znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 154/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. H., B.; Ing. O. H., B.; Ing. I. Š., B., a P. Š., B., zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   bližšie neoznačených základných práv postupom „katastrálnych orgánov“ v konaní vedenom pod sp. zn. X-44/07, ako aj rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 228/07 z 23.   januára   2008   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.   8   Sžo   81/08 z 11. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   D.   H.,   Ing.   O.   H.,   Ing.   I.   Š.   a P.   Š. o d m i e t a   ako   podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009 doručená sťažnosť Ing. D. H., B.; Ing. O. H., B.; Ing. I. Š., B., a P. Š., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20, čl. 46 a čl.   48   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom „katastrálnych orgánov“ v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   X-44/07,   ako   aj   rozsudkami   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   23 S 228/07   z 23.   januára   2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 81/08 z 11. septembra 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhu sťažovateľov na vykonanie opravy zápisu v katastri nehnuteľností týkajúcej sa výmery sporných pozemkov vyhovela Správa katastra B. rozhodnutím sp. zn. X-44/07 z 25. júna 2007, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Katastrálneho úradu v B. (ďalej len „katastrálny úrad“) sp. zn. Xo 22/07 z 1. októbra 2007 tak, že návrh sťažovateľov na vykonanie opravy bol zamietnutý.

Sťažovatelia sa následne žalobou podanou krajskému súdu domáhali preskúmania zákonnosti   rozhodnutia   katastrálneho   úradu,   pričom   rozsudkom   sp.   zn.   23   S 228/07 z 23. januára   2008   krajský   súd   žalobu   sťažovateľov   zamietol.   O odvolaní   sťažovateľov proti označenému rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 8 Sžo 81/08 z 11. septembra 2008 rozsudok krajského súdu potvrdil.

Sťažovatelia namietajú, že tak „katastrálne orgány“, ako aj krajský súd a najvyšší súd ich svojimi rozhodnutiami ukrátili na majetku, pretože nezjednali nápravu sťažovateľmi vytýkaného stavu nesúladných zápisov v katastri nehnuteľností.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti ďalej uviedli: „Katastrálne   orgány   vytvorili   právny   stav,   že   došlo   k   úbytku   na   majetku sťažovateľov. Tým, že vykonali zmeny operátov, umožnili, aby sa vykonali zmeny v listoch vlastníctva,   následkom   čoho   sťažovatelia   prišli   o   časť   svojho   riadne   nadobudnutého vlastníctva zo strany katastrálnych orgánov a vytvoril stav, že sťažovatelia sa musia svojich nárokov domáhať prostredníctvom súdu, pričom údaje v katastri svedčia v ich neprospech, čo výrazne zhoršuje ich pozíciu v spore. (...)

Sťažovatelia,   ako   je   uvedené   vyššie,   správny   orgán   riadne   a   včas   upozornili   na porušenie ich práva vec vlastniť   po riadnom zavkladovaní vlastníckeho práva,   správny orgán   sám   konštatoval   porušenie   ich   práva   a   súdy   správnymi   orgánmi   priznané uskutočnené   pochybenie   v   správnom   konaní   nielen   že   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti nevzali na zreteľ, ale svojím konaním - vyhlásenými rozsudkami, porušenie ústavného práva vlastniť vec - ktorú riadne nadobudli, vytvorili právny stav, ktorý nie je v súlade s ústavnými garanciami, ako sú uvedené vyššie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné   právo   sťažovateľov   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom katastrálnych orgánov v konaní vedenom pod sp. zn. X-44/07 zo dňa 25. júna 2007 bolo porušené.

Rozhodnutie   Správy   katastra   B.   č.   j.   X-44/07   a   s   ním   súvisiace   rozhodnutia Katastrálneho úradu v B., rozsudok Najvyššieho súdu SR 8 Sžo 81/2008 a s ním súvisiaci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sa zrušujú.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 600 €, ktoré im je Katastrálny úrad v B. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Katastrálny   úrad   v B.   je   povinný   uhradiť   trovy   konania   sťažovateľom   vo   výške 231,8042 € na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od „právoplatnosti rozhodnutia“, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku sťažovateľov na vykonanie opravy záznamov v katastri   nehnuteľností   konal   a rozhodol   po   katastrálnych   orgánoch   a krajskom   súde v poslednom   stupni   najvyšší   súd   napadnutým   rozsudkom   sp.   zn.   8   Sžo   81/08 z 11. septembra   2008,   ktorý   podľa   zistenia   ústavného   súdu   nadobudol   právoplatnosť 2. októbra   2008,   ústavný   súd   uvádza,   že   do   26. marca   2009,   keď   sťažovatelia   podali sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 30.   marca   2009),   nepochybne   uplynula   dvojmesačná   lehota   podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   už   po   jej   predbežnom prerokovaní ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   nespĺňa   základnú náležitosť kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom požadovanú v ustanovení § 20 ods. 3 zákona zákon o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd už konštatoval (napr. II. ÚS 214/08, II. ÚS 65/07, II. ÚS 235/05), že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v danom prípade zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite   svojej   sťažnosti.   V danom   prípade   je   podľa   ústavného   súdu   nevyhnutné poznamenať,   že   sťažovatelia   v petite   sťažnosti   neoznačili   žiadne   konkrétne   namietané porušenie práv alebo slobôd (práva, ktoré sťažovatelia uvádzajú iba v texte sťažnosti mimo petitu, treba podľa názoru ústavného súdu považovať iba za súčasť ich argumentácie), preto by ich sťažnosť v prípade jej včasného podania mohla byť odmietnutá aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo už do úvahy rozhodovanie o zrušení napadnutých rozhodnutí, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia   a úhrady   trov   konania, ktoré   sú   podmienené vyslovením   porušenia   práv alebo slobôd sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009