znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 154/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti H., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. M. D., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 Cb 68/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   H.,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. M. D., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 68/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:«Sťažovateľ je účastníkom súdneho konania vedenom pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 10Cb 68/2012 proti odporcovi T., s. r. o., K... veci o zaplatenie 88.655,20 € s príslušenstvom....

Z chronológie predmetného súdneho konania (sťažovateľ ju na tomto mieste uviedol, pozn.) je zrejmé, že súd po podaní návrhu konal. Súd vykonával úkony voči účastníkom konania   riadne   a   včas...   Avšak   len   do   momentu   vrátenia   neprevzatého   uznesenia   súdu odporcovi dňa 25.7.2012....

Okresný súd v Žiline vyzval sťažovateľa ako navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku pričom výzva mu bola doručená dňa 30.5.2012, pričom k zaplateniu súdneho poplatku došlo rovnakým dňom a k jeho spárovaniu na súde dňa 31.5.2012 Okresný súd v Žiline teda mal postupovať tak, aby v súlade s vyššie uvedenou zákonnou povinnosťou bolo   pojednávanie   ustanovené   najneskôr   31.7.2012   resp.   do   tohto   dátumu   rozhodnuté vydaním   platobného   rozkazu   alebo   rozhodnutím   bez   nariadenia   pojednávania.   Prvotné úkony súdu tomuto i nasvedčovali. Najmä skutočnosť, že súd postupoval spôsobom podľa § 114 ods. 2) až 5) zákona č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku. Avšak napriek tomu, že podmienky na vydanie rozhodnutia bez nariadenia pojednávania boli podľa nášho názoru splnené, súd takéto rozhodnutie nevydal hoci ho vydať mohol a mal a tým zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu práv sťažovateľa ako navrhovateľa. Namiesto vydania rozhodnutia vo veci samej Okresný súd v Žiline ďalej nekonal, ostal absolútne nečinný. Z uvedeného dôvodu porušil Okresný súd v Žiline svoju zákonnú povinnosť rozhodnúť vo veci samej resp. nariadiť pojednávanie v lehote definovanej v § 10 ods. 1 (veta tretia) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a odoprel tak Sťažovateľovi ako účastníkovi súdneho konania rýchlu a účinnú ochranu ním tvrdenému právu tým, že nerešpektoval zákonné lehoty ako i nevyužil rýchly a účinný prostriedok nápravy spôsobilý ukončiť stav právnej neistoty a rozhodnúť rýchlo a účinne o jeho tvrdenom a preukázanom právnom nároku.

Dňa 24.8.2012 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadol do spisu sp. zn.: 10Cb 68/2012 kde zistil, že vo veci sa nekoná. Následne, dňa 27.8.2012 bola podaná   v   danej   veci   „Urgencia“.   Nakoľko   ani   po   ďalšom   nahliadnutí   do   spisu   nebol v konaní vykonaný žiadny ďalší úkon, dňa 12.10.2012 bola podaná predsedovi Okresného súdu Žilina sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 6.11.2012 neobsahuje žiadne konkrétne dôvody prečo súd v danej veci nekoná. Len poukazuje na zaťaženosť konajúcej sudkyne, čo nie je určite dôvod, v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR ako i judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, na ospravedlnenie prieťahov v súdnom konaní...

V tomto prípade, a sme o tom hlboko presvedčení, Okresný súd v Žiline porušil zákon a Ústavu SR tým, že v relatívne jednoduchej skutkovej veci neposkytol Sťažovateľovi rýchlu a účinnú ochranu ním tvrdenému nároku vyplývajúceho z obchodných vzťahov.   Jednak Okresný súd v Žiline nedodržal zákonom ustanovenú lehotu v zmysle § 10 ods. 1 (veta tretia) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (a do dnešného dňa nerozhodol ani termín pojednávania nestanovil) a porušil zásadu rýchlosti a účinnosti súdneho konania nevyužitím   účinného   prostriedku   spočívajúceho   vo   vydaní   rozhodnutia   bez   nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 114 ods. 2) až 5) zákona č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku, ktorý využiť mohol a mal.

I keď by sa zdalo, že doba nečinnosti 5 mesiacov... je krátka a prieťahy v konaní by sa   v   porovnaní   s   inými   prípadmi   zdali   byť   zanedbateľné,   nie   je   možné   takto   na   vec nahliadať....

... Sťažovateľ nežiada primerané zadosťučinenie.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb 68/2012 porušil právo obchodnej   spoločnosti   H.,   s.r.o...,   Ž...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci sp. zn. 10Cb 68/2012 konal.

3. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti H., s.r.o... trovy právneho zastúpenia v sume 269,58 €... na účet právneho zástupcu Sťažovateľa JUDr. M. D., advokát...“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, I. ÚS 88/07, I. ÚS 66/98, II. ÚS 380/2012).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 68/2012.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 Cb 68/2012, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva tento priebeh namietnutého konania:

Dňa 27. marca 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na začatie konania proti   odporcovi   T.,   s.   r.   o.,   K.   (neskôr...,   Ž.),   o zaplatenie   sumy   88   655,20   € s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Cb 68/2012.

Dňa 30. mája 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 5 319 € (právny zástupca ju prevzal 4. júna 2012).

Dňa 29. mája 2012 sťažovateľ v časti 10 000 € zobral svoj návrh späť.Dňa 30. mája 2012 sťažovateľ zaplatil 4 719,00 € z titulu súdneho poplatku.Dňa 29. júna 2012 okresný súd uznesením konanie v časti 10 000 € zastavil (právny zástupca sťažovateľa ho prevzal 18. júla 2012).

Dňa 29. júna 2012 okresný súd uznesením uložil odporcovi písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní (adresát nebol zastihnutý 13. júla aj 16. júla 2012, zásielka bola vrátená späť okresnému súdu).

Dňa   19.   novembra   2012   sťažovateľ   doručil   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia.

Dňa 12. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb/68/2012-222 zamietol „návrh sťažovateľa, aby súd predbežným opatrením nariadil odporcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Žilina sumu 95 256,09 €“.

Dňa 4. januára 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. decembra 2012.

Dňa 22. januára 2013 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 €.

Dňa 28. januára 2013 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   na   rozhodnutie   o   podanom   opravnom   prostriedku   sťažovateľa   (sp.   zn. 14 Cob 27/2013).

Dňa 11. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp.   zn.   14   Cob/27/2013   zo   6.   februára   2013,   ktorým   krajský   súd   potvrdil   rozhodnutie okresného súdu z 12. decembra 2012.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 27. marca 2012. Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 12. decembra 2012. Ústavný súd teda v namietanom konaní posudzuje obdobie 9 mesiacov. Okresnému súdu je možné vytknúť väčšie obdobie nečinnosti od 29. júna 2012 do 12. decembra 2012, teda necelých päť mesiacov.

V iných úsekoch konania ústavný súd nevzhliadol nečinnosť konajúceho súdu ani neefektívnosť v jeho postupe, naopak, zistil, že sťažovateľ spolu s návrhom na začatie konania nezaplatil súdny poplatok a už v samotnom návrhu oznámil, že tak urobí až na výzvu okresného súdu. Súdny poplatok potom zaplatil dva mesiace po podaní žaloby.

Ústavný súd v súvislosti so zisteným obdobím nečinnosti okresného súdu upriamuje pozornosť   na   svoju   predchádzajúcu   judikatúru,   z   ktorej   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, II. ÚS 34/2011, IV. ÚS 539/2012).

Ústavný   súd   teda   konštatuje,   že   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   konania okresného súdu   vedeného   pod sp.   zn. 10   Cb   68/2012 zistené   nedostatky   nepredstavujú podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda   že   by   umožňovali   prijatie   záveru   o   porušení   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote.

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej dobe postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 68/2012, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013