znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 155/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 108/03 takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   V.   S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upravené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   108/03 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2006   doručená   sťažnosť   V.   S.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 108/03.

Zo sťažnosti vyplýva, že Bytové družstvo so sídlom v T., podalo okresnému súdu návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   9   167   Sk   s príslušenstvom   proti sťažovateľovi, ako odporcovi. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 35 Ro 219/03 z 2. júna 2003. Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ odpor. Okresný súd po viac ako 15 mesiacoch vydal vo veci rozsudok č. k. 11 C 108/03-118 z 27. septembra 2004,   v ktorom   zaviazal   sťažovateľa   zaplatiť žalovanú sumu.   Proti   rozsudku   okresného súdu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Co 8/2005-148 z 31. mája 2005 rozsudok okresného súdu zrušil.

Dňa 20. decembra 2004 adresoval sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi   okresného   súdu.   Na   sťažnosť   sťažovateľa   odpovedala   podpredsedníčka okresného súdu listom z 2. marca 2005, v ktorom vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 108/03 dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej vydal tento nález:

„1.   Okresný   súd   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   11   C   108/03   porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   spravodlivé   prerokovanie   veci   súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   v Trnave   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 11 C 108/03 spravodlivo konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000.-Sk, ktoré mu je Okresný   súdu   v Trnave   povinný   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. V. S. priznáva náhradu trov konania ako aj náhradu trov právneho zastupovania, ktoré budú vyčíslené do troch dní od rozhodnutia.“

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   zastupovanie   sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom, a preto ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby svoju sťažnosť doplnil. Sťažovateľ 27. marca 2006 doručil ústavnému súdu splnomocnenie pre svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. D. K., B..

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   155/06-14 z 24. mája 2006 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   a predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 9. októbra 2006. Okrem iného sa v ňom uvádza:

«Dňa 20. 5. 2003 navrhovateľ: Bytové družstvo so sídlom v T. návrh proti odporcovi: V. S., T., predmetom konania je zaplatenie sumy 9. 167,- Sk ako úhrada za poskytované služby s užívaním družstevného bytu. Vec bola zaregistrovaná pod zn. 35 Ro 219/03. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 16. 6. 2003. Dňa 7. 7. 2003 podal proti platobnému rozkazu odporca odpor, vec bola následne prevedená do registra „C“ pod sp. značku 11 C 108/03. Dňa 8. 8. 2003. Úpravou sudcu z 15. 8. 2003 bol doručovaný odpor zástupcovi navrhovateľa na vyjadrenie a tiež bol odporca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odpor. 24. 9. 2003 bol doručený dôkaz do veci o zaplatenie doplatku za návrh a 17. 9. 2003 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporu. 30. 9. 2003 požiadal odporca o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Dňa   23.   1.   2004   vytýčil   sudca   termín pojednávania na deň 15. 3. 2004 a zároveň bol zaslaný formulár o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na vyplnenie. Dňa 9. 3. 2004 podal vo veci vyjadrenie odporca a doložil príslušné dôkazy. Na pojednávaní 15. 3.   2004 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie   bolo   odročené   na   28.   4.   2004   za   účelom   zistenia   ďalších   skutočností súvisiacich s prejednávanou vecou a tiež na pripojenie ďalšieho spisu. 24. 3. 2004 vo veci podal vyjadrenie odporca a tiež doložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. 29. 3. 2004 podal vyjadrenie navrhovateľ vo veci. Na pojednávaní 28. 4. 2004 sa účastníci nedostavili. Pojednávanie bolo odročené na 14. 6. 2004 za účelom opätovného predvolania účastníkov. 18. 5. 2004 doručil navrhovateľ vyjadrenie k podaniu odporcu vo veci.   18.   5.   2004   podal   vyjadrenie   aj   odporca   a doložil   listinné   dôkazy.   Pojednávanie z 14. 6. 2004, na ktorom sa zúčastnil iba odporca a bol vypočutý, bolo odročené na deň 21. 6.   2004,   súd zároveň   rozhodol uznesením,   že nepriznáva   odporcovi   oslobodenie od platenia súd. poplatkov. Pojednávanie z 21. 6. 2004 potom, čo sa účastníci dostavili, avšak pre nedostatok ďalších listinných dôkazov bolo odročené na deň 27. 9. 2004 za účelom ďalšieho dokazovania vo veci. Taktiež dňa 21. 6. 2004 ešte v predchádzajúcom období bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia o žiadosti odporcu na oslob. od platenia súd. poplatkov. Dňa 1. 7. 2004 doložil do veci navrhovateľ vyjadrenie vrátane ďalších dôkazov. Dňa 9. 8. 2004 bol vyzvaný odporca na ďalší dôkaz o svojich pomeroch – príjmu aj jeho manželky. Dňa 20. 9. 2004 zaslal odporca stanovisko.

Uznesením z 22. 9. 2004 súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 27. 9. 2004 bol vo veci vyhlásený rozsudok. V dôsledku podaného odvolania proti rozsudku   ako   aj   uzneseniu,   po   vyjadrení   navrhovateľa   k odvolaniu   odporcu   bola   vec predložená na odvolacie   konanie   Krajskému súdu   v Trnave   14.   1.   2005.   Spis   sa vrátil z Krajského   súdu   v Trnave   14.   7.   2005,   odvolací   súd   uznesením   z 31.   5.   2005   zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň zamietol návrh odporcu na ustanovenie zástupcu. Po doručení uznesenia   odvolacieho   súdu   úpravou   z 15.   7.   2005   bola   vec   predložená   vyššej   súdnej úradníčke dňa 25. 8. 2005 na ďalšie konanie. V dôsledku ďalšieho odvolania odporcu, doručeného súdu 5. 4.   2006,   dal sudca vyhotoviť predkladaciu správu pre Krajský súd v Trnave, tento prevzal spis 12. 4. 2006. Vo veci konal odvolací súd, ďalším uznesením zo dňa 24. 8. 2006 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. T. č. vo veci koná sudca Mgr. V. Z., ktorému bola vec pridelená po odchode zákonného   sudcu   JUDr.   Ľ.   B.   ml.   na   Krajský   súd   v Trnave   na   stáž   v zmysle   Dodatku k Rozvrhu práce na rok 2006 č. 20 zo dňa 4. 9. 2006. Spis bude predložený sudcovi na vykonanie ďalších príslušných úkonov.

Sťažnosť V. S. nepovažujeme za dôvodnú, sudca vo veci konal priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo vybavovaných vecí, čo je zrejmé z vykonaných úkonov vo veci.»

Ústavný súd preskúmal spis sp. zn. 11 C 108/03 a na základe toho skonštatoval, že jeho   obsah   zodpovedá   popisu   uvedenému   vo   vyššie   citovanom   vyjadrení   predsedníčky okresného súdu. Zároveň ústavný súd považoval za účelné doplniť vyjadrenie predsedníčky okresného súdu o svoje zistenia zo spisu, podľa ktorých sťažovateľ doručil odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 27. septembra 2004 súdu 26. novembra 2004, pričom vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené 27. decembra 2004.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 108/03.

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a   tým   aj   k porušeniu   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie   účastníka   konania   a 3)   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   sa považuje aj povaha veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn. 11 C 108/03 skonštatoval, že z hľadiska požiadaviek na zisťovanie skutkového stavu predmetnú vec možno hodnotiť ako pomerne zložitú vzhľadom na to, že bolo potrebné zadovážiť si od účastníkov konania viacero listinných dôkazov, čo objektívne vplývalo na celkovú dĺžku napadnutého konania.

2.   V rámci   posudzovania   zbytočných   prieťahov   v konaní   podľa   druhého   kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka konania. Zo spisu vyplýva, že sťažovateľ bol počas doterajšieho priebehu konania aktívny a poskytoval súdu potrebnú súčinnosť   s výnimkou   jednej   neúčasti   na   pojednávaní.   Na   tomto   základe   ústavný   súd uzavrel, že sťažovateľovi nemožno pripísať negatívny podiel na doterajšej dĺžke konania. Zároveň ústavný súd vzal na vedomie skutočnosť, že procesné úkony sťažovateľa – žiadosť o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   odvolanie   proti   rozsudku   okresného   súdu,   ako   aj odvolanie proti uzneseniu súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov objektívne vplývalo na doterajšiu dĺžku namietaného konania.

3.   V rámci   posledného   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   postup   okresného   súdu v doterajšom priebehu konania. Zo spisu i z predloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd v napadnutej veci koná viac ako 40 mesiacov a dosiaľ o žalobe právoplatne nerozhodol. Avšak ústavný súd vzal do úvahy, že vec bola v rámci tohto obdobia v dôsledku podaných opravných prostriedkov sťažovateľom 13 mesiacov na krajskom súde, t. j. v tomto období okresný súd nemohol vo veci konať. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že od podania žaloby až do   22.   septembra   2004, keď   okresný   súd uznesením   nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, konal vo veci plynulo. Z uznesenia krajského súdu č. k. 11   Co   8/2005-148   z 31.   mája   2005   vyplýva,   že   toto   uznesenie   okresný   súd   písomne nevypracoval   a nedoručil   sťažovateľovi,   čo   ústavný   súd   v (zhode   s krajským   súdom) vyhodnotil ako procesné pochybenie, ktoré malo v konečnom dôsledku vplyv na predlženie dĺžky napadnutého konania, avšak nie také, ktoré by malo intenzitu zbytočných prieťahov v konaní. Rovnako ústavný súd nevyhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní obdobie od doručenia uznesenia krajského súdu okresnému súdu 5. júla 2005 do 12. marca 2006, keď bolo doručované sťažovateľovi (uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov).

Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   uzavrel,   že okresný   súd   svojím   postupom neporušil namietané základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006