znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 154/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   F.   a Ing.   E.   F.,   obaja   bytom   B.,   zastúpených advokátom JUDr. Ľ. F., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 316/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. F. a Ing. E. F. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   F.   F.   a Ing.   E.   F.,   obaja   bytom   B.   (spolu   ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom   JUDr. Ľ. F.,   Advokátska   kancelária, B.,   ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 316/04.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovatelia   6. decembra   2004   podali okresnému súdu návrh na určenie povinnosti spoločnosti H., spol. s r. o., B. (ďalej len „odporca“),   odpredať   im   v súlade   so   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov byt v B.,   ktorý   im   bol   pridelený   27.   augusta   1987   ako   podnikový   byt.   Podľa   tvrdenia sťažovateľov okresný súd v predmetnej veci koná so zbytočnými prieťahmi.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „(...) Okresný   súd   v   Bratislave   IV.   po   začatí   konania,   sp.   zn.   9   C   316/04   dňa 6. 12. 2004 okrem pojednávania, ktoré bolo vytýčené a konalo sa dňa 31. 3. 2006, t. j. (po 15 mesiacoch od začatia konania) a bolo odročené na neurčito nevykonal absolútne žiadny procesný úkon na prejednanie veci samej. Okresný súd zasa nekoná absolútne bezdôvodne v predmetnej veci už po dobu (11 mesiacov) po pojednávaní dňa 31. 3. 2006.

Právny   zástupca   navrhovateľov   v   1.   a   2.   rade   na   pojednávaní   dňa   31. 3. 2006 predložil na súd doplnenie žalobného návrhu doručeného Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 6. 12. 2004. Súd doplnenie návrhu krátkou cestou doručil na pojednávaní právnemu zástupcovi H. spol. s r. o. B.

Navrhovateľom v 1. a 2. rade nie je známe, že by súd vyzval právneho zástupcu žalovaného H. spol. s r. o. aby v určenej lehote sa vyjadril k doplneniu žalobného návrhu. Takéto vyjadrenie tiež nebolo súdom doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov. V rámci doplnenia žalobného návrhu bol podaný aj návrh žalobcom v 1. a 2. rade aby súd rozhodol o nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu na 10. poschodí bytového domu v B. v nájme navrhovateľov v 1. a 2. rade so spoločnosťou H. spol. s r. o., B. ako o predbežnej   (prejudicionálnej   otázke)   nakoľko   podľa   názoru   právneho   zástupcu navrhovateľov sa jedná o protizákonný a absolútne neplatný právny úkon, pričom jeho neplatnosť   vyplýva   priamo   zo   zákona   (ex   lege).   Nadobudnutie   vlastníckeho   práva   so spoločnosťou H. spol. s r. o. je contra legem s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z., a to od začiatku a spätne (ex tunc).

Na   základe   tejto   objektívnej   právnej   skutočnosti   v   rámci   doplnenia   žalobného návrhu, podľa § 92 ods. 2 O. s. p. bol podaný aj návrh aby súd rozhodol o pribratí do konania namiesto doterajšieho účastníka, žalovaného H. spol. s r. o., B. JUDr. Ľ. Ch., ktorý nadobudol vlastnícke právo k bytu navrhovateľov z vlastníctva štátu v dražbe súlade s ustanovením § 47b zákona č. 92/1991 Zb. O podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 91/1992 Zb. ešte pred účinnosťou zákona č. 182/1993 Z. z. O vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. dňom 01. 09. 1993. (...)

Ani o týchto procesných návrhoch navrhovateľov v 1. a 2. rade od predloženia na Okresný   súd   Bratislava   IV.   na   pojednávaní   dňa   31. 3. 2006   doposiaľ,   t. j.   už   po   dobu 11 mesiacov súd nerozhodol. (...)

Navrhovateľ 1. a 2. rade má za to, že nečinnosťou Okresného súdu v Bratislave IV. v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9 C 316/04 (...) bolo porušené jeho základné právo zaručené: 1.) Článkom 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...) 2.) Článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (...) 3.) Článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (...)

Nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Bratislave   IV   -   bolo   zapríčinené,   že   nebolo rozhodnuté   o   právach   navrhovateľa   1.   a   2.   v   primeranej   lehote   a   ich   vec   nebola spravodlivo rozhodnutá ani po dobu 2 rokov a 2 mesiacov, t. j. 26 mesiacov.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom takto:

„1. Nečinnosťou Okresného súdu v Bratislave IV. vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 316/04 zo dňa 6. 12. 2004 došlo k porušeniu základného práva Ing. F. F. a Ing. E. F. na súdnu a inú právnu ochranu aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv   a   slobôd   a   práva   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   Čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Bratislave IV. je povinný zaplatiť Ing. F. F. a Ing. E. F. spolu finančné zadosťučinenie 100.000 (...) Sk, ktoré je Okresný súd v Bratislave IV. povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu v Bratislave IV. vo veci vedenej pod sp.   zn. 9 C 316/04 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Ing. F. F. a Ing. E. F. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 11 404 (...) Sk, ktorú je Okresný súd v Bratislave IV. povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ľ. F. (...) do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto nálezu.“

Pretože   sťažovatelia   v sťažnosti   pred   ústavným   súdom   nepreukázali,   že   pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpali právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje a na použitie ktorých boli oprávnení podľa osobitných predpisov, ústavný súd ich listom zo 16. mája 2007 vyzval, aby túto skutočnosť preukázali, prípadne aby preukázali také objektívne dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, že podaním takejto sťažnosti by sa nedomohli účinnej ochrany svojho základného práva.

Na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   právny   zástupca   sťažovateľov   podaním z 30. mája 2007, v ktorom uviedol:

„Podľa vyjadrenia sťažovateľa 1. a 2. nebola podaná písomná sťažnosť na prieťahy v konaní, v právnej veci sp. zn. 9 C 316/04 zo dňa 6. 12. 2004 na Okresnom súde Bratislava IV. v zmysle zákona č. 80/1992 Zb. alebo § 62 zák. č. 757/2004 Z. z., ani sťažovateľom 1. a 2., a ani právnymi zástupcami predsedovi prvostupňového súdu. (...)

Nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, tvrdím, že nemôže byť právne relevantnou prekážkou na prijatie podnetu na ďalšie konanie ústavným súdom   o   porušení   práva   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote,   a   bez   zbytočných prieťahov, ak nemôže byť takouto právne relevantnou prekážkou na prijatie podnetu na ďalšie konanie v zmysle (...) judikátu (uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 62/01 z 19. júna 2001) postup predsedu súdu prvého stupňa pri vybavovaní prípadnej sťažnosti v zmysle § 23 zák. č. 80/1992 Zb. (o Štátnej správe súdov), keď v konaní v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov, došlo objektívne k faktickému porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na ustanovenia § 100 ods. 1 a § 115 ods. 1 O. s. p.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (I. ÚS 21/99,   I. ÚS 20/05,   IV. ÚS 74/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [(podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) účinného v relevantnom čase v spojení s § 6 zákona č. 335/1991   Zb.   o   súdoch   a   sudcoch   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch a sudcoch“) a s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou nečinnosťou.   Preto   ústavný   súd   o   sťažnosti,   ktorou   je namietané porušenie   základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, príp. v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch a od 1. apríla 2005 aj   právne   prostriedky   podľa   zákona   č. 757/2004   Z.   z.,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1   zákona   o   štátnej   správe   súdov   v   spojení   s   § 6   zákona   o   súdoch   a   sudcoch sa do účinnosti zákona č. 757/2004 Z. z. zásadne považovalo za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takého právneho prostriedku   ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 citovaného zákona).

Ako   vyplýva   z podania   sťažovateľov   z 30.   mája   2007,   sťažovatelia   sťažnosť   na prieťahy v konaní predsedovi súdu nepodali.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   sťažovatelia   nevyužili   účinný   právny   prostriedok ochrany proti   zdĺhavému   konaniu   okresného   súdu   a   nepreukázali   ani   to,   že   uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde)   a existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť   ani   z obsahu   sťažnosti   a ani z podania   sťažovateľov   z 30.   mája   2007,   preto   nie   sú   splnené   podmienky   na   prijatie sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na základe týchto zistení a právnych záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už pri   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   jej   neprípustnosť   (§ 25   ods. 2   a   § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007