znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 153/05-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti P. P., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. E. L., P., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   P.   P. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet advokáta JUDr. E. L., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. júna 2005 doručené   podanie   P.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   bytom   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr. E. L., P., označené ako „Sťažnosť podľa čl. Ústavy SR proti porušovaniu základných práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 o návrhu na vyporiadanie zníženia dedičských podielov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla:„Sťažovateľka ako fyzická osoba si návrhom doručeným súdu dňa 11. 06. 1993 spolu so   svojou   sestrou   R.   F.   uplatnila   na   súde   návrh   na   vyporiadanie   zníženia   dedičských podielov a to ako oprávnená osoba v zmysle 293/1992 Zb. Predmetom uplatneného návrhu malo byť zníženie dedičských podielov dedičov, ktorí nadobudli dedičstvo postupne po por. F. G. (D 1005/72), po por. M. G. (D 1460/74), následne po por. F. S., rod. G. (D 379/90), pričom   ako   povinné   osoby   boli   v návrhu   označení   dedičia   po   posledne   menovanej poručiteľke   a to   D.   S.   a G.   K.,   rod.   S.   (tretí   dedič   J.   S.   zomrel   a jeho   podiel   mali nadobudnúť v rovnakom pomere D. S. a G. K., rod. S.).

Sťažovateľka spolu so sestrou... vyzývali povinné osoby, t. j. D. S. a G. K., rod. S. na uzatvorenie dohody o vyporiadaní zníženia dedičských podielov v zmysle ust. § 15 zákona 293/1992 Zb., pričom k uzavretiu dohody nedošlo...

Konanie o návrhu... bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava - vidiek pod spis. zn. V-2-11 C 75/93.

Dňa 28. 09. 1993 došlo k prvému súdnemu pojednávaniu vo veci s tým, že zákonný sudca konanie prerušil na neurčito a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania po nebohej F. S... zdedil J. S. a tieto podiely ešte neboli prejednané v rámci dedičského konania...

Od posledného pojednávania, t. j. od 28. 09. 1993 s odstupom času skoro siedmych rokov nasleduje ďalší úkon súdu vo vzťahu k sťažovateľke a to výzva súdu zo dňa 13. 01. 2000   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   JUDr.   S.   o oznámenie,   či   už...   bolo   skončené dedičské konanie po nebohom J. S...

Listom   zo   dňa   15.   06.   2001   podpredseda   okresného   súdu   BA   III...   odpovedá sťažovateľke na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. V-2-11 C 75/93... a to, že zákonným sudcom v predmetnej veci je JUDr. M. B., že sudkyňa v mesiaci apríl 2001 čerpala 14 dní dovolenku a od 27.   05.   2001 je hospitalizovaná,   zároveň žiada o pochopenie a strpenie s poukazom na veľký počet nevybavených vecí uvedenej sudkyne.

Dňa 01. 10. 2001 sťažovateľka vyslovila na základe dohody o plnomocenstve plnú moc na konanie pre fyzickú osobu Ing. Ľ. M...

Sťažovateľka začiatkom roku 2004 vypovedá plnú moc Ing. M. a udeľuje plnú moc na konanie fyzickej osobe JUDr. E. L...

Dňa 26. 05. 2004, s odstupom času viac ako 11 rokov od podania žalobného návrhu sa vo veci uskutočnil v poradí druhý úkon vo veci samej a to súdne pojednávanie, ktoré po prejednaní veci bolo odročené na neurčito s tým, že súd si vyžiada dedičský spis bývalého štátneho notára Bratislava vidiek sp. zn. D 1005/72 po nebohom F. G...

Posledným   úkonom   súdu   vo   vzťahu   k sťažovateľke   bolo   predvolanie   jej   nového právneho zástupcu JUDr. E. L. na pojednávanie vytýčené na deň 16. 06. 2005 spolu so žiadosťou o predloženie aktuálnych listov vlastníctva.“

Na základe uvedených skutočností   sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky a aby rozhodol o tom, že:

„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V 2 C 11 75/93 porušil právo P. P., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V 2 C 11 75/93 prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 000,- Sk (slovom sedemstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť P. P. trovy konania vo výške 7 953,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta JUDr. E. L., so sídlom P.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 153/05-12 z 22. júna 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 16. augusta 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 25. augusta 2005 (doručeným ústavnému súdu 30. augusta 2005), že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti (sp. zn. Spr. 3776/05, doručenom ústavnému súdu 26. októbra 2005) uviedol:

„... Návrh na začatie konania bol podaný na bývalom Okresnom súde Bratislava – vidiek dňa 11. 6. 1993.

Dňa   1.   1.   1997   prevzal   nevybavené   veci   bývalého   Okresného   súdu   Bratislava   – vidiek Okresný súd Bratislava III.

Od mája 2004 vec prejednáva a rozhoduje sudkyňa JUDr. S. G., ktorá je v poradí už šiestym sudcom prejednávajúcim a rozhodujúcim túto vec.

Prvý sudca JUDr. M. K. sa stal advokátom, druhým sudcom bola Mgr. B. F., tretí sudca prom. práv. M. B. prevzala vec po návrate zo stáže na Ministerstve spravodlivosti dňa 1. 1. 1998, v januári však zomrela, jej súdne oddelenie bolo dňa 31. 3. 2003 rozdelené medzi sudkyne JUDr. T. B. a Mgr. B. F., táto vec bola pridelená JUDr. T. B., v apríli 2003 bola vo výberovom konaní úspešná JUDr. A. M., ktorá mala prevziať všetky nevybavené veci pôvodného súdneho oddelenia sudkyni prom. práv. B., avšak začala na tunajšom súde pôsobiť až od októbra 2003 a napokon sudkyňa JUDr. S. G. prevzala po svojom nástupe všetky veci súdneho oddelenia 11 C teda aj túto vec.

Uvedené   skutočnosti   sú   v podstate   dôvodom   celkovej   dĺžky   konania   presahujúcej 12 rokov, z toho na Okresnom súde Bratislava III takmer 9 rokov, ktorá samozrejme, je neprimerane dlhá.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 o vyporiadanie zníženia dedičských podielov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zohľadňuje svoju ustálenú   judikatúru,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k nastoleniu právnej istoty iným zákonom predpísaným spôsobom inak, ako je právoplatné rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Podľa názoru ústavného súdu predmetná vec je skutkovo zložitejšia vzhľadom na personálnu   a vecnú   súvislosť   namietaného   konania   o návrhu   na   vyporiadanie   zníženia dedičských podielov s inými dedičskými konaniami. Zmeny na strane účastníkov týchto konaní aj v samotnom predmetnom konaní na okresnom súde ovplyvnili priebeh a dĺžku konania.   Tieto   skutočnosti   však   nemôžu   ospravedlniť   celkovú   dĺžku   konania   (viac   ako dvanásť rokov) predovšetkým po roku 1997.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka v označenom   konaní   viackrát   zmenila   svojich   splnomocnených   právnych   zástupcov v konaní, čo však zásadne nespomalilo priebeh konania na okresnom súde. Zmena návrhu sťažovateľky v roku 2002 vyplynula z nástupníctva v označenom konaní po zomrelej sestre sťažovateľky a z konania okresného súdu v súvisiacej veci.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Konanie vo veci začalo 11. júna 1993, keď sťažovateľka spolu so svojou sestrou podala na Okresnom súde Bratislava - vidiek návrh na vyporiadanie zníženia dedičských podielov ako oprávnená osoba podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave   niektorých   vlastníckych   vzťahov   k   nehnuteľnostiam   po   tom,   ako   medzi   nimi a povinnými osobami nedošlo k dohode.

Okresný súd Bratislava - vidiek po výzvach na vyjadrenie k návrhu po pojednávaní uskutočnenom 28. septembra 1993 následne vydal 4. októbra 1993 uznesenie o prerušení konania za účelom „vyčkania na rozhodnutie notárstva“ vo veci dedičského konania po zomrelom J. S. Zo spisu ďalej vyplynulo, že tento súd v rokoch 1994 až 1996 neurobil žiadny úkon vo vzťahu k sťažovateľke a že sa oboznamoval s vyžiadanými spismi, ktoré s vecou súvisia.

Okresný súd od 1. januára 1997 prevzal agendu Okresného súdu Bratislava - vidiek, pričom do 13. januára 2000, t. j. približne tri roky vo veci nevykonal žiadny úkon. Po opakovanej výzve sťažovateľka 2. novembra 2000 oznámila, že trvá na pôvodnom návrhu.

Okresný   súd   v roku   2001   adresoval   sťažovateľke   dve   výzvy,   keď   ju   požiadal o oznámenie, či iné súvisiace konanie (na tom istom súde) bolo skončené, a požiadal ju aj o doplnenie   podkladov   (15.   marca   2001   a 29.   septembra   2001).   Sťažovateľka   doručila 15. marca   2001   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu,   na   ktorú   tento   odpovedal   listom sp. zn. Spr. 2042/01 z 15. júna 2001.

V roku 2002 okresný súd zopakoval rovnaké výzvy voči sťažovateľke (aj ohľadne jej právneho zastúpenia v označenom konaní). Sťažovateľka na výzvu, ktorá jej bola doručená 13. septembra 2002, odpovedala stanoviskom z 25. septembra 2002 (doručeným okresnému súdu 30. septembra 2002), v ktorom súčasne oznámila zmenu na strane účastníka konania, keďže jej sestra R. F. zomrela...

V priebehu roku 2003 a 2004 došlo iba k zmenám v osobe zákonných sudkýň bez toho, aby okresný súd vo veci vykonal nejaký úkon.

Okresný súd ďalej nariadil na 16. jún 2005 pojednávanie vo veci (zatiaľ v poradí druhé uskutočnené pojednávanie od roku 1993), na ktorom sa zúčastnili všetci účastníci konania.   Sťažovateľka   v súvislosti   s priebehom   pojednávania   doručila   okresnému   súdu 22. augusta 2005 ďalšie podklady ku konaniu.

Za obdobie viac ako dvanástich rokov sa vo veci uskutočnili iba dve pojednávania. Okresný súd okrem obdobia nečinnosti v čase od roku 1997 až do roku 1999 (okresný súd vo veci súvisiacej s prerušeným konaním sp. zn D 5084/93, Dnot 149/03 o dedičstve po zomrelom J. S. rozhodol 20. novembra 1996), minimálnej činnosti v rokoch 2001 a 2002 (opakované výzvy) a opätovnej nečinnosti v rokoch 2003 a 2004, aj v období, počas ktorého vo veci konal, robil neefektívne úkony, ktoré nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu a na celkové obdobie nečinnosti viac ako päť rokov vo veci začatej v roku 1993, v ktorej okresný súd dosiaľ právoplatne nerozhodol, ústavný uzavrel, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   právo   bolo   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   ešte   nebolo   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu o sťažnosti   právoplatne   ukončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 75/93 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. V-2 11 C 75/93 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie 700 000 Sk, pričom k odôvodneniu jeho rozsahu uviedla, že

„...   správy   o nečinnosti   súdu   a terajší   12-ročný   stav   právnej   neistoty   negatívne vplývajú na jej fyzický a duševný stav. Z hľadiska významu predmetu sporu pre sťažovateľku treba prihliadnuť na skutočnosť, že predmetom návrhu je vyporiadanie zníženia dedičských podielov ohľadne nehnuteľnosti, ktoré mali slúžiť na realizáciu základného práva... a to práva vlastniť majetok a podnikať na ňom...

Sťažovateľka berie napadnuté súdne konanie osobne a to s pocitom krivdy, osobného zlyhania a beznádeje, nakoľko sa nemôže po taký dlhý čas domôcť rozhodnutia vo veci samej“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   všetky   okolnosti   prípadu,   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   konania vrátane obdobia nečinnosti okresného súdu, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ako   aj povahu sporu,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie finančného zadosťučinenia 70 000 Sk primerané.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. E. L. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 5 302 Sk za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   (vypočítanú   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2004 15 008 Sk, t. j. dvakrát 2 501 Sk a dvakrát 150 Sk paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005