znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 155/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. D. Z., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom   pod   sp. zn. 9 C 145/94   a Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2004 doručená   sťažnosť   J.   R.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom Mgr. D.   Z.,   B.,   označené ako „Sťažnosť   proti   porušeniu práva   na   súdnu a inú právnu ochranu“,   pričom   za   odporcov   označil   sťažovateľ   Slovenskú   republiku,   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“). Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 145/94. Ide o konanie, ktoré začalo 17. mája 1994 a bolo právoplatne skončené 19.   apríla   2004   v nadväznosti   na   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Bratislave z 26. novembra 2003, ktorý rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 10 Co 85/03–213.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Právo J. R., B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 145/94 bolo porušené.

2. J. R. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,-Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Bratislava III sa ukladá, aby uhradil trovy právneho zastúpenia J. R. advokátovi Mgr. D. Z., B..“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   sa   dožaduje   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva okresným súdom v čase, keď už vec bola právoplatne skončená, t. j. v čase podania sťažnosti k porušovaniu základného práva už nedochádzalo. Vzhľadom na to, že účelom konania o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v konaní   nimi   označených   orgánov,   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   a tento   účel vzhľadom   na   právoplatné   skončenie   veci   nemožno   už   reálne   dosiahnuť,   lebo   už   bol dosiahnutý, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane uvádza (IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 138/04), že jedným zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu   funkciu,   a to   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu   do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Bolo   už   potom   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004