znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 152/09-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti P. H., L., zastúpeného advokátom Mgr. M. J., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru N. v konaní vedenom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005 (pôvodne vedenom pod ČVS: OUJP-834/NR-2003) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   N.,   v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v N., v konaní vedenom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005 (pôvodne vedenom pod ČVS: OUJP-834/NR-2003) p o r u š e n é b o l o.

2. Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru N., v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v N., v konaní vedenom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Úrad justičnej a kriminálnej polície, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru N., v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v N.,   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   P.   H.   p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   346,38   €   (slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e   Úrad justičnej a kriminálnej polície, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru N., v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v N., p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta Mgr. M. J., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 15. apríla 2009 č. k. II. ÚS 152/09-27 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. H., L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície,   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   N.   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo“),   v   zastúpení   Krajským   riaditeľstvom   Policajného   zboru   v N.   (ďalej   len „krajské riaditeľstvo“), v konaní vedenom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005 (pôvodne vedenom pod ČVS: OUJP-834/NR-2003).

Z   obsahu sťažnosti   vyplynulo,   že v   označenej   trestnej   veci   je sťažovateľ   trestne stíhaný pre trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný   zákon   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   zákon“)   spáchaného spolupáchateľstvom   podľa   §   9   ods.   2   Trestného   zákona,   a   to   na   základe   uznesenia vyšetrovateľa okresného riaditeľstva (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 20. októbra 2004.

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   vyšetrovateľa   v   prípravnom   konaní   došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, čo odôvodnil takto:

«V   priebehu   vyšetrovania   sa   obvinený   opakovane   a   riadne,   viackrát   dostavoval osobne alebo prostredníctvom svojho obhajcu na jednotlivé úkony vo veci, na ktoré bol či už   predvolaný,   alebo   ktorých   sa   mal   ako   obvinený   právo   zúčastniť.   Vo   veci   najmä vypovedal ako obvinený, podstúpil konfrontáciu, bol prítomný výsluchov svedkov, predložil viaceré listinné dôkazy týkajúce sa veci, resp. aj inak poskytoval a poskytol vyšetrujúcemu orgánu dostatočnú, neobmedzenú súčinnosť k tomu, aby vec mohla byť včas a náležité objasnená.

V priebehu rokov 2004 až 2007 prebehlo viacero vyššie spomínaných úkonov, s tým, že naposledy bol vykonaný výsluch svedka dožiadaným vyšetrujúcim orgánom PZ v P. Doposiaľ   však   nebola   obvinenému   H.   vo   veci   naplnenia   namietanej   skutkovej podstaty podielnictva preukázaná vina ani úmysel, ktorý je vzhľadom na to, že v danom prípade ide o úmyselný trestný čin taktiež potrebné dokazovať.

Naopak,   v   predmetnej   veci   došlo   zo   strany   vyšetrovateľa   k   neodôvodneným a opakovaným podstatným prieťahom, čo bolo aj predmetom podaní obvineného, Výzvy na odstránenie prieťahov v konaní zo dňa 19. 9. 2007, Podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu činnom v trestnom konaní zo dňa 15. 1. 2007 s tým, že obhajca obvineného bol upovedomený Okresnou prokuratúrou v N. o tom, že na základe podnetu bol postup ako vyšetrovateľa preskúmaný, pričom boli zistené „značné prieťahy v konaní vyšetrovateľa“. Opätovne bola podaná sťažnosť aj dňa 28. 1. 2008.

Zistené nedostatky mali byť za účelom vykonania opatrení a urýchleného ukončenia prípravného konania signalizované riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v N. Napriek tejto skutočnosti, po viac ako roku boli však aj naďalej v predmetnom trestnom stíhaní bezprecedentné prieťahy, ktoré zasahujú až do základných práv obvineného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote - podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prieťahy   vo   vyšetrovaní   napokon   opakovane   potvrdila   aj   dozorujúca   Okresná prokuratúra v N., a to jednak Upovedomením zo dňa 7. 5. 2008 s tým, že sa výslovne konštatuje zistenie značných prieťahov vo vyšetrovaní s tým, že vyšetrovateľovi mali byť v záujme rýchleho skončenia danej veci záväzné pokyny v zmysle ustanovenia § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

Rovnako aj prípisom Okresnej prokuratúry v N. zo dňa 7. 5. 2007 boli potvrdené značné   prieťahy   vo   vyšetrovaní   a   tým,   že   zistené   nedostatky   mali   byť   signalizované riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v N. s tým, že tento mal v rámci svojej kompetencie v danej veci vykonať opatrenia za účelom urýchleného ukončenia prípravného konania.

Napriek   uvedenému   však   doposiaľ,   opätovne   po   viac   ako   polroku   po   poslednej odpovedi   prokuratúry,   nedošlo   k   akémukoľvek   postupu   vo   vyšetrovaní,   z   výsledkov vyšetrovania doteraz nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, resp. inak odôvodňovali   záver,   že   skutok   kladený   za   vinu   obvinenému   H.   tento   vôbec   spáchal. Vyšetrovanie nesmeruje k žiadnym zisteniam usvedčujúcim obvineného H., bez odôvodnenia sa   preťahuje   bez   akéhokoľvek   výsledku,   a   vzhľadom   na   skúmaný   skutok,   doterajšie výpovede obvinených, ako aj ostatných dotknutých osôb, obsah vyšetrovacieho spisu, resp. aj   s ohľadom   na   nečinnosť,   keď nie   je   možné   zistenie   takých   skutočností očakávať   ani v budúcnosti, predstavuje len neodôvodnené zaťažovanie môjho klienta, zasahujúce do jeho vyššie   uvedených   práv   garantovaných   mu   Ústavou   Slovenskej   republiky   a   Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Tento stav nastal približne od roku 2006, kedy sa vyšetrovanie začalo vyznačovať bezradnosťou vyšetrovateľa, jeho neuveriteľnou pasivitou a ignoráciou práv obvineného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, bez smerovania veci k tomu, aby boli zistené a objasnené   rozhodujúce   právne   skutočnosti   osvedčujúce   či   už   vinu,   alebo   nevinu obvineného H.

Od posledného úkonu vo veci, zo dňa 20. 3. 2007 uplynulo už viac 20 mesiacov. Priložené dôkazy preukazujú to, že základné právo obvineného na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   bolo   viacnásobne   porušené   a   vyšetrovanie   je   za   posledné minimálne   2   roky   poznačené   takmer   sústavnými   prieťahmi,   ktoré   okrem   uvedeného obmedzujú   obvineného   jednak   v   jeho   rozvojových   podnikateľských   aktivitách   či   už   na Slovensku alebo v rámci Európskej únie a jednak ho zaťažujú aj psychicky, nakoľko je už takmer viac ako 4 roky neodôvodnenie stíhaný bez toho, aby čo už len vyšetrovanie bolo riadne   a   v   primeranej   dobe   ukončené,   nehovoriac   o   nákladoch,   ktoré   mu   v   súvislosti s neprimeraným vyšetrovaním nad únosný a obvyklý rámec vznikli a vznikajú. Prieťahy v konaní sú vzhľadom na to, že ide o trestné stíhania sťažovateľa v danom prípade o to závažnejšie a neistota obvineného o to naliehavejšia.»

S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví,   že okresné   riaditeľstvo   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-315/OVK-NR-2005 (pôvodne   vedenom   pod   ČVS:   OUJP-834/NR-2003)   porušilo   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikáže okresnému   riaditeľstvu   vo   veci   konať bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   mu   primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: krajské   riaditeľstvo   listom   č.   p.   KRP-184/VO-PR-2009   z   2.   júla   2009   v   spojení s vyjadrením okresného riaditeľstva č. p. ORP-269/JKP-2009 z 29. mája 2009 a právny zástupca sťažovateľa listom zo 16. júna 2009 k vyjadreniu okresného riaditeľstva.

Krajské   riaditeľstvo   v   liste   z   2.   júla   2009   oznámilo,   že   súhlasí   so   stanoviskom okresného   riaditeľstva   z   29.   mája   2009,   ako   aj   s   upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.

Okresné riaditeľstvo vo svojom vyjadrení konštatovalo, že „podiel na prieťahoch vo vyšetrovaní má veľký nápad trestnej činnosti na OJP UJKP OR PZ N., veľká migrácia vyšetrovateľov(...),   značná   zaťaženosť   vyšetrovateľov   OJP   UJKP   OR   PZ   N.,   ale   najmä prístup   k   vyšetrovaniu   obvinených   a   ich   obhajcu,   ktorí   zapríčinili   niekoľkokrát   odklad vyšetrovacích úkonov, prípadne čakanie na návrat obhajcu z dovolenky, z dôvodu čoho bol vyšetrovateľ nútený vo veci nekonať, čakať na návrat obhajcu a meniť termíny jednotlivých úkonov aby nedošlo k prieťahom aj v iných veciach, ako aj nedostavovanie sa obvinených k úkonom na predvolávanie, čím došlo k narušeniu plynulosti vyšetrovania“.

Okresné riaditeľstvo zároveň oznámilo, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v   stanovisku   k   vyjadreniu   okresného   riaditeľstva uviedol: „Dôrazne   sa   musím   ohradiť   voči   vyjadreniu   OR   PZ   v N.,   že   prieťahy v predmetnom konaní sú spôsobené najmä prístupom k vyšetrovaniu obvinených, ako aj mojej osoby, ako ich obhajcu! (...)

Je naivné tvrdiť a myslieť si, že ak sme môj klient alebo ja chceli mariť vyšetrovanie, že   by   sme   podávali   opakované   sťažnosti   a   urgencie   proti   prieťahom,   kde   napokon nadriadený   orgán   opakovane   tieto   prieťahy   zistil(...)   bez   zmienky   akejkoľvek   našej nesúčinnosti alebo nášho našom zavinení s tým, že mala byť zjednaná náprava, ktorá však nikdy nenastala!

Ani od podania sťažností však k akémukoľvek posunu vo veci ďalej nedošlo. (...) Z obsahu môjho spisu vyplýva, že neúčasť bola ospravedlnená 3x, a to dňa 27. 2. 2006, a to z dôvodu PN môjho klienta, o čom bol priložený aj doklad, ďalej dňa 2. 3. 2005 – na   úkon   naplánovaný   na   deň   3.   3.   2005   s   ospravedlnenkou   z   vážnych   rodinných dôvodov(...), resp. PN môjho klienta. Ďalšie ospravedlnenie, po viac ako 3 rokoch, bolo podané   vyšetrovateľovi   dňa   18.   2.   2009   s   odôvodnením   môjho   vopred   naplánovaného rokovania, resp. kolíziou súdneho pojednávania na Okresnom súde v Trenčíne. (...) Mám   za   to,   že   vyššie   uvedené   dôvody   na   ospravedlnenie   sú   akceptovateľné(...) Niektorých úkonov sa však na časovú tieseň od predvolania a konania úkonu vzhľadom na už vopred plánovaný program, či už môj, alebo môjho klienta, nedalo jednoducho zúčastniť. Podotýkam,   že k jednotlivým ospravedlneniam, došlo s ročným,   resp. trojročným odstupom, čo nie je samozrejme možné považovať za marenie vyšetrovania! Prieťahy, ktoré aj   boli   opakovane   skonštatované   boli   a   sú   v   skutočnosti   spôsobené   len   bezcieľnosťou a bezradnosťou vyšetrovania, ktoré nikam nesmeruje. Výpovede niektorých svedkov, ale aj obvinených, boli bez reálneho vplyvu na vyšetrovanie neodôvodnene opakované bez toho, aby mohli, a priniesli do vyšetrovania akýkoľvek posun. (...)

Ja sám so sa zúčastňoval všetkých riadne(...) oznámených úkonov, a to aj keď sa konali mimo N. V prípade ak sa môj klient nezúčastnil niektorého úkonu, a súhlasil s tým, úkon sa vykonal aj v jeho neprítomnosti.

Je až úsmevné, vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na obsah vyšetrovacieho spisu, vyjadrenie OR PZ o tom, že vyšetrovateľ bol nútený vo veci nekonať, čakajúc na môj návrat z dovolenky(...)

Je to samozrejme nezmysel.   Dôvody prieťahov,   na rozdiel od všetkých ostatných zúčastnených,   možno   okrem   práce   konkrétneho   vyšetrovateľa   nájsť   snáď   ešte   len v okolnostiach   na   ktoré   OR   PZ   taktiež   poukazuje,   čo   je   však   otázka   personalistiky a manažérskej práce vedúcich pracovníkov OR PZ. Žiadna z týchto skutočností však nemôže mať akýkoľvek vplyv alebo dopad na ochranu základných práv a slobôd môjho klienta(...)“

Podaním doručeným ústavnému súdu 23. júna 2009 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného riaditeľstva bolo,   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho vyšetrovacieho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005:

Trestné konanie sa   vo vzťahu k osobe   sťažovateľa stalo „jeho vecou“   v   zmysle požiadaviek čl. 48 ods. 2 ústavy 20. októbra 2004, a to vydaním uznesenia vyšetrovateľa okresného   riaditeľstva   ČVS:   OÚJP-834/NR-2003,   ktorým   podľa   §   160   ods.   1   zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie tak sťažovateľovi, ako aj J. P. (ďalej len „spoluobvinený“) pre trestný   čin   podielnictva   podľa   §   251   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.   2 Trestného zákona. Od tohto momentu boli v rámci prípravného konania vykonané tieto úkony:

- 4. november 2004 – sťažovateľ a spoluobvinený podali sťažnosť proti uzneseniu, ktorým im bolo vznesené obvinenie,

- 5. november 2004 – vyšetrovateľ vydal opravné uznesenie, ktorým opravil chybu v písaní v uznesení o vznesení obvinenia, zároveň pribral do konania tlmočníka,

- 9. november 2004 – vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka F. F.,

- 19. november 2004 – sťažovateľ a spoluobvinený opäť podali sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

- 10. december 2004 – Okresná prokuratúra N. (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 3 Pv 992/2003-20 zrušila uznesenie vyšetrovateľa zo 14. septembra 2004, ktorým vrátil vec J. A., a uložila mu vo veci znova konať a rozhodnúť,

-   21.   december   2004   –   okresná   prokuratúra   zamietla   sťažnosti   sťažovateľa a spoluobvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

-   27.   december   2004   –   okresná   prokuratúra   zamietla   sťažnosti   sťažovateľa a spoluobvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorým opravil pisársku chybu v uznesení o vznesení obvinenia,

- 25. január 2005 – Mgr. M. J. podaním z 24. januára 2005 oznámil prevzatie obhajoby sťažovateľa a požiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu,

- 26. január 2005 – vyšetrovateľ vykonal výsluch sťažovateľa a spoluobvineného,

-   9.   február   2005   –   vyšetrovateľ   odoprel   nahliadnuť   obhajcovi   sťažovateľa   do vyšetrovacieho spisu zo „závažných dôvodov“,

- 3. marec 2005 – obhajca sťažovateľa a spoluobvineného požiadal o zrušenie termínu vyšetrovacieho   úkonu   -   konfrontácie   určenej   na   3.   marec   2005   –   z   dôvodu práceneschopnosti   sťažovateľa   a   úmrtia   v   rodine   spoluobvineného,   a zároveň   požiadal o vykonanie úkonu po 22. marci 2005, pretože od 12. marca 2005 do 22. marca 2005 mal dovolenku mimo územia Slovenskej republiky,

- 8. marec 2005 – vyšetrovateľ uznesením uložil vec do úschovy Okresného súdu Nitra,

-   15.   marec   2005   –   obhajca   sťažovateľa   a   spoluobvineného   požiadal   o   ospravedlnenie z neúčasti na vyšetrovacích úkonoch 16. marca 2005 z dôvodu už avízovanej dovolenky, oznámil tiež, že vyšetrovacích úkonov sa nezúčastnia ani sťažovateľ a ani spoluobvinený, pretože požadujú jeho prítomnosť pri vyšetrovacích úkonoch,

- 22. marec 2005 – vyšetrovateľ uznesením ČVS: OÚJP-834/NR-2003 vylúčil trestnú vec sťažovateľa   a   spoluobvineného   zo   spoločného   konania   s   trestnou   vecou   neznámeho páchateľa   [trestný   čin   krádeže   podľa   §   247   ods.   1   písm.   a)   ods.   5   Trestného   zákona], a konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005,

- 31. marec 2005 – vyšetrovací spis ČVS: ORP-315/OVK-2005 bol odborom všeobecnej kriminality odstúpený odboru skráteného vyšetrovania z dôvodu jeho príslušnosti,

- 26. apríl 2005 – obhajca sťažovateľa a spoluobvineného oznámil, že do 20. mája 2005 sa bude služobne zdržiavať v zahraničí, preto žiadal vykonávanie vyšetrovacích úkonov po tomto dátume, a zároveň požiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu,

- 30. jún 2005 – vyšetrovateľ uznesením trestné stíhanie prerušil,

- 22. november 2005 – vyšetrovateľ pokračoval v trestnom stíhaní, zároveň pokračoval vo výsluchoch   sťažovateľa   a   spoluobvineného   a   vykonal   konfrontácie   sťažovateľa a spoluobvineného so svedkom M. R.,

-   29.   november   2005   –   vyšetrovateľ   znova   pokračoval   vo   výsluchoch   sťažovateľa a spoluobvineného,

- 12. december 2005 – vyšetrovateľ vykonal konfrontáciu medzi sťažovateľom a svedkom Ing. J. H.,

- 10. január 2006 – vyšetrovateľ vypočul svedka P. M., vykonal konfrontácie sťažovateľa a spoluobvineného s týmto svedkom a konfrontáciu spoluobvineného so svedkom Ing. J. H.,

- 16. januára 2006 – svedkovi O. J. sa nepodarilo doručiť predvolanie na výsluch,

- 17. január 2006 – zaistená vec bola prevzatá do úschovy Ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Š.,

- 24. január 2006 – vyšetrovateľ vypočul svedka J. M. a pokračoval vo výsluchu svedkov J. P. a Ing. B. Š., zároveň vykonal konfrontáciu sťažovateľa a spoluobvineného so svedkom J. P.,

- 9. február 2006 – vyšetrovateľ žiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie P.“) o doručenie predvolania svedkovi O. J. na výsluch na 14. február 2006,

-   14.   február   2006   –   vyšetrovateľ   pokračoval   vo   výsluchu   svedkyne   M.   G.,   vykonal konfrontáciu medzi ňou a svedkom J. P.; obvodné oddelenie P. oznámilo, že sa svedkovi O. J. nepodarilo doručiť predvolanie na výsluch, a preto vyšetrovateľ opätovne žiadal obvodné oddelenie P. o doručenie predvolania svedkovi O. J. na výsluch na 28. február 2006,

- 28. február 2006 – vyšetrovateľ pokračoval vo výsluchu svedka V. S.,

-   7.   marec   2006   –   vyšetrovateľ   opätovne   žiadal   obvodné   oddelenie   P.   o   doručenie predvolania svedkovi O. J. na výsluch na 14. marec 2006,

- 8. marec 2006 – obvodné oddelenie P. doručilo predvolanie svedkovi O. J.,

-   14.   marec   2006   –   vyšetrovateľ   vykonal   konfrontáciu   sťažovateľa   a   spoluobvineného so svedkyňou M. G.,

- 31. máj 2006 – vyšetrovateľ uznesením spojil na spoločné konanie trestnú vec sťažovateľa a spoluobvineného s trestnou vecou sťažovateľa a spoluobvineného stíhaných pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 1 písm. c) a ods.   3   písm.   a)   Trestného   zákona   spáchaným   spolupáchateľstvom   podľa   §   9   ods.   2 Trestného   zákona   (vedenou   Úradom   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Okresným riaditeľstvom   Policajného zboru   Z.   pod   ČVS:   ORP-1790/3-OSV-ZV-2004)   a s trestnou vecou spoluobvineného stíhaného pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona   (vedenou   Úradom   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Okresným   riaditeľstvom Policajného zboru B. pod ČVS: ORP-3311/1-OSV-B2/04) s tým, že ďalšie konanie bude vedené okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005, zároveň vyšetrovateľ trestné stíhanie prerušil,

- 3. jún 2006 – vyšetrovateľ žiadal obvodné oddelenie P. o doručenie predvolania svedkovi O. J. na výsluch na 14. jún 2006,

- 5. jún 2006 – obvodné oddelenie P. doručilo predvolanie svedkovi O. J.,

- 12. október 2006 – okresná prokuratúra uložila vyšetrovateľovi opätovne vypočuť svedka J. P.,

- 19. október 2006 – vyšetrovateľ pokračoval v trestnom stíhaní,

- 20. október 2006 – vyšetrovateľ pokračoval vo výsluchu svedka J. P., zároveň obvodné oddelenie P. oznámilo, že sa mu nepodarilo doručiť predvolanie svedkovi O. J.,

- 26. októbra 2006 – okresná prokuratúra vrátila vyšetrovací spis okresnému riaditeľstvu a dala vyšetrovateľovi záväzný pokyn začať trestné stíhanie a zároveň vzniesť obvinenie M. G. pre pomoc k trestnému činu podielníctva spáchaného formou spolupáchateľstva v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona k § 9 ods. 2 k § 251 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

-   31.   október   2006   –   vyšetrovateľ   uznesením   začal   trestné   stíhanie   a   súčasne   vzniesol obvinenie M. G.,

- 14. november 2006 – M. G. podala sťažnosť proti uzneseniu, ktorým jej bolo vznesené obvinenie,

-   26.   február   2007   –   vyšetrovateľ   upovedomil   obhajcu   sťažovateľa   a   spoluobvineného o termíne výsluchu svedka J. (13. marec 2007),

- 9. marec 2007 – obhajca sťažovateľa a spoluobvineného ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu svedka J., zároveň požiadal o zrušenie termínu tohto úkonu (13. marec 2007) a nariadenie iného, pretože trval na svojej osobnej účasti,

- 20. marec 2007 – vyšetrovateľ vypočul svedka O. J.,

- 30. máj 2007 – Krajská prokuratúra v N. (ďalej len „krajská prokuratúra“) uznesením č. k. 1   KPt   361/07-3   zamietla   sťažnosť   obvinenej   M.   G.   proti   uzneseniu,   ktorým   jej   bolo vznesené obvinenie,

- 19. september 2007 – obhajca sťažovateľa a spoluobvineného vyzval vyšetrovateľa na odstránenie prieťahov v konaní a ukončenie prípravného konania, zároveň navrhol zastaviť trestné stíhanie,

- 25. október 2007 – vyšetrovateľ vypočul obvinenú M. G.,

- 15. marec 2008 – vyšetrovateľ dožiadaním požiadal Úrady justičnej a kriminálnej polície, Okresné riaditeľstvá Policajného zboru (ďalej jednotlivo aj „ÚJaKP“) vo Z., T., P., L. a M. o   výsluchy   svedkov   a   svedkov   poškodených   najmä   z   dôvodu   ich   vyjadrenia   sa   k príbuzenskému pomeru ku všetkým obvineným, zároveň vyšetrovateľ požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru L. (ďalej len „obvodné oddelenie L.“) o doručenie predvolania sťažovateľovi a spoluobvinenému na ich výsluch na 20. marec 2008,

- 18. marec 2008 – obhajca sťažovateľa a spoluobvineného požiadal o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na výsluchu sťažovateľa a spoluobvineného určeného na 20. marec 2008 z dôvodu čerpania dovolenky v čase od 20. marca 2008 do 24. marca 2008,

- 19. marec 2008 – vyšetrovateľ požiadal obvodné oddelenie L. o doručenie predvolania sťažovateľovi a spoluobvinenému na ich výsluch na 28. marec 2008,

- 20. marec 2008 – ÚJaKP M. vypočul svedka Ing. M. M.,

- 25. marec 2008 – obvodné oddelenie L. oznámilo, že sťažovateľ a spoluobvinený „majú hlásený trvalý pobyt na Vami uvedených adresách, avšak ani po viacnásobných pokusoch hliadky neboli v miestach svojich bydlísk zastihnutí. Iné možné pobyty nám nie sú známe. Z tohto dôvodu nebolo možné Vami požadované doručenia vykonať.“,

-   27.   marec   2008   –   vyšetrovateľ   požiadal   obvodné   oddelenie   L.   o   podanie   správy k doručeniu predvolania sťažovateľovi a spoluobvinenému na ich výsluch,

-   31.   marec   2008   –   obvodné   oddelenie   L.   oznámilo,   že   predvolanie   sťažovateľovi a spoluobvinenému nedoručili,

- 7. apríl 2008 – obvodné oddelenie L. znova oznámilo, že sa predvolanie sťažovateľovi a spoluobvinenému nepodarilo doručiť,

- 8 apríl 2008 – vyšetrovateľ vypočul poškodenú E. P., zároveň ÚJaKP L. vypočul svedka V. H.,

- 9. máj 2008 – ÚJaKP Z. vypočul svedkov poškodených M. J., I. Š., J. K. a A. K.,

- 13. máj 2008 – okresná prokuratúra po preskúmaní vrátila vyšetrovateľovi vyšetrovací spis s pokynmi na pribratie súdneho znalca do konania na vypracovanie nového znaleckého posudku, dopočutie svedkov a ďalšie vyšetrovacie úkony, ktorých potreba vykonať nastane v rámci doplnenia vyšetrovania,

- 19. máj 2008 – ÚJaKP Z. vypočul svedkov poškodených M. B. a Ing. J. H.,

- 18. február 2009 – vyšetrovateľ uznesením pribral do konania súdneho znalca z odboru strojov a strojných zariadení na určenie hodnoty vecí súvisiacich s trestnou činnosťou,

- 20. február 2009 – ÚJaKP T. vypočul svedka V. S.,

- 22. február 2009 – súdny znalec vypracoval znalecký posudok,

- 23. február 2009 – vyšetrovateľ pokračoval vo výsluchu svedkov P. M. a M. R.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   aj   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-315/OVK-NR-2005 (pôvodne vedenom pod ČVS: OÚJP-834/NR-2003), teda v trestnej veci proti sťažovateľovi, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, I. ÚS 245/07). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02, I. ÚS 245/07). Na základe uvedeného k prieťahom v posudzovanej veci mohlo dôjsť najskôr od 20. októbra 2004, keď bolo vo vzťahu k sťažovateľovi začaté trestné stíhanie (uznesením ČVS: OÚJP-834/NR-2003).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto troch   základných kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov a postup – v tomto prípade – orgánu činného v trestnom konaní (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec sťažovateľa nie je po právnej stránke zložitá. Iná je však situácia, pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci. Najmä po 31. máji 2006, keď došlo k spojeniu ďalších dvoch trestných vecí s touto, a po 31. októbri 2006, t. j. po vznesení obvinenia ďalšej osobe, sa trestná vec sťažovateľa stala fakticky zložitejšou. Svedčí o tom potreba vykonania množstva ďalších procesných   úkonov   najmä   výsluchov   už   raz   vypočutých   osôb,   aby   sa   vyjadrili predovšetkým k príbuzenskému pomeru ku všetkým obvineným. Táto okolnosť bola o to komplikovanejšia,   že   tieto   úkony   bolo   potrebné   zabezpečiť   cestou   dožiadania   iných okresných   riaditeľstiev   Policajného   zboru.   Vykonanie   znaleckého   dokazovania   taktiež predstavuje určitú faktickú zložitosť veci, keď na zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie sú potrebné odborné znalosti. Na dĺžku trvania konania mala nepochybne vplyv aj nemožnosť zabezpečenia prítomnosti svedka O. J. na jeho výsluch, keď sa mu opakovane nepodarilo doručiť predvolanie.

2.   Pri   hodnotení   preskúmavanej   veci   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľa (a jeho obhajcu), ústavný súd zistil, že v marci 2005 (konkrétne 3. a 15. marca 2005) obhajca sťažovateľa požiadal vyšetrovateľa o nariadenie vyšetrovacích úkonov až na obdobie   po   22.   marci   2005   z   dôvodu   čerpania   dovolenky   a   následne   26.   apríla   2005 oznámil, že do 20. mája 2005 sa bude zdržiavať v zahraničí, a preto žiadal o vykonávanie procesných úkonov až po tomto dátume. O zrušenie výsluchu svedka určeného na 13. marec 2007 obhajca sťažovateľa požiadal 9. marca 2007 z dôvodu, že sa ho nemohol zúčastniť. Podobne   18.   marca   2008   obhajca   sťažovateľa   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   úkone   – výsluchu sťažovateľa a spoluobvineného – určeného na 20. marec 2008 z dôvodu čerpania dovolenky od 20. do 24. marca 2008. Na neskoršie termíny výsluchov sa však sťažovateľovi ani   spoluobvinenému   na   adresách   ich   pobytu   predvolanie   nepodarilo   doručiť   (pokusy o doručenie v marci a apríli 2008).

Tieto   skutočnosti,   ktoré   nemožno   prirátať na   ťarchu   okresného   riaditeľstva,   mali nesporne určitý vplyv na doterajšiu celkovú dĺžku trvania konania, a teda sťažovateľ a jeho obhajca svojím konaním čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného riaditeľstva a konštatuje, že toto nevykonávalo úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa od 30. mája 2007, keď o sťažnosti obvinenej M. G. proti uzneseniu, ktorým jej bolo vznesené obvinenie, rozhodla   krajská   prokuratúra,   do   25.   októbra   2007,   keď   vyšetrovateľ   vykonal   výsluch obvinenej, a od 25. októbra 2007 do 15. marca 2008, keď vyšetrovateľ požiadal o výsluchy svedkov   dožiadaním   iných   okresných   riaditeľstiev   Policajného   zboru.   Za   obdobie nečinnosti   možno   považovať   aj   obdobie,   odkedy   vyšetrovateľ   síce   požiadal   o výsluchy svedkov, príp. poškodených prostredníctvom dožiadania iných súčastí polície (a je logické, že   vyčakával   na   ich   výsledky   potrebné   pre   ďalší   procesný   postup),   avšak   zo spisu nevyplýva,   že   by   po   primeranom   čase,   keď   nedošlo   jednotlivými   súčasťami   polície   k splneniu dožiadaní (výsluchy M. Š., B. Ď. a I. T.), tieto akýmkoľvek spôsobom urgoval. Od 19. mája 2008, keď bol dožiadaným ÚJaKP Z. vykonaný výsluch svedka, najbližší úkon vyšetrovateľ urobil až 18. februára 2009, keď pribral do konania súdneho znalca.

Obdobia,   počas   ktorých   bolo   trestné   stíhanie   prerušené   (od   30.   júna   2005   do 22. novembra 2005 a od 31. mája 2006 do 19. októbra 2006), ústavný súd nevyhodnotil ako obdobia nečinnosti majúce za následok vznik zbytočných   prieťahov, a to z dôvodu,   že v tomto   prípade   ide   o   zákonnú   prekážku   výkonu   procesných   úkonov.   Opodstatnenie prerušenia trestného konania ústavný súd preskúmavať nemohol, pretože to je v právomoci okresnej prokuratúry.

Okrem   uvedeného   hodnotenia   veci   podľa   troch   základných   kritérií   ústavný   súd prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP,   podľa   ktorej   sa   primeraná   lehota   na   konanie   v   trestných   veciach   v   dôsledku mimoriadne   citlivého   zásahu   do   sféry   osobných   práv   a   slobôd,   ktorý   je   s   priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od vznesenia obvinenia proti sťažovateľovi uplynulo viac ako štyri a pol roka, ústavný súd konštatoval, že okresné riaditeľstvo nebralo do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ bol a je v celom priebehu trestného konania na základe pomalého postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej neistoty (podobne III. ÚS 183/05).

Obranu okresného riaditeľstva, podľa ktorého podiel na vzniku prieťahov v konaní má   aj „veľký   nápad   trestnej   činnosti   na   OJP   UJKP   OR   PZ   N.,   veľká   migrácia vyšetrovateľov(...),   značná   zaťaženosť   vyšetrovateľov(...)“, nebolo   možné   akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť – v tomto prípade – trestné konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods.   2   zaväzuje   orgány   verejnej   moci,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresné riaditeľstvo malo personálne problémy, ktoré nedokázalo alebo   nemohlo   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   (v   danom prípade   obvineného   sťažovateľa)   a   nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného riaditeľstva), ktorý je vecne a   miestne   príslušný   konať   vo   veci   trestného   stíhania   sťažovateľa   (obdobne   napr. I. ÚS 156/02).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom okresného riaditeľstva došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi   ústavný   súd   v   bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému riaditeľstvu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ale najmä na zistené obdobia nečinnosti, celkovú dĺžku trvania konania, ale aj podiel sťažovateľa (jeho obhajcu) na tejto dĺžke považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom bez toho, aby tieto vyčíslil.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu – obidva   z   24.   novembra   2008)   v   celkovej   sume   6   734   Sk   vrátane   režijného   paušálu, t. j. 223,53   €,   a   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2009   (stanovisko k vyjadreniu okresného riaditeľstva) v celkovej sume 122,85 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v celkovej sume 346,38 € tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009