znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 151/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. R. C., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. C., N., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra sp. zn. 12 C 71/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. R.. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2007 doručená   sťažnosť   MUDr.   R.   C.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. M. C., N., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 71/2005.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 71/2005 sa žalobou zo 7. apríla 2005 sťažovateľka domáha na žalovanom J. G. a spol.   zrušenia   a vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam s prikázaním veci do výlučného vlastníctva. Podľa tvrdenia sťažovateľky k mimosúdnej dohode   so   spoluvlastníkmi   nehnuteľnosti   napriek   jej   snahe   nedošlo,   o čom   bola informovaná   14.   augusta   2006.   Súčasne   o tom   upovedomila   okresný   súd   a žiadala o nariadenie termínu ústneho pojednávania, čo okresný súd neurobil, preto o to požiadala opätovne   5.   januára   2007.   Pretože   okresný   súd   ani   na   túto   výzvu   neurčil   termín pojednávania, napísala predsedovi okresného súdu na tento nezákonný postup 7. februára 2007 sťažnosť, na ktorú však nedostala odpoveď a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vo veci nariadený termín ústneho pojednávania.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   okresnému   súdu   prikázal   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 71/2005   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a aby   jej   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 600 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom toho orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádzala, že návrhom z 15. júla l993 v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 18 C 133/1993 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od   ostatných   spoluvlastníkov.   Keďže   okresný   súd   vo   veci   nekonal,   vzala   návrh   späť a podala žalobu, ktorá je predmetom sťažnosti. V konaní sp. zn. 18 C 133/1993 išlo o tých istých účastníkov konania ako v konaní pod sp. zn. 12 C 71/2005.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že okresný súd urobil prvý úkon vo veci 21. apríla 2005, a žaloba okresnému súdu bola podaná 12.   apríla   2005.   V mesiaci   august   bola   sťažovateľka   vyzvaná   na   zaplatenie   súdneho poplatku. Prvé ústne pojednávanie vo veci   bolo 13. marca 2006. Sťažovateľka sa však snažila   o mimosúdnu   dohodu   s účastníkmi   sporu   –   žalovanými   a z toho   dôvodu   sama požiadala   o odročenie   termínu   ústneho   pojednávania,   čo   oznámila   okresnému   súdu 14. augusta 2006. Od 14. augusta 2006 okresný súd urobil úkony smerujúce k zabezpečeniu spisu, ktorý sa na vec vzťahoval.

Ako vyplýva z uvedených úkonov okresného súdu, v jeho postupe sa nevyskytli také nečinnosti alebo neefektívne činnosti, ktoré by signalizovali možné porušenie označeného práva sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 21. júna 2007