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na všetky subjektívne práva a z jeho dodržiavania nie je umožnená žiadna výnimka.“. Právo sťažovateľky   podľa   § 92   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   na   rozhodovanie   o jej návrhu   na   zámenu   účastníkov   má   nepochybne   charakter   práva,   ktorému   môže   byť poskytnutá   súdna   ochrana.   Je   to   tak   aj   preto,   že   pri   rozhodnutí   o návrhu   na   zámenu účastníka konania súdy rozhodujú o ústavnom práve navrhovateľa na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,   v   súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02). Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr.   III.   ÚS   15/03),   keďže nútený výkon   súdnych   a   iných   rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie   podľa   Exekučného   poriadku   je   súčasťou   základného   práva   na   súdnu   ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd z priebehu posudzovaných konaní   nezistil   také   osobité   okolnosti   prípadu,   ktoré   by   poukazovali   na   právnu   alebo skutkovú   zložitosť   namietaných   exekučných   konaní,   v   ktorých   okresný   súd   nerozhodol o návrhu na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Napokon ani predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nenamietala   zložitosť   veci.   Doterajšia   dĺžka namietaných konaní nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka sa domáha vstupu do exekučných konaní namiesto súčasného   oprávneného,   ktorý   jej   postúpil   pohľadávky   na   základe   zmluvy   o   postúpení pohľadávky. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky nebolo príčinou namietanej dĺžky konania.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v namietaných konaniach, bol postup okresného súdu. Pretože sťažovateľka je účastníčkou namietaných konaní len pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jej procesnom nástupníctve, ústavný súd posudzoval len postup súdu týkajúci sa rozhodovania o jej návrhu. Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu jeho nečinnosť od podania návrhu sťažovateľky „na zmenu účastníka konania“ až do rozhodnutia o tomto návrhu, t. j. vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Er 155/2006 od 15. marca 2012 do 2. júna 2014 a vo veci vedenej pod sp.   zn. 6   Er   155/2006   od 7.   júna 2011 do   18.   júna 2014   (vynímajúc obdobie,   keď   sa exekučné spisy nachádzali na ústavnom súde).

Na   základe   toho   ústavný   súd   konštatuje   existenciu   zbytočných   prieťahov v namietaných konaniach okresného súdu počas uvedeného obdobia. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   namietaných   konaniach   došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu   predsedníčky   okresného   súdu   spočívajúcu   v   zaťaženosti   okresného   súdu spôsobenej   vysokým   počtom   neskončených   exekučných   konaní   nie   je   možné   vziať do úvahy.   V   súlade   s   medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru   platí,   že nadmerné   množstvo vecí,   v ktorých   štát   musí   zabezpečiť súdne   konanie,   ho nezbavuje zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   (III.   ÚS   17/02).   Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v namietaných konaniach, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd uznesením sp. zn. 4 Er 155/2006 z 2. júna 2014 a uznesením sp.   zn. 6 Er 155/2006 z 18. júna 2014 rozhodol   o návrhoch   sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka konania, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   v   každej   zo   sťažností   žiadala   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € vzhľadom na „trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu   vyplývajúcu   z   neprimeranej   dĺžky   konania   a   tiež   majetkovú   ujmu   spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde má primerané finančné zadosťučinenie povahu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd vzal pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia do úvahy najmä to, že okresný súd o návrhoch sťažovateľky na zmenu účastníka konania rozhodol 2. júna 2014 a 18. júna 2014, teda v čase konania pred ústavným súdom, čo považoval vzhľadom na intenzitu porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za dostatočný prostriedok nápravy v danej veci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom a ktoré sťažovateľka uplatnila v každej zo sťažností v sume 331,15 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaných ustanovení § 36 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažovateľka nemá obligatórny nárok na úhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd môže úhradu trov konania účastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho uváženia, zohľadňujúc pritom konkrétne okolnosti daného prípadu.

V danom   prípade   boli ústavnému súdu   doručené dve   sťažnosti,   pričom   v každej z nich   bola   sťažovateľka   právne   zastúpená   tým   istým   advokátom.   Predmetné   sťažnosti ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   155/2014-16   z   24.   apríla   2014   spojil   na   spoločné konanie, keďže sa   týkali tej   istej   sťažovateľky, identických   konaní vedených   okresným súdom a boli v zásade obsahovo totožné. Tieto skutočnosti v podstatnej miere znížili nároky tak na prípravu zastupovania, ako aj spísanie sťažností (identický obsah), čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o úhrade trov konania. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ako aj z oprávnenia   priznať   úhradu   trov   konania   účastníkovi   konania   len   sčasti,   ústavný   súd rozhodol o priznaní úhrady trov konania len v sume 331,13 €, t. j. v sume zodpovedajúcej úhrade   trov   konania   za   jednu   sťažnosť.   Ústavný   súd   pri   určení   tejto   sumy   vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   každý   úkon   po   130,16   €,   t.   j.   spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20 % DPH predstavuje sumu 331,13 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sa   k rozhodnutiu   pripája   odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014