znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 154/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   v   konaní   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011, za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Námestovo p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 500   € (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré   jej j e   Okresný   súd   Námestovo p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej   právneho   zástupcu   JUDr.   Jána   Vajdu,   Hviezdoslavovo   námestie   201,   Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 D 41/2011 ústavný súd   zistil,   že   sťažovateľka   podala   2.   marca   2011   návrh   na   začatie   konania o znovuobjavenom majetku poručiteľky ⬛⬛⬛⬛. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 7 D 41/2011 nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„V konaní sú opakovane neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje. Už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 3 roky a 10 mesiacov je dôkazom porušenia môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.“

Dňa 1. augusta 2014 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní predsedníčke   okresného   súdu.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi   na   sťažnosť sťažovateľky na prieťahy okrem iného uviedla, že „v období od posledného pojednávania 10. 5. 2012 do súčasnosti nebol vo veci vykonaný žiadny úkon smerujúci k vybaveniu veci“. Vo veci nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných intervaloch.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛...   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súd Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 D 41/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   Johane Chromčákovej... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛...   sa   priznávajú   trovy   tohto   konania   v   sume 290,26   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛... na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 155/15 z 11. februára 2015, v ktorom uvádza:

„Sťažovateľka   podala   dňa   2.   3.   2011   návrh   na   dodatočne   (náhradne)   dedičské konanie. Súd navrhovateľku vyzval uznesením č. k. 7 D/41/2011-14 zo dňa 9. 4. 2011 na označenie a predloženie dôkazov, ktorých sa dovoláva, teda predloženie listín, ktorými bude nesporne preukázaný novoobjavený majetok po poručiteľke. Navrhovateľka podala proti   tomuto   uzneseniu   odvolanie   dňa   12.   5.   2011,   ktoré   bolo   zrušené   uznesením č. k. 7 D/41/2011-21 zo dňa 3. 6. 2011.

Dňa   12.   7.   2011   bola   navrhovateľka   vyzvaná   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podaný návrh, ktorý zaplatila dňa 26. 7. 2011. Súd následne dňa 4. 8. 2011 poveril súdneho   komisára   JUDr.   Vladimíra   Šťastného   vykonaním   potrebných   úkonov   vo   veci prejednania   dedičstva   po   poručiteľke ⬛⬛⬛⬛,   zomrelej   dňa   11.   12.   1968, naposledy   bytom   Oravská   Polhora   235.   Súdny   komisár   vyžiadal   podklady   zo   Správy katastra nehnuteľnosti Námestovo a vytýčil pojednávanie na deň 10. 5. 2012. Následne nekonal až do 28. 6. 2013, kedy vyžiadal pôvodný dedičský spis z Notárskeho úradu JUDr. Margity Kakačkovej. V súvislosti s úmrtím súdneho komisára JUDr. Vladimíra Šťastného, v súlade s rozhodnutím o zmene Notárskeho rozvrhu práce notárov – súdnych komisárov so sídlom v pôsobnosti Okresného súdu Námestovo na rok 2014 súčinnosťou od 11. 4. 2014 bola vec pridelená na vybavenie notárovi súdnemu komisárovi JUDr. Kristíne Štefánikovej, Notársky úrad so sídlom v Tvrdošíne, ktorá po vykonaní úkonov za účelom zistenia majetku poručiteľky predložila súdu dňa 26. 1. 2015 spis sp. zn. 7 C/41/2011 spolu s uznesením o zastavení dodatočného dedičského konania. Uznesenie č. k. 7 C/41/2011-64 zo dňa 28. 1. 2015 bolo doručené účastníkom konania. Dedičské konanie nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 7. 8. 2014. Po zistení, že súdny komisár vo veci nekonal od 10. 5. 2012, som prijala opatrenie za účelom odstránenia prieťahov konaní – dohľad nad priebehom tohto konania v pravidelných trojmesačných lehotách.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 D 41/2011 zistil, že popis doterajšieho priebehu napadnutého konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného   súdu   zodpovedá   obsahu   označeného   spisu,   a   preto   z   neho   pri   rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky vychádzal.

Uznesením č. k. II. ÚS 154/2015-14 z 10. marca 2015 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky   na   ďalšie   konanie   v   rozsahu   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu,   aby   prípadne   doplnila   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 280/15 zo 7. apríla 2015 oznámila, že súhlasí s tým, aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania,   a   svoje   predchádzajúce   vyjadrenie k sťažnosti nedoplnila.

Následne vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného súdu   sp.   zn.   Spr   155/15   z   11.   februára   2015   a   sp.   zn.   Spr   280/15   zo   7.   apríla   2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 16. septembra 2015 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu nezaujal stanovisko.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   tom,   či   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,   že   konania   o   návrhoch   na   uskutočnenie   dodatočného   dedičského   konania v prípade zistenia novoobjaveného majetku po poručiteľovi tvoria bežnú súčasť dedičskej agendy všeobecných súdov.   Ústavný   súd   preto   nepovažuje prerokúvanú   vec   za   právne zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť napadnutého konania.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať   na   ťarchu   sťažovateľky,   ktorá   je   účastníčkou   konania,   v   súvislosti   s doterajším priebehom napadnutého konania.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd poukazuje na § 175zb ods. 1 OSP, podľa ktorého súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť všeobecného súdu zabezpečiť aj v súvislosti s úkonmi, ktoré realizuje poverený notár, rýchlosť a efektívnosť dedičského konania.

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   7   D   41/2011   vyplýva,   že   v   doterajšom   priebehu napadnutého   konania   sa   vyskytlo   viacero   období   neodôvodnenej   nečinnosti   notára   ako súdneho komisára povereného úkonmi v tomto konaní (od 4. augusta 2011 do 10. mája 2012, od 10. mája 2012 do 28. júna 2013, od 11. apríla 2014 do 26. januára 2015).

Okresný   súd   v napadnutom   konaní   nevyužil   procesné   prostriedky,   ktoré   mu poskytuje   citované   ustanovenie   Občianskeho   súdneho   poriadku,   čím   došlo,   prihliadnuc na jeho   celkovú   dĺžku   (4 a pol roka),   k zbytočným   prieťahom   v   konaní.   Ústavný   súd konštatuje, že postup okresného súdu nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníčky konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D 41/2011 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádza zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   berúc   do   úvahy obdobia   neodôvodnenej   nečinnosti   notára   povereného   úkonmi   v dedičskom   konaní a doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   napadnutého   konania,   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že v danom   prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   1 500   €   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo. Ústavný súd vychádzal pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke   priznal   za   každý   úkon   vykonaný   v   roku   2015   sumu   139,83   €, čo predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015