znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 152/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. A., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2012   doručená   sťažnosť   M.   A.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia   základných   práv   podľa   čl.   39   ods.   1   a   2   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. (ďalej len „úrad práce“).

2.   Sťažovateľka   uviedla   chronológiu   postupu   úradu   práce   vo   veciach   dávok a príspevkov v hmotnej núdzi a starobného dôchodku a poukázala na súvisiace rozhodnutia ako na dôkazy – najmä na rozhodnutie úradu práce č. K2/2009/22894/1 z 18. septembra 2009,   potvrdenie   Sociálnej   poisťovne   z   22.   novembra   2010,   rozhodnutie   úradu   práce č. KE2/2010/30575/3 z 24. novembra 2010, výzvu Sociálnej poisťovne z 10. mája 2011, výzvu   úradu   práce   z   30.   júna   2011,   oznámenie   úradu   práce   o   predĺžení   lehoty z 27. decembra 2011, rozhodnutie úradu práce č.   KE2/2011/18717/3 z 9. augusta 2011, výzvu   úradu   práce   z   31.   októbra   2011,   rozhodnutie   úradu   práce   č.   KE2/2012/03671/3 z 23. januára   2012,   rozhodnutie   Ústredia   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   B. č. AA/2011/16913/OPHN z 27.   októbra 2011,   výzvu   Sociálnej poisťovne z 10. januára 2012,   rozhodnutie   Sociálnej   poisťovne   z   19.   októbra   2011   a   výzvu   úradu   práce zo 17. januára 2012.

Sťažovateľka tiež uviedla: „Sociálna poisťovňa Bratislava mi zaslala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku súčasne s listom zo dňa 10. 1. 2012 s nezrozumiteľným a zavádzajúcim   obsahom.  ...   Proti   tomuto   rozhodnutiu   som   v   zákonnej   lehote   podala opravný prostriedok – potvrdenie o tom som doručila UPSVaR KE.... ÚPSVaR KE zastavil výplatu dávok a príspevkov od 01/2012. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nie je právoplatné...   nemám   žiadny   zákonom   zaručený   príjem,   na   živobytie   si   opäť   musím požičiavať za vysoký úrok.“

3.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   úrad   práce   nesprávne   právne   posúdil   podmienky   na priznanie dávky a príplatkov ako pomoc v hmotnej núdzi občana v dôchodkovom veku, a tiež tvrdí, že úrad práce bol nečinný, a poškodil ju tak na jej právach podľa čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa: M. A., na zákonné rozhodnutie v zmysle čl. 39 ods. 1 a 2 bolo porušené, základné právo na prejednanie a rozhodnutie v primeranej lehote bolo porušené.

ÚS   SR   prikazuje   ÚPSVaR   KE,   aby   v   konaní   o   priznaní   a   poskytnutí   dávok a príplatkov v hmotnej núdzi konal by zbytočných prieťahov a vo veci rozhodol.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 100,0 Euro/mes.   od 11/2010 ako kompenzáciu za úroky z pôžičky ktoré je ÚPSVaR KE povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia - stav právnej neistoty trvá.“

5. Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 9. mája 2012 doplnila svoju sťažnosť a uviedla: „je nepochybné, že ÚPSVaR KE vydal rozhodnutie, ktorým ma na mojich právach poškodil, napriek tomu, že vedel, že u mňa došlo k zmene podmienok na priznanie dávky a príplatkov tým, že som požiadala o priznanie starobného dôchodku... napriek uvedenému mi ÚPSVaR KE nepriznal dávku a príspevky, ktoré mi náležia od novembra 2010 v sume 181,37 Euro.“

Sťažovateľka ďalej vo vzťahu k navrhovanému petitu špecifikovala a doplnila, že navrhuje, aby „ÚS SR zrušil rozhodnutie ÚPSVaR KE zo dňa 24. 11. 2010..., ktorým bol porušený zákon č. 599/2003 Z. z.“, a tiež navrhla, „aby ÚS SR uložil ÚPSVaR KE povinnosť doplatiť mi sumu, ktorá je rozdielom medzi zákonným nárokom (181,37 Euro) a vyplácanou sumou za každý príslušný mesiac do trvania podmienok od novembra 2010“.

II.

6.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

9.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

11.   Podľa   čl.   39   ods.   1   ústavy   občania   majú   právo   na   primerané   hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Podľa čl. 39 ods. 2 ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

III.

13. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o namietanom porušení základného práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom úradu práce v rámci rozhodovania o dávkach a príspevkoch v hmotnej núdzi poskytovaných sťažovateľke.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v predmetnej veci nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti.

15. Ústavný súd uvádza, že i keď sťažovateľka na základe výzvy ústavného súdu dodatočne   špecifikovala,   že   sťažnosťou   sa   domáha   zrušenia   rozhodnutia   úradu   práce z 24. novembra 2010, ako prílohu k sťažnosti predložila ústavnému súdu len kópiu prvej strany   tohto   rozhodnutia.   Z   odôvodnenia   podanej   sťažnosti   nie   je   zrejmé,   v   čom   má spočívať namietané porušenie základného práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl.   39   ods.   1   a   2   ústavy   ani   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podanie   je   zmätočné   a   chýba   mu   jednoznačné odôvodnenie opreté o právne relevantné súvislosti.

Sťažovateľka nežiadala o ustanovenie právneho zástupcu a napriek výzve ústavného súdu sťažnosť nedoplnila o splnomocnenie na zastupovanie advokátom.

16.   Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, pričom   sťažovateľka ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky svojej sťažnosti neodstránila a k sťažnosti nebolo pripojené ani kvalifikované splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným   súdom,   pričom   od   povinného   zastúpenia   advokátom   (§   20   ods.   2   zákona o ústavnom súde) v konaní pred ústavným súdom nemožno upustiť, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012