znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 154/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť A. N. a A. N., obaja bytom N. S., zastúpených advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci porušenia ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 165/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. N. a A. N. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2004 doručená sťažnosť A. N. a A. N., obaja bytom N. S. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci porušenia ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 10 C 165/00.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   o ich   právach   rozhodli   súdy   rôzneho stupňa, ale podľa nich nie podľa skutkového stavu a zákona, ale „podľa zvyklostí toho – ktorého   súdu.“ Predmetom   ich   sťažnosti   je   konanie,   ktoré   začalo   na   okresnom   súde návrhom   mesta   Komárno   proti   sťažovateľom,   ktorí   boli   v tomto   konaní   označení   za odporcov,   na   vydanie   platobného   rozkazu   o zaplatenie   139   244   Sk   s príslušenstvom (v súvislosti s požiadavkou mesta Komárno uhradiť sťažovateľmi nesplatenú časť ceny bytu v plnej výške z dôvodu prevedenia vlastníctva bytu, ktorý odkúpili sťažovatelia od mesta Komárno na základe kúpnej zmluvy z 8. decembra 1994 a ktorý previedli na inú osobu).

Do času podania sťažnosti ústavnému súdu bola vec právoplatne rozhodnutá, keď Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 21. januára 2004 vo veci rozhodol (po zrušení jeho rozsudku   z 27. novembra 2002 sp.   zn. Cdo   63/03 dňa   29. septembra 2003)   a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. apríla 2004. Krajský súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti – vyhovujúcej časti (rozsudok č. k. 10 C 165/00 – 36 z 8. januára 2001) a v časti o náhrade trov konania potvrdil a zaviazal sťažovateľov náhradou trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Sťažovatelia argumentujú tým, že v obdobnom prípade krajský súd rozhodol inak, poukazujú   na   vecnú   nesprávnosť   rozsudku   krajského   súdu   č. k. 5 Co 275/2003-113 z 21. januára 2004, výroku citovaného rozhodnutia a jeho odôvodnenia, z čoho vyvodzujú, že rozsudkom okresného súdu bolo porušené ich právo na spravodlivé súdne konanie. Na podporu   svojich   tvrdení   interpretujú   príslušné   právne   predpisy,   ktoré   súdy   pri   svojom rozhodovaní   vo   veci   aplikovali.   Od   ústavného   súdu   sťažovatelia   požadujú   vydať rozhodnutie,   že „naše   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   porušené   bolo   konaním Okresného súdu v Komárne vo veci č. k. 10 C 165/00-36.

Žiadame ďalej, aby Ústavný súd v zmysle § 56 ods. 4 cit. zákona priznal pre nás finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 200.000,- Sk.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Za oneskorene podanú sťažnosť sa v súlade s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považuje   sťažnosť,   ktorá   bola   podaná   po   uplynutí   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu, ktorý vo veci rozhodol   8.   januára   2001.   Po   rozhodnutí   okresného   súdu   vo   veci   rozhodol   o odvolaní krajský   súd   (27.   novembra   2002)   a o dovolaní   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky (29. septembra 2003).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia napádajú postup okresného súdu, ktorý vo veci rozhodol   8.   januára   2001,   t.   j.   dvojmesačná   lehota   ustanovená   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde   na   uplatnenie   ochrany   ich   základných   práv   v konaní   vedenom   na okresnom súde už uplynula.

Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004