znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 151/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   Ž.,   D.,   a M.   M.,   P.,   zastúpených   Advokátskou kanceláriou C., s. r. o., T., v mene ktorej koná advokát JUDr. J. U., vo veci namietaného porušenia základného práva byť stíhaný len z dôvodov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon, zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy   zaručeného   v   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sp. zn. Pv 588/09 z 3. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Ž. a M. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2010 doručená sťažnosť P. Ž., D., a M. M., P. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len   „sťažovatelia“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   byť   stíhaný   len z dôvodov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon, zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“),   ako aj práva na účinný prostriedok   nápravy   zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením   Okresnej   prokuratúry   Považská   Bystrica   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) sp. zn. Pv 588/09 z 3. decembra 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že spoločnosť S., s. r. o., L. (ďalej len „obchodná spoločnosť“), ktorej sú sťažovatelia konateľmi, podala 7. októbra 2009 trestné oznámenie „pre podozrenie zo spáchania trestného činu falšovania o pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky“, ako aj pre podozrenie zo spáchania „trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť   štátni   zamestnanci   ako   verejní   činitelia   –   pracovníci   Daňového   úradu   P.“. Uvedených skutkov sa zamestnanci Daňového úradu P. (ďalej len „daňový úrad“) mali podľa   obchodnej   spoločnosti   dopustiť   tým,   že   na   protokole   o   daňovej   kontrole č. 671/340/40391/2003/Sal z 10. novembra 2003 vykonanej v obchodnej spoločnosti ako u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie roku 2001 nezákonne zatretím odstránili podpis sťažovateľa   v 2.   rade   ako   konateľa   kontrolovaného   daňového   subjektu   (obchodnej spoločnosti),   a   tiež   podpisy   zamestnancov   daňového   úradu   vykonávajúcich   daňovú kontrolu, ako aj pečiatku daňového úradu, v dôsledku čoho podľa obchodnej spoločnosti zamestnanci daňového úradu „vytvorili nezákonný stav tzv. neukončenia daňovej kontroly a na tomto základe“ nezákonne pokračovali v daňovej kontrole, pričom navyše na základe už   označeného   protokolu   o daňovej   kontrole   bolo   proti   sťažovateľom   ako   konateľom obchodnej spoločnosti začaté trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, ktoré je vedené už v štádiu konania o obžalobe pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 2 T 34/09.

Uvedenými   skutočnosťami   zdôvodnené   trestné   oznámenie   obchodnej   spoločnosti bolo   uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Považskej Bystrici,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   v   Považskej   Bystrici   (ďalej   len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-746/JP-PB-2009 z 11. novembra 2009 odmietnuté, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku“.

Sťažnosť obchodnej spoločnosti proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa okresná prokuratúra napádaným uznesením sp. zn. Pv 588/09 z 3. decembra 2009 ako nedôvodnú zamietla.

Sťažovatelia   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   vyjadrujú   nespokojnosť s rozhodnutím okresnej prokuratúry, ktorá nepreskúmala správnosť postupu zamestnancov daňového   úradu   počas   daňovej   kontroly   vykonávanej   v   obchodnej   spoločnosti,   pričom v tejto súvislosti sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Podľa pána vyšetrovateľa a pána prokurátora Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici sa vlastne nič nestalo. Pri vykonávaní daňovej kontroly skončenej dňa 16. 12. 2003 bol zistený rozdiel na daniach 221.113,10 € (6.661.253 Sk) a pri nezákonnom pokračovaní v daňovej   kontrole   údajne   skončenej   protokolom   o   daňovej   kontrole   dňa   29. 01. 2007, ktorej   predmet   kontroly   a   obdobie   kontroly   sú   totožné   bol   zistený   rozdiel   na   daniach 925.950,71 € (27.895.191 Sk) t. j. pri kontrole ÚDAJNE tých istých daňových účtovných dokladov a za to isté daňové obdobie.

Ako je možné, alebo nemožné aby sa pracovníci daňového úradu „pomýlili“ pri rovnakej kontrole čo sa týka predmetu kontroly, kontrolovaného obdobia a kontrolovaných rovnakých účtovných dokladov v dvoch protokoloch o sumu 704.837.62 € (21.233.938 Sk). Postupom a Uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Považskej Bystrici ČVS:ORP-746/JP-PB-2009 zo dňa 11. 11. 2009 v spojení s Uznesením prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v   Považskej   Bystrici   sp.   zn.   Pv   588/09-6   zo   dňa 03. 12. 2009   bolo   zmarené   naše   právo   na   účinný   prostriedok   nápravy   pred   národným orgánom podľa čl. 13 Dohovoru a to nápravy spojenej s nezákonným a nespravodlivým stavom,   ktorý   vznikol   na   základe   nezákonného   vybielenia   podpisov   na   protokole prerokovanom   dňa   16. 12. 2003,   čo   umožnilo   štátnym   zamestnancom   daňového   úradu nezákonne   pokračovať   v   daňovej   kontrole   a   následne   na   tomto   základe   protokolu prerokovanom dňa 29. 01. 2007 bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba a je vedené trestné konanie pred Okresným súdom v Trenčíne... obžaloba a celé trestné konanie proti sťažovateľovi M. M. a P. Ž. je postavené na nezákonnom vybielení podpisov na protokole o daňovej kontrole prerokovanom dňa 16. 12. 2003 a následne na protokole prerokovanom dňa 29. 01. 2007.»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1/   Právo   sťažovateľov   nebyť   trestne   stíhaný   inak   ako   zo   zákonných   dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR porušené bolo.

2/   Právo   sťažovateľov   na   účinný   prostriedok   nápravy   pred   národným   orgánom podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 vyhláseného v Zbierke zákonov Oznámením č. 209/1992 Zb. v znení Oznámenia č. 102/1999 Z. z. porušené bolo.

3/   Uznesenie   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v   Považskej   Bystrici   sp.   zn. Pv 588/09-6   zo   dňa   03. 12. 2009   doručeného   dňa   14. 12. 2009   sa   zrušuje   a   vec   vracia prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľov (konateľov obchodnej spoločnosti) spočíva v ich nespokojnosti s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 588/09 z 3. decembra 2009, ktorú   odôvodňujú   tým,   že   na   základe   trestného   oznámenia   podaného   obchodnou spoločnosťou   7.   októbra   2009   vyšetrovateľ   a   následne   ani   okresná   prokuratúra nepreskúmali   zákonnosť   postupu   daňového   úradu   pri   vykonávaní   daňovej   kontroly v obchodnej spoločnosti, čím malo byť porušené ich základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 13 dohovoru.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva alebo slobody v nadväznosti na čl. 127 ústavy. Ústavnú sťažnosť   nemôže   podať   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (m. m. I. ÚS 56/98, III. ÚS 137/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresná prokuratúra napadnutým uznesením nerozhodovala   o   sťažnosti   sťažovateľov   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa,   ale   rozhodovala o sťažnosti obchodnej spoločnosti, takže účastníkom konania o tejto sťažnosti neboli priamo sťažovatelia ako fyzické osoby (tak ako podali sťažnosť ústavnému súdu), ale právnická osoba (obchodná spoločnosť). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   mohol   sťažnosť   sťažovateľov   odmietnuť   ako   podanú   zjavne neoprávnenou osobou.

Navyše,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vzhľadom   na   spôsob   odôvodnenia sťažovateľmi tvrdeného porušenia označených práv uznesením okresnej prokuratúry, podľa ktorého   okresná   prokuratúra   porušila   ich   práva,   pretože   nepreskúmala   postup   a   závery daňového úradu pri vykonávaní daňovej kontroly v obchodnej spoločnosti, bolo možné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú kvôli neexistencii príčinnej súvislosti   medzi   označenými právami a   označeným   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci. V prípade, že sťažovatelia neboli stotožnení, resp. nesúhlasili so závermi daňových úradov o vykonaní   daňovej   kontroly,   mali   možnosť   domáhať   sa   preskúmania   ich   rozhodnutí žalobou podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku (správna žaloba), a nie podaním trestného oznámenia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci okresnej prokuratúre je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerokoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2010