znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 153/2015-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   Advokátskou   kanceláriou   AKMG,s. r. o.,   Dolná   6A,   Banská   Bystrica,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   advokátkyJUDr. Martiny Filipovej, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystricasp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i j í m ana ďalšie konanie.

2.O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskejrepubliky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra2014 faxovou správou a 21. októbra 2014 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovateľ   v   1.   rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalejlen   „sťažovatelia“),   zastúpených   Advokátskou   kanceláriou   AKMG,   s.   r.   o.,   Dolná   6A,Banská   Bystrica,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   JUDr.   MartinyFilipovej, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnéhosúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade v pozícii navrhovateľa(resp. veriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povoleniareštrukturalizácie dlžníka, obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno(ďalej len „dlžník“).

Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačnékonanie voči dlžníkovi. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovilJUDr. Ing. Veroniku Škodovú, Komenského 18B, Banská Bystrica, značka správcu S 1293(ďalej   len   „správca“).   Uvedené   uznesenie   bolo   zverejnené   v   Obchodnom   vestníkuč. 89/2014 z 13. mája 2014.

Uznesením   sp.   zn.   1   R   5/2014   z   10.   októbra   2014   okresný   súd   zastavilreštrukturalizáciu, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a dofunkcie   správcu   konkurznej   podstaty   ustanovil   Mgr.   Slavomíra   Jančiara,Družstevná 773/17, Zvolen, značka správcu S1614.

Zároveň   okresný   súd   predmetným   uznesením   uložil   ustanovenému   správcovipovinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľovdlžníka,   ktorí   majú   trvalé   bydlisko   alebo   registrované   sídlo   v   iných   členských   štátochEurópskej   únie   ako   v   Slovenskej   republike   v   súlade   s čl.   40   Nariadenia   Rady   (ES)č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásilisvoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal veriteľom poučenie podľapríslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 bolo zverejnenév Obchodnom   vestníku   č.   198/2014   zo   16.   októbra   2014   a   právoplatnosť   nadobudlo17. októbra 2014.

Sťažovatelia uvádzajú, že „dňa 16. 07. 2014 sa v sídle Dlžníka konala schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený veriteľský výbor v zložení:

1. ⬛⬛⬛⬛ - veriteľ č. 70

2. ⬛⬛⬛⬛ - veriteľ č. 95

3. ⬛⬛⬛⬛ - veriteľ č. 42

4. ⬛⬛⬛⬛ - veriteľ č. 67

5. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ - veriteľ č. 49. Na   prvom   zasadnutí   veriteľského   výboru,   ktoré   sa   konalo   po   skončení   schôdze veriteľov,   bol   za   predsedu   veriteľského   výboru   zvolený   navrhovateľ   reštrukturalizácie ⬛⬛⬛⬛.“.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že „po predchádzajúcej spolupráci Dlžníka, správcu a členov   veriteľského   výboru   bol   dňa   04.   09.   2014   veriteľskému   výboru   predložený   na schválenie reštrukturalizačný plán Dlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu   možnú   mieru   uspokojenia   veriteľov   Dlžníka   pri   zachovaní   jeho   reálnosti a udržateľnosti v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii...

Na druhom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 09. 2014, veriteľský výbor reštrukturalizačný plán zo dňa 04. 09. 2014 prijal a predseda veriteľského výboru požiadal reštrukturalizačného správcu, aby zvolal schvaľovaciu schôdzu veriteľov v zmysle ustanovenia § 146 ZKR.

Dňa 07. 10. 2014 sa v sídle Dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov, na ktorej bol reštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie reštrukturalizačného   plánu   hlasovalo   celkovo   9   veriteľov   oprávnených   na   schvaľovacej schôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým počtom hlasov 2,78 %. Následne bol dňa 08. 10. 2014 podaný na Okresný súd Banská Bystrica   predkladateľom   plánu   návrh   na   potvrdenie   reštrukturalizačného   plánu   súdom v súlade s ustanovením § 151 ZKR.

Napadnutým uznesením zo dňa 10. 10. 2014 však Okresný súd Banská Bystrica v nadväznosti na podnet veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava... z dôvodu veriteľom tvrdeného údajného závažného porušenia   povinností   správcom   reštrukturalizáciu   Dlžníka   zastavil,   začal   konkurzné konanie a vyhlásil konkurz. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie dlžníka nedošlo zo strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo k spochybneniu postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka.“.

Podľa názoru sťažovateľov napadnuté uznesenie okresného súdu závažným spôsobomzasahuje do ich ústavou a dohovorom garantovaných práv z týchto dôvodov:

„- nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,

- nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

- je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia záverov, o ktoré je opreté,

-   obsahuje   svojvoľnú   aplikáciu   a   výklad   ZKR,   pretože   sa   odchýlil   od   znení príslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,

- je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho prijatiu.“

Za zásah do ich označených práv považujú sťažovatelia aj skutočnosť, že napadnutéuznesenie   obsahuje poučenie o   neprípustnosti opravného prostriedku. V   tejto   súvislostisťažovatelia namietajú, že „neprípustnosť odvolania proti Uzneseniu je tak jednoznačne nutné považovať za porušenie práva na súdnu ochranu v rozpore s čl. 48 Ústavy, pretože Dlžník nemá možnosť brániť sa proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, a ani proti rozhodnutiu, ktorým súd aktivuje konkurzné konanie, i   keď   práve   podaním   návrhu   na   povolenie   reštrukturalizácie   sa   Dlžník   snažil   zabrániť likvidačnému konkurzu. Takéto právo nemajú ani veritelia, v ktorých záujme je úspešný priebeh reštrukturalizácie, aby došlo k vyššiemu uspokojeniu ich pohľadávok, ako by tomu bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka.“.

Vzhľadom na jednu zo základných zásad reštrukturalizácie, ktorou je uspokojenieveriteľov   vo   vyššej   miere,   ako   by   to   bolo   v   prípade   vyhlásenia   konkurzu   na   majetokdlžníka,   sťažovatelia   vo   svojej   argumentácii   zdôraznili   nutnosť   posudzovať   porušeniepovinnosti správcu v rámci reštrukturalizácie „s prihliadnutím na spoločný záujem veriteľov pri   kolektívnom   uspokojení   veriteľov“.   Podľa   sťažovateľov   spôsob,   akým   okresný   súdrozhodol, keď zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a vyhlásil konkurz na jehomajetok, je v rozpore s princípom proporcionality, keď v dôsledku domnelého porušeniapovinností   správcu   okresný   súd   inicioval   konanie,   ktoré   nie   je   možné   zvrátiť   riadnymopravným prostriedkom a ani preskúmať iným spôsobom a ktorého dôsledkom je vyhlásenielikvidačného konkurzu na majetok dlžníka. V tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na túskutočnosť, že „už počas reštrukturalizácie došlo k prijatiu opatrení, ktoré optimalizovali podnikateľskú   činnosť   Dlžníka   a   nastavili   jeho   príjmy   na   úspešné   budúce   plnenie reštrukturalizačného   plánu.   Taktiež   už   pri   príprave   reštrukturalizačného   plánu   došlo k podrobnému   zhodnoteniu   súčasnej   ako   aj   budúcej   podnikateľskej   činnosti   Dlžníka   za účelom   zabezpečiť   čo   najvyššie   možné   uspokojenie   pre   všetkých   veriteľov,   ktorý   si v reštrukturalizácii uplatnili svoje pohľadávky prihláškou. Z uvedených skutočností vyplýva, že neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie konkurzu zo strany Súdu...

Spoločný záujem veriteľov, ktorým je dosiahnutie vyššieho uspokojenia, ako by tomu bolo   v   prípade   vyhlásenia   konkurzu   na   majetok   Dlžníka,   bol   nepochybne   vyjadrený prostredníctvom hlasovania na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 07. 10.   2014,   keď   za   prijatie   reštrukturalizačného   plánu   hlasovalo   97,22   %   veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. S ohľadom na výšku a celkový pomer hlasov hlasujúcich   veriteľov   je   možné   jednoznačne   konštatovať,   že   spoločným   záujmom zabezpečených   ako   aj   nezabezpečených   veriteľov   je   uspokojenie   ich   prihlásených pohľadávok spôsobom a vo výške stanovenej reštrukturalizačným plánom dlžníka.“.

Sťažovatelia   vo   svojej   ďalšej   argumentácii označili   presadzovanie   individuálnehozáujmu veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, Bratislava(ďalej len „SZRB“), okresným súdom na úkor ostatných veriteľov, ktorí sú účastníkmireštrukturalizačného   konania,   za   príčinu   porušenia   zásady „par   conditio   creditorum   – rovného postavenia účastníkov reštrukturalizačného konania“. SZRB sa podľa sťažovateľovuž   od   samého   začiatku   reštrukturalizačného   konania   viacerými   podnetmi   a návrhmidomáhala jeho zastavenia a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. K takémuto postupusa uchýlila po tom, ako správca pohľadávky tohto veriteľa poprel z dôvodu ich nesprávnehoprihlásenia   do   reštrukturalizácie   dlžníka, „nakoľko   Správcovi   v nadväznosti   na   podnet veriteľa ⬛⬛⬛⬛ vznikli   pochybnosti   o   správnosti   prihlásenia   pohľadávky   veriteľa SZRB...“. Taktiež zdôraznili, že „uvedený postup správcu však v takomto prípade nie je nezvratný   a   veriteľ,   ktorého   pohľadávka   bola   popretá,   sa   môže   domáhať   v   zmysle ustanovenia § 124 ods. 4, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa je oprávnená. Veriteľ SZRB využil svoje právo a prostredníctvom 4 samostatných návrhov v súčasnosti na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehajú konania o určenie pravosti pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie   Dlžníka   pod   č.   k.   60   Cbi   13/2014,   60 Cbi 14/2014,   26   Cbi   16/2014 a 27 Cbi 14/2014...

Chceme poukázať na skutočnosť, že veriteľ SZRB postavil svoj individuálny záujem pred spoločný záujem všetkých veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie dosiahnutím   vyhlásenia   konkurzu   na   majetok   Dlžníka   a   získať   tak   druhú   šancu   na uplatnenie si svojich pohľadávok správnym spôsobom v konkurznom konaní. Vzhľadom na výšku majetku Dlžníka chceme poukázať na skutočnosť, že v prípade vyhlásenia konkurzu, za splnenia podmienky že by pohľadávky veriteľa SZRB boli zistené v plnom rozsahu spolu so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie ostatných veriteľov by nezostali žiadne   finančné   prostriedky.   Zároveň   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   v   prípade,   ak   by Okresný súd rozhodol v incidenčných konaniach o oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, počíta   reštrukturalizačný   plán   Dlžníka   schválený   schvaľovacou   schôdzou   veriteľov   dňa 07. 10. 2014 so 100 % uspokojením zabezpečených pohľadávok tohto veriteľa, pričom až do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa v incidenčnom konaní bude v zmysle plánu Dlžník povinný plniť mesačné splátky do notárskej úschovy. Z uvedeného vyplýva, že úspešná reštrukturalizácia je v záujme všetkých veriteľov, vrátane SZRB. Veriteľ SZRB sa však domnieva, že vyhlásením konkurzu, získa opätovnú šancu uplatniť svoje pohľadávky a zvráti tak súčasný stav, keď svoje pohľadávky do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávne.“.

Sťažovatelia vyslovujú názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu „nezohľadňuje podania   a   argumentáciu   účastníkov   konania   a   Správcu,   ktoré   boli   voči   súdu   urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme... Súd sa nedostatočne zaoberal nasledovným okruhom otázok:

1/ Zvláštny charakter pohľadávok... 2/ Rozdielny prístup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie... 3/   Zhoda   dátumu   osvedčenia   podpisov   na   zmluvách   o   pôžičke   a   dátumu vypracovania reštrukturalizačného posudku...

4/ Údajné pochybenie Správcu pri vedení schôdze veriteľov a spriaznenosť... 5/ Uplatnenie pohľadávky veriteľa KB servis automobilov s. r. o... 6/ Námietka zaujatosti sudcu, jej späťvzatie a doplnenie podaní... 7/ Uspokojenie podriadených pohľadávok... 8/ Súhlas dozornej rady... 9/ Rozhodovanie o veci, o ktorej sa vedie konanie u iného zákonného sudcu... 10/ World PHARM s. r. o. – príprava na podnikanie... 11/   Individuálny   vs.   kolektívny   záujem,   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   SR 0 Obdo 7/2012 a Uznesenie...“.

Sťažovatelia v závere svojej argumentácie dodávajú, že „Súd v Uznesení absolútne nezohľadnil akékoľvek vyjadrenie Správcu, a závery uvedené v odôvodnení Uznesenia tak postrádajú akékoľvek logické súvislosti a nezodpovedajú dôkazom a vyjadreniam, ktoré zo strany účastníkov boli v konaní vykonané. Uznesenie je tak nepreskúmateľné, arbitrárne a nekonzistentné.   Uvedeným   uznesením   tak   došlo   k   porušeniu   základných   práv Sťažovateľov,   nakoľko   nebola   dodržaná   rovnosť   účastníkov   a   Uznesenie   neprimeraným spôsobom v rozpore so zásadou proporcionality zasahuje do základných práv účastníkov reštrukturalizačného konania.“.

Podľa sťažovateľov malo byť porušené aj ich základné právo na zákonného sudcupodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, čo odôvodňujú tým, že «o popretých pohľadávkach veriteľa SZRB   v   súčasnosti   prebiehajú   na   Okresnom   súde   Banská   Bystrica   konania   sp.   zn. 60 Cbi 13/2014, 60 Cbi 14/2014, 26 Cbi 16/2014 a 27 Cbi 14/2014... nie je prijateľné, aby Súd v odôvodnení Uznesenia robil závery o spôsobe a oprávnenosti Správcom popretých pohľadávok   veriteľa   SZRB.   O   správcom   popretej   pohľadávke   veriteľa   je   v   zmysle ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR v nadväznosti na ustanovenie čl. 48 Ústavy SR oprávnený rozhodovať zákonný sudca. Je v rozpore so zásadami platnými v právnom štáte, aby Súd v Uznesení... rozoberal oprávnenosť a opodstatnenosť nárokov veriteľa SZRB, čím de facto rozhodoval   o   podstatných   otázkach,   o   ktorých   rozhodovať   nie   je   príslušný   a   ktoré   sú predmetom vyššie uvedených konaní. Takýmto postupom dochádza k závažnému narušeniu rovnosti   účastníkov   v   predmetnom   konaní   ako   aj   k   obmedzeniu   prístupu   Sťažovateľov k Súdu. Zároveň je uvedený postup v zjavnom rozpore so tzv. zásadou „zákonného sudcu“, keďže   záver   o   oprávnenosti   nároku   veriteľa   SZRB   vyniesol   nezákonný   sudca   mimo incidenčného konania.».

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«„Základné práva Sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛... a ⬛⬛⬛⬛..., na súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 porušené bolo.“

„Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.“ „Okresný súd je povinný uhradiť Sťažovateľom trovy právneho zastúpenia.“»

Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovatelia tiežnavrhujú, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sp.zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo vecisamej.

Podaním z 27. novembra 2014, ústavnému súdu doručenému 28. novembra 2014,právna zástupkyňa sťažovateľov doplnila sťažnosť o uznesenie Krajského súdu v BanskejBystrici   sp.   zn.   43   CoKR   39/2014   z   13.   novembra   2014,   ktorým   bolo   medzičasomodmietnuté   ako neprípustné odvolanie   sťažovateľa v   1.   rade, odvolanie   dlžníka,   ako   ajodvolanie reštrukturalizačného správcu proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014z 10. októbra 2014, voči ktorému sťažnosť smeruje.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

II.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   predbežneprerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatínávrhu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť spĺňa ústavou a zákonomo ústavnom súde ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto podľa§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť prijal na ďalšie konanie(bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K návrhu na vydanie dočasného opatrenia

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhajú,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložilvykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014, pretože„Uznesením   dochádza   ku   konverzii   reštrukturalizačného   konania   Dlžníka   na   konanie konkurzné,   ktorého   výsledkom   bude   faktická   likvidácia   Dlžníka...   V   dôsledku   účinkov vyhlásenia   konkurzu   na   majetok   Dlžníka   môže   dôjsť   k   prerušeniu   jeho   podnikateľskej činnosti, nakoľko dôjde k vypovedaniu zmlúv zo strany zdravotných poisťovní, s ktorými Dlžník v súvislosti s poskytovaním služieb spolupracuje. Rovnako hrozí strata klientely či už zo strany kúpeľných hostí, ktorí pravidelne podnik Dlžníka navštevovali, ale tak i zo strany ostatných obchodných partnerov - odberateľov minerálnej vody. V dôsledku prerušenia prevádzky podniku hrozí, že prevádzku podniku Dlžníka nebude možné obnoviť z dôvodu, že môže dôjsť k demontáži vybavenia a zariadenia, ktoré Dlžník využíval. Taktiež netreba opomenúť   prepustenie   120   zamestnancov,   ktorí   v   súčasnosti   pre   Dlžníka   pracujú. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na pohľadávky proti podstate, ktoré začnú vznikať pri prerušení prevádzky podniku Dlžníka v konkurze, v dôsledku údržby majetku Dlžníka   a   v   dôsledku   ukončenia   pracovných   pomerov   so   zamestnancami,   ktoré   boli v reštrukturalizačnom pláne vyčíslené celkovo na 972 850,00 €... Vyhlásením konkurzu na majetok   Dlžníka   hrozí   Sťažovateľom   ako   aj   Dlžníkovi   a   ostatným   účastníkom reštrukturalizačného konania nezvratný stav a vznik škody a ujmy veľkého rozsahu.“.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľarozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejnýmzáujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahuneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odloženívykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva aleboslobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia impriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršieprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršomzrušení.

Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj beznávrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Ústavný   súd   preskúmal   návrh   sťažovateľov   na   odloženie   vykonateľnostiprávoplatného uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 a dospelk záveru, že tento návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšiepodmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako toje uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   obdobným   spôsobomrozhodol aj vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 8/2013 a sp. zn. II. ÚS 867/2014, ktoré sús touto z právneho hľadiska porovnateľné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015