znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 152/07-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa o sťažnosti   J.   B.,   D.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   M.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 132/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 132/04   p o r u š e n é   b o l o.

2. J. B.   n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

3.   J.   B.   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   7   492   Sk   (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   I.   M.,   B.,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 13. marca 2008   prijal na ďalšie konanie sťažnosť   J.   B.,   D. (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   I.   M.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 132/04.

Sťažovateľ uviedol, že 6. júla 2004 podal okresnému súdu žalobu proti PhDr. S. B. „pre zneváženie osobnosti a spôsobenie škody“. Vec je vedená pod sp. zn. 9 C 132/04. Hoci od   podania   žaloby   uplynuli   tri   roky,   okresný   súd   vo veci   nenariadil   ani   jedno pojednávanie. V priebehu konania tohto súdu   sa   tiež vyskytovali také nedostatky   v jeho postupe,   ktoré   okresnému   súdu   vytkol   aj   Krajský   súd   v Bratislave   v uznesení,   ktorým rozhodoval   o odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o zastavení   konania. O sťažovateľovej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov okresný súd rozhodoval až po viac ako roku od jej podania. Sťažovateľ z toho vyvodil porušovanie jeho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   preto   sa   sťažnosťou   podanou predsedovi okresného súdu 5. marca 2007 domáhal „zjednania nápravy“.

Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov   advokátov. Uznesením   sp.   zn.   II.   ÚS   152/07   z   21.   júna   2007   ústavný   súd   nevyhovel   žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Dňa 31. augusta 2007 doručil advokát JUDr. I. M. ústavnému súdu splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 152/07 a 24. septembra 2007 doplnil právny zástupca sťažnosť sťažovateľa. Uviedol, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 C 132/04, v ktorej je sťažovateľ navrhovateľom, od podania   žaloby   uplynuli   viac   ako   tri   roky   a okresný   súd   dosiaľ   nevydal   meritórne rozhodnutie   v   danej   veci,   a   neodstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   čím   porušil   jedno zo základných práv sťažovateľa. Okresný súd svojím konaním, resp. nekonaním, neposkytol právnu ochranu sťažovateľovi napriek tomu, že túto ochranu mu zaručuje nielen Občiansky zákonník   vo   svojich   ustanoveniach,   ale ochranu   mu   garantuje   aj   ústava   a   tiež   početné medzinárodné   dohovory,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná.   V   právnom   štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom právnej úpravy ústavy ako zákona s najvyššou právnou silou.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy takto rozhodol:

„Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 9 C 132/04, bolo porušené.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C 132/04 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   J.   B.,   finančné   zadosťučinenie   v   sume 80.000,- Sk (slovom: osemdesiattisíc slovenských korún).

Porušovateľ je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia spolu s DPH na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Požiadavku   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   tým,   že   na prerokovanie a meritórne rozhodnutie predmetného sporu nie je potrebný taký neprimerane dlhý čas ako v prípade veci vedenej pod sp. zn. 9 C 132/04, teda doba viac ako 3 roky. Neodstránenie stavu právnej neistoty zo strany okresného súdu bolo spôsobené nie iba jeho nečinnosťou, ale aj viacerými procesnými chybami, preto považuje za spravodlivé priznať sťažovateľovi primeranú finančnú náhradu, keďže jediný orgán štátu, ktorý podľa zákona môže   sťažovateľovi   poskytnúť   ochranu,   si   neplní   svoje   povinnosti   dostatočne a kvalifikovane.

Po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie podľa   §   25   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa oznámil ústavnému súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredsedníčka okresného súdu 31. marca 2008 oznámila, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave, preto sa k sťažnosti môže vyjadriť až po jeho vrátení okresnému súdu.

Z vyžiadaného spisu sp. zn. 9 C 132/04 vyplynulo nasledovné: Dňa 6. júla 2004 podal sťažovateľ žalobu na PhDr. S. B. o náhradu škody.Dňa 28. júla 2004 okresný súd uznesením č. k. 9 C 132/04-10 vyzval navrhovateľa na doplnenie podania.

Dňa 27. septembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 9 C 132/04-17 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2005.

Dňa   10.   novembra   2004   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o zastavení konania.

Dňa 14. decembra 2004 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 1. júla 2005 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením č. k. 3 Co 398/04-24, ktorým v časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie a v časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 9. augusta 2005 okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 132/04 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania.

Dňa   31.   augusta   2005   sťažovateľ   doručil   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov a tiež „odstránenie vád podania“.

Dňa   20.   januára   2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   doložiť   potvrdenie o majetkových pomeroch.

Dňa   2.   februára   2006   sťažovateľ   doručil   predmetné   potvrdenie   a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 4. apríla 2006 sudca žiadal pripojiť spis tamojšieho súdu sp. zn. 19 C 125/04.Dňa   19.   apríla   2006   sťažovateľ   podal   novú   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa   14.   februára   2007   okresný   súd   uznesením   č   k.   9   C   132/2004-50   priznal sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Uznesením   č.   k.   9   C   132/2004-51 ustanovil sťažovateľovi advokáta JUDr. M. A.

Dňa 6. marca 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu „vo veci priznania oslobodenia od súdneho poplatku iba za návrh“ a odvolanie proti uzneseniu o ustanovení advokáta JUDr. A.

Dňa   19.   marca   2007   JUDr.   A.   podal   odvolanie   proti   ustanoveniu   za   právneho zástupcu.

Dňa 29. marca 2007 okresný súd uznesením zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo 14. februára 2007.

Od 29. marca 2007 sa spis nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti vec vedenú okresným súdom pod sp. zn. 9 C 132/04 nemožno považovať za zložitú. Skutočnosť, že vo veci treba vykonať znalecké dokazovanie,   nemá   v tomto   štádiu   konania,   v ktorom   zatiaľ   ide   len   o odstraňovanie nedostatkov žaloby, relevantný vplyv na posudzovanie jej zložitosti.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   ústavný   súd   ho nehodnotí ako dostatočne súčinnostné. Na výzvy okresného súdu, ktorými ho vyzýval na doplnenie žaloby, nereagoval.

3.   Z vyhodnotenia   postupu   okresného   súdu   vyplýva,   že   hoci   od   podania   žaloby uplynuli skoro štyri roky, vo veci nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté. Z chronológie spisu vyplýva, že okresný súd síce vo veci vykonával úkony, tieto ale nemožno považovať za efektívne   a smerujúce   k nastoleniu   stavu   právnej   istoty   sťažovateľa   (o sťažovateľovej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodoval viac ako rok). Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tým   vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 132/04 svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 9 C 132/04 konal bez zbytočných prieťahov.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.

Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   zásad   spravodlivosti,   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti   prípadu,   riadiac   sa   úvahou,   že   cieľom   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných   prieťahov, považuje za dostatočné konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa, tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto   nálezu,   a   preto   mu   primerané   finančné zadosťučinenie nepriznal.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli právnemu zástupcovi   sťažovateľa   JUDr. I.   M.   Za   dva   úkony   právnej   pomoci   mu   priznal   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov po 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál, t. j. spolu 6 296 Sk. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia   vrátane   započítania   DPH   a režijného   paušálu   boli   priznané   v celkovej   sume 7 492 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008