znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 154/2012-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. R., V., a S. F., B., zastúpených advokátkou JUDr. I. K.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdne konanie   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008 p o r u š i l   základné právo J. R. a S. F., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 969/2008   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. R. a S. F.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. R. a S. F.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,84 € (slovom dvestoosemdesiatštyri   eur   a osemdesiatštyri   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   advokátky   JUDr.   I.   K.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 154/2012-18   z   31.   mája   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. R. (ďalej len „sťažovateľ“) a S. F. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 14.2.2008 podal sťažovateľ 1. návrh o náhradu nemajetkovej ujmy a nákladov na pohreb na Okresnom súde Pezinok. Predmetný návrh vychádzal zo šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka B., ktorého záver bol, že zo strany odporcu nebola zdravotná starostlivosť družke sťažovateľa J. Š. poskytnutá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z dôvodu neadekvátneho diagnostického postupu, ktorý by potvrdil   závažnosť   aktuálneho   zdravotného   stavu   a umožnil   včasnú   hospitalizáciu s adekvátnymi terapeutickými postupmi.

Na   prvom   pojednávaní   dňa   6.4.2009   bol   podaný   návrh   na   pristúpenie   ďalšieho účastníka do konania. Uznesením zo dňa 2.6.2009 súd pripustil vstup sťažovateľa 2. do konania. Sťažovateľka 2. bola dcérou zomrelej J. Š.

Od podaného návrhu sa uskutočnili štyri pojednávania dňa: 6.4.2009, 9.11.2009, 15.2.2010 a posledné pojednávanie dňa 4.11.2010, ktoré bolo odročené na neurčito. Keďže na tomto pojednávaní právny zástupca odporcu navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, súd mu   určil   15-dňovú   lehotu   na   oznámenie   v   akej   oblasti   navrhuje   nariadiť   znalecké dokazovanie   a   čo   má   súdny   znalec   zodpovedať.   Odporca   vo   svojom   vyjadrení   zo   dňa 15.11.2010 navrhol otázky pre znalca. Sťažovatelia zaslali súdu dňa 7.12.2010 stanovisko k vyjadreniu odporcu a k navrhovaným otázkam.

Dňa   1.2.2011   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom   z   odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Kardiológia, a ustanovil do konania súdneho znalca MUDr.   E.   Č.,   PhD.   Dňa   17.2.2011   súd   uznesením   zmenil   výrok   predchádzajúceho uznesenia a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr. D. I. Dňa 15.3.2011 súd uznesením zmenil výrok predchádzajúceho uznesenia a vypracovaním znaleckého posudku poveril Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s....

Za   viac   ako   štyri   roky   od   podaného   návrhu   sa   v   tejto   veci   konali   len   štyri pojednávania,   ďalší   termín   pojednávania   nie   je   určený   a   znalecký   posudok   nie   je vypracovaný ani po štrnástich mesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania a ani po skoro piatich mesiacoch po ustanovení posledného znalca....

Sťažovatelia   požadujú   primerané   finančné   zadosťučinenie   pre   každého   z   nich vo výške   4.000,-   €   z   dôvodu   nemajetkovej   ujmy,   ktorú   utrpeli   vzhľadom   na   prístup okresného   súdu   k   predmetnej   veci.   Zbytočnými   prieťahmi   v   konaní   im   okresný   súd spôsobuje psychickú záťaž, a tým aj pocit právnej neistoty.

Psychická záťaž sťažovateľov je o to horšia, že sťažovatelia sa dlhým konaním musia neustále   vracať   v   spomienkach   do   obdobia,   kedy   zomrela   družka   sťažovateľa   1.,   resp. matka sťažovateľky 2. Sťažovateľovi 1. sa zhoršuje jeho zdravotný stav, berie lieky na srdce a vysoký krvný tlak. Plynutím času by sa sťažovatelia postupne vyrovnali so smrťou svojej družky a matky, avšak neprimerane dlhým konaním a nečinnosťou súdu ich psychická záťaž pretrváva.

Sťažovatelia považujú súdne konanie za psychicky náročné, najmä z dôvodu právnej neistoty,   ktorej   musia   počas   neho   čeliť.   Ak   však   súdne   konanie   trvá   tak   dlho,   ako v predmetnej veci, sťažovatelia sú toho názoru, že zodpovednosť Okresného súdu Pezinok sa týka aj psychickej ujmy, ktorú tým utrpeli....

Uvedené náhrady zohľadňujú nielen dĺžku 4-ročného súdneho sporu, ale aj duševnú ujmu,   ktorú   musia   znášať   predovšetkým   sťažovatelia.   Preto   nečinnosť   súdu   ako kompetentného   štátneho   orgánu,   ktorý   ochranu   týchto   práv   môže   zabezpečiť,   je   pre sťažovateľov ujmou, ktorú ani ďalší priebeh konania nemôže napraviť.

Priznanie   finančného   zadosťučinenie   by   malo   Okresný   súd   Pezinok   donútiť   ku konaniu bez zbytočných prieťahov, vyjadrujúc tak jeho zodpovednosť za prípadnú psychickú ujmu,   ktorá   sťažovateľom   vzniká   v   dôsledku   dlhodobej   právnej   neistoty.   Je neospravedlniteľné,   že   ani   po   tom,   čo   sťažovatelia   poslali   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní, Okresný súd Pezinok naďalej nekoná....“

Sťažovatelia vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. R. a S. F., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 969/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 969/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. R. a S. F., priznáva finančné zadosťučinenie každému vo výške 4.000,- €..., ktoré im je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. R. a S. F., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 437,44 €..., ktorú je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť ich právnej zástupkyni advokátke JUDr. I. K... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu okresný súd – zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 3174/2012 z 28. augusta 2012 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. K meritu veci okresný súd stanovisko nezaujal.

Právna zástupkyňa sťažovateľov listom doručeným ústavnému súdu 3. septembra 2012 oznámila, že sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 969/2008:

Dňa   15.   februára   2008   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   žalobu   o náhradu nemajetkovej   ujmy   a   nákladov   na   pohreb   jeho   družky   a   matky   sťažovateľky   proti záchrannej zdravotnej služby...

Dňa 16. apríla 2008 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 5. mája 2008 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa   19.   júna   2008   súd   zaslal   sťažovateľovi   tlačivo   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa 27. júna 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyplnené tlačivo.

Dňa 17. októbra 2008 súd uznesením sp. zn. 4 C 969/2008 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 19. decembra 2008 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe.

Dňa   3.   apríla   2009   sťažovateľka   doručila   súdu   návrh   na   pripustenie   ďalšieho účastníka do konania.

Dňa   6.   apríla   2009   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito s tým, že súd sa bude zaoberať návrhom na pripustenie účastníka do konania, ako aj jeho poplatkovou povinnosťou.

Dňa 9. apríla 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.Dňa 9. apríla 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby mu predložila rodný list.

Dňa 2.   júna 2009   súd   uznesením   pripustil   do   konania sťažovateľku   a   rozšírenie návrhu na začatie konania.

Dňa 4. júna 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za návrh.

Dňa   19.   júna   2009   bola   doručená   súdu   žiadosť   sťažovateľky   o   oslobodenie   od súdnych poplatkov.

Dňa   26.   júna   2008   súd   zaslal   sťažovateľke   tlačivo   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa 12. augusta 2009 sťažovateľka doručila súdu tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9. novembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd priznal navrhovateľke   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Pojednávanie   bolo   odročené na 15. február 2010.

Dňa   12.   januára   2010   okresný   súd   požiadal   Úrad   pre   dohľad   nad   zdravotnou starostlivosťou o zapožičanie spisového materiálu č. P93/40871/2007.

Dňa 28. januára 2010 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručil súdu žiadaný spisový materiál.

Dňa 15. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovatelia v lehote 10 dní oznámia mená susedov poškodenej a oznámia aj meno a adresu obvodného lekára poškodenej. Okresný súd urobí dopyt na S. (ďalej len „S.“) týkajúci sa zistenia mien spolupracovníkov nebohej pani Š. Právny zástupca odporcu mal v lehote 10 dní doručiť súdu zdravotnú dokumentáciu poškodenej.

Dňa 9. marca 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila požadované údaje. Dňa 17. februára 2010 právny zástupca odporcu doručil žiadané písomnosti.Dňa 23. apríla 2010 súd požiadal S. o oznámenie mien a adries spolupracovníkov poškodenej.

Dňa 26. mája 2010 S. doručil súdu žiadané informácie.Dňa 4. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca odporcu mal v lehote 15 dní označiť súdu, v akej oblasti navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie.

Dňa 22. novembra 2010 bolo doručené vyjadrenie odporcu.Dňa   10.   decembra   2010   právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   svoje   stanovisko k vyjadreniu odporcu.

Dňa 1. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 4 C 969/2008-73 ustanovil vo veci znalca MUDr. E. Č., PhD.

Dňa 14. februára 2011 znalec oznámil súdu, že je zaneprázdnený, preto nemôže vypracovať znalecký posudok.

Dňa   17.   februára   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   969/2008-77   ustanovil za znalkyňu MUDr. D. I.

Dňa 3. marca 2011 MUDr. I. oznámila súdu, že je zaneprázdnená, a preto nemôže posudok vypracovať.

Dňa   15.   marca   2011   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   4   C   969/2008   poveril vypracovaním znaleckého posudku Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., B. (ďalej len „národný ústav“).

Dňa 7. apríla 2011 národný ústav doručil odvolanie proti uzneseniu z 15. marca 2011,   pretože   nemá   zriadené   odborné   pracovisko   pre   účely   plnenia   funkcie   v   oblasti znaleckej činnosti v žiadanom smere.

Dňa 3. mája 2011 okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 969/2008 zrušil svoje uznesenie zo 7. apríla 2011.

Dňa 3. mája 2011 vyššia súdna úradníčka kontaktovala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej   republiky.   Odporučili   jej   vypracovanie   odborného   vyjadrenia   odborníkom z príslušného odvetvia.

Dňa 3.   mája 2011 súd   vyzval   právnych   zástupcov   sťažovateľov   aj odporcu,   aby v lehote 15 dní oznámili odborníka z kardiológie, ktorý by zodpovedal navrhnuté otázky. Dňa 26. júna 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľov.Dňa 29. júla 2011 súd urgoval právneho zástupcu odporcu s hrozbou poriadkovej pokuty na splnenie povinnosti uloženej mu 3. mája 2012.

Dňa 15. augusta 2011 bolo doručené vyjadrenie odporcu, ktorý navrhol za znalca MUDr. M. K.

Dňa   10.   októbra   2011   MUDr.   K.   oznámil,   že   sa   na   výsluch   naplánovaný na 14. október 2011 nemôže dostaviť, pretože čerpá dovolenku. Požiadal o nový termín po 19. októbri 2011.

Dňa   4.   novembra   2011   MUDr.   K.   na   informatívnom   výsluchu   súhlasil s vypracovaním znaleckého posudku.

Dňa   8.   novembra   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   969/2008-106   poveril MUDr. K. vypracovaním znaleckého posudku.

Dňa 6. marca 2012 okresný súd vyzval znalca, aby urýchlene vypracoval posudok.Dňa 19. marca 2012 znalec doručil súdu znalecký posudok.Dňa   21.   marca   2012   súd   doručil   posudok   právnym   zástupcom   sťažovateľov i odporcu s tým, aby sa k nemu do 15 dní vyjadrili.

Dňa 17. apríla 2012 sťažovateľ doručil súdu svoje vyjadrenie k posudku.Dňa 23. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, účastníci budú vyzvaní na preddavky na súdneho znalca. Po doručení súdnoznaleckého posudku budú predvolaní na pojednávanie.

Dňa   6.   augusta   2012   okresný   súd   uznesením   uložil   odporcovi   povinnosť   zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Od   6.   augusta   2012   sa   vec   nachádza   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   z   dôvodu odvolania odporcu proti uzneseniu okresného súdu zo 6. augusta 2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 969/2008, ktorý rozhoduje o žalobe sťažovateľov o náhradu   nemajetkovej   ujmy   a   nákladov   na   pohreb   družky   sťažovateľa   a   matky sťažovateľky, dochádzalo k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v namietanom   konaní   predstavuje   istý   stupeň   faktickej   zložitosti   najmä   v   súvislosti s potrebou znaleckého dokazovania. Za právne zložitú však vec nemožno považovať, a teda doterajší zdĺhavý priebeh konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub právnej zložitosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 4 roky u sťažovateľa a 3 roky u sťažovateľky   (účastníčkou   konania sa stala až nadobudnutím   právoplatnosti   uznesenia okresného súdu z 2. júna 2009) je už aj vzhľadom na význam konania pre sťažovateľov neprimerané.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   podstatnou   mierou   k   tomu   prispel   najmä neefektívny postup okresného súdu, ktorý bez toho, aby si vopred zistil skutočnosti dôležité pre znalecké dokazovanie, ustanovoval niekoľkých znalcov, ktorí postupne oznamovali, že z   rôznych   dôvodov   znalecký   posudok   vypracovať   nemôžu.   Z toho   dôvodu   od   návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania (november 2010) do akceptácie ustanovenia znalcom MUDr. K. uplynulo 12 mesiacov. V tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku), napríklad aj vo vzťahu   k súdnemu   znalcovi.   Všeobecný   súd   v rozsahu   svojej   právomoci   nesie zodpovednosť   aj   za   zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   (napr.   III.   ÚS   111/01, II. ÚS 216/09   a   iné).   Uvedená   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu   súdu.   Ústavný   súd opakovane zdôrazňuje, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia navrhli priznať primerané finančné zadosťučinenie po 4 000 € každému z nich, pretože „zbytočnými prieťahmi v konaní im okresný súd spôsobuje psychickú záťaž, a tým aj pocit právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov (najmä aj na povahu veci) považuje za primerané každému v sume 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti).   Za   dva   úkony   vykonané   v   roku   2012   patrí   odmena   v   sume   2   x   127,16   € s režijným paušálom v sume 2 x 7,63 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %,   pretože   išlo   o   spoločné   úkony   pri   zastupovaní   „dvoch   alebo   viacerých   osôb“. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 284,84 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012