znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 155/2012-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Š., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 140/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 140/2009   p o r u š i l základné právo Ing. M. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo, aby sa jeho vec prejednala v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Piešťany   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3 C 140/2009 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   M.   K. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   269,60   € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov), ktorú   j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. Š., Advokátska kancelária, B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 155/2012-16 z 31. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 140/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 12. februára 2009 podal na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhal, aby mu žalovaný v 1. rade Ing. J. Š. a žalovaná v 2. rade J. Š. spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3 319,39 € a nahradili trovy konania. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 Ro 31/2009.

Dňa 5. marca 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zosúladenie petitu žaloby s výrokom doručeného vzoru platobného rozkazu v časti trov konania. Sťažovateľ opravil petit žaloby v časti o náhrade trov konania podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu 20. marca 2009.

Okresný súd platobným rozkazom 23. marca 2009 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 3 C 140/2009.

Dňa   5.   júna   2009   vyzval   okresný   súd   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   odporu žalovaných. Sťažovateľ   sa   k   odporu   žalovaných   vyjadril   podaním,   ktoré bolo doručené okresnému súdu 29. júla 2009.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:«Pretože okresný súd vo veci doposiaľ nenariadil pojednávanie a podľa všetkého od 05.06.2009   neuskutočnil   ani   iný   úkon   v   konaní,   sťažovateľ   prostredníctvom   svojej právnej   zástupkyne   adresoval   dňa   25.10.2011   elektronickým   podaním   predsedníčke Okresného   súdu   Piešťany   sťažnosť   označenú   „Nekonanie   súdu“,   v   ktorej   namietol,   že zo strany súdu nie je konané, a požiadal o zjednanie nápravy a pokračovanie v konaní v danej veci.

Na   sťažnosť   sťažovateľa   odpovedala   predsedníčka   okresného   súdu   listom   pod značkou Spr 650/11 z 24.11.2011...

Doposiaľ, t. j. vyše štyri mesiace od odpovede predsedníčky okresného súdu, vyše tri mesiace po účinnosti preloženia zákonného sudcu na iný súd a bezmála tri roky od podania odporu   žalovaných   proti   platobnému   rozkazu,   v   konaní   nebol   vytýčený   termín pojednávania...»

K   jednotlivým   kritériám,   podľa   ktorých   sa   posudzuje   opodstatnenosť   sťažnosti, sťažovateľ uviedol:

„Pokiaľ ide o povahu prerokúvanej veci, predmetom konania, v ktorom je sťažovateľ žalobcom,   je   zaplatenie   peňažnej   sumy   3.319,39   €   z titulu   zmluvnej   pokuty   dojednanej v zmluve   o   budúcej   kúpnej   zmluve   medzi   žalobcom   a   žalovanými.   Spory   o   zaplatenie peňažných   pohľadávok   predstavujú   najrozsiahlejšiu   časť   agendy   všeobecných   súdov, v predmetnej   veci   ide   navyše   o   plnenie   zo   zmluvného   vzťahu,   ktorého   posudzovanie   si nevyžaduje ani znalecké dokazovanie, ani iné zložitejšie postupy na zisťovanie skutkového stavu   veci.   Napokon   treba   uviesť,   že   konanie   sa   doposiaľ   nedostalo   do   takého   štádia, v ktorom by súd vykonával dokazovanie či snáď právne posudzoval zistený skutkový stav. Účastníci konania, a to ani sťažovateľ ako žalobca, ani žalovaní v 1. a 2. rade, nedali svojím správaním príčinu pre prieťahy v konaní...

Postup okresného súdu bol efektívny, kým bola vec vedená v oddelení 7 Ro. Súd uskutočňoval náležité úkony. Po prevedení veci do súdneho oddelenia 3 C síce súd vyzval listom z 05.06.2009 sťažovateľa na vyjadrenie k odporu žalovaných, odvtedy však vo veci nielen vo vzťahu k sťažovateľovi, ale − vychádzajúc z odpovede predsedníčky okresného súdu − ani vo vzťahu k žalovaným neuskutočnil žiaden úkon...

Sťažovateľ sa domnieva, že poskytol okresnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení   pre   účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou   (napr.   I.   ÚS   46/2010).   Lehotu   vyše   štyroch   mesiacov   od   odpovede predsedníčky   okresného   súdu   sťažovateľ   považuje   za   primeranú...   lehotu   na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   tým   skôr,   že   úlohou   okresného   súdu v súčasnom štádiu konania (ktorú nie je schopný splniť už vyše 30 mesiacov) nie je nič iné, než nariadiť pojednávanie. Od účinnosti preloženia doterajšieho zákonného sudcu na iný súd uplynuli tri mesiace a nový zákonný sudca − napriek prísľubu predsedníčky okresného súdu,   že   na   to   dohliadne   −   stále   nevytýčil   termín   pojednávania.   Bez   pojednávania predmetné konanie nemôže byť v merite veci zavŕšené a súdna ochrana poskytnutá či už uplatňovanému   nároku   sťažovateľa,   alebo   bránenému   právu   žalovaných   nemôže   byť účinná.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„I. Základné právo Ing. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 140/2009 porušené bolo. II.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 3 C 140/2009 konať bez zbytočných prieťahov.

III.   Ing.   M.   K.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 000   € (slovom tisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť Ing. M. K. trovy konania v sume 269,60 €... na účet jeho právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd v zastúpení jeho predsedníčky I. Š., ktorá vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 540/12 doručenom ústavnému súdu 13. septembra 2012 najmä uviedla:

„Z obsahu spisu sp. zn. 3C/140/2009 vyplýva, že na Okresný súd Piešťany bol dňa 12. 02.   2009   doručený   návrh   navrhovateľa   na   zaplatenie   3.319,39   eur.   Predmetná   vec bola zapísaná do registra Ro, po podaní odporu proti platobnému rozkazu následne dňa 28. 4. 2009 bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. O. K. Po odchode JUDr. K. na iný súd bola vec v rámci Opatrenia 1SprR/3/2012 z 10.1.2012 pridelená zákonnej sudkyni JUDr. V. S. Z obsahu spisu a listinných dôkazov priložených k návrhu vyplýva, že dňa 12.2.2009 bol súdu doručený návrh na zaplatenie 3.319,39 eur z titulu zmluvnej pokuty. Vyššia súdna úradníčka vyzvala advokátku navrhovateľa listom z 5.3.2009... na upresnenie petitu, ktorú výzvu advokátka navrhovateľa prevzala 18.3.2009. Následne dňa 20.3.2009 bol   súdu   doručený   doplnený   petit   a   dňa   23.3.2009   bol   vydaný   platobný   rozkaz   č.   k. 7Ro/31/2009...   Vyššia   súdna   úradníčka   úpravou   z   15.4.2009   dala   pokyn   na   vyrubenie súdneho   poplatku   za   odpor.   Dňa   23.4.2009   vydala   vyššia   súdna   úradníčka   opravné uznesenie č. k. 7Ro/31/2009-30, ktorým opravila poučenie uznesenia č. k. 7Ro/31/2009-27 z 15.4.2009 (ktorým bola uložená povinnosť zaplatil SP za odpor odporcom). Pre podaný odpor bola vec dňa 28.4.2009 prevedená do registra C, zákonnému sudcovi JUDr. O. K. Zákonný sudca dal 12.5.2009 pokyn na doručenie odporu právnej zástupkyni navrhovateľa s   výzvou   na vyjadrenie   sa.   Výzvu   prevzala   dňa   10.6.2009   a   dňa   29.7.2009   doručila vyjadrenie k odporu... Z obsahu čl. 38 /po otočení listu na druhú stranu/ je zrejmé, že list bol   pôvodne   opatrený   pečiatkou,   na   ktorej   bolo   uvedené:   došlo:22.nov.2011,   vybavil: 25.11.2011. Následne je pečiatka prečiarknutá.

Po preložení sudcu JUDr. K. na iný súd bola vec v rámci Opatrenia 1SprR/3/2012 z 10.01.2012   pridelená   náhodným   výberom   JUDr.   V.   S.,   ktorá   si   spis   naštudovala, oboznámila sa vyjadreniami účastníkov a vytýčila termín pojednávania na 4.9.2012... Vec riadne pojednávala i napriek neprítomnosti odporcov, vypočula svedka.

Nakoľko, podľa jej vyjadrenia, je nevyhnutné vypočuť odporcov, nemohla vec skončiť a odročila pojednávanie na 20.11.2012. Právnej zástupkyni odporcov uložila povinnosť zabezpečiť osobnú účasť jej mandantov.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde (predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 540/12 doručeným ústavnému súdu 13. septembra 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu   28.   augusta   2012)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia označených práv.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 140/2009:

Dňa 12. februára 2009 bol na okresný súd doručený návrh sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu podľa § 172 Občianskeho súdneho poriadku na zaplatenie 3 319,39 €. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 Ro 31/2009.

Dňa   23.   marca   2009   okresný   súd   rozhodol   platobným   rozkazom sp. zn. 7 Ro/31/2009.

Dňa 14. apríla 2009 žalovaní doručili odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 15. apríla 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 7 Ro/31/2009 vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

Dňa 23. apríla 2009 okresný súd opravným uznesením sp. zn. 7 Ro 31/2009 opravil − doplnil uznesenie z 15. apríla 2009 o poučenie.

Dňa 24. apríla 2009 žalovaní zaplatili súdny poplatok za odpor.

Dňa 28. apríla 2009 v spise sa nachádza potvrdenie okresného súdu o prevedení veci do   oddelenia   „Občianskoprávne   veci“.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   3   C/40/2009 a pridelená sudcovi JUDr. K.

Dňa 5. júna 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k odporu.

Dňa 29. júla 2009 sa sťažovateľ vyjadril k odporu.Dňa 28. februára 2011 úprava sudcu kancelárii: predložiť spis VSÚ JUDr. I. V. na vypracovanie skutkového a právneho rozboru veci s návrhom na postup v konaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 140/2009 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva   sťažovateľa na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania dosiaľ nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   neargumentovala prípadnou skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. V počiatočnom štádiu konania ho okresný súd   musel   vyzývať na úpravu   petitu   návrhu,   celý   úkon   –   výzva   aj oprava   petitu   −   sa uskutočnila v rýchlom časovom slede a negatívne neovplyvnila priebeh konania.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   absolútne   nečinný 39 mesiacov (v období od júla 2009 do decembra 2009, od januára 2010 do decembra 2010, od januára 2011 do decembra 2011 a od januára 2012 do októbra 2012).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako troch rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy.   Uvedené   obdobie nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde, a to vo výške 1 000 €, tak ako to navrhoval sťažovateľ.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,17 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 €. Trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľa predstavujú sumu 269,60 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012