znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 151/06-45

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   14. júna 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   M.,   bytom   S,   t. č.   vo   výkone   väzby,   zastúpeného advokátom JUDr. L. C., R., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na obhajobu a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   postupmi   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Humennom   a Okresného   súdu   Humenné, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2005 doručená sťažnosť V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu   28. septembra 2005, podaním jeho opatrovníčky doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2005 a jeho výpoveďou pri výsluchu konanom 20. marca 2006 v Ústave   na   výkon   väzby   (...),   ktorou namieta porušenie   svojho   základného   práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie postupmi Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Humenné (ďalej len „vyšetrovateľ“) a Okresného súdu Humenné (ďalej aj „okresný súd“).

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil okrem iného takto: „... ja som bol zadržaný dňa 26. 5. 2005, pričom následne bol realizovaný výsluch na Okresnom súde v Bratislave, kde bolo rozhodnuté o mojom vzatí do väzby. Napriek tomu, že Okresný súd Kežmarok rozhodol   o   mojom   pozbavení   spôsobilosti   na   právne   úkony,   som   nemal   pri   výsluchu žiadneho advokáta a ani som sa nemal možnosť k celej veci vyjadriť. Ja doteraz vlastne neviem, pre akú trestnú činnosť som trestne stíhaný a prečo som vlastne vo väzbe. Ďalej chcem dodať, že za celý čas, čo som vo výkone väzby, čo je už 10 mesiacov, za mnou vôbec neprišiel   žiaden   vyšetrovateľ,   nerobili   sa   žiadne   úkony.   Až   teraz   16. 3. 2006   došiel vyšetrovateľ s tým, že chce uzavrieť spis. Vyšetrovateľ na mňa vyvíjal psychický nátlak, nakoľko ma nútil podpísať nejaké papiere (...)

Takisto   sa   tohto   úkonu   nezúčastnil   ani   môj   obhajca,   napriek   tomu,   že   som   sa domáhal, aby bol prítomný. (...)

Preto si myslím, že došlo k porušeniu môjho práva na obhajobu, právo na rýchly a spravodlivý proces, keďže som stíhaný väzobne. (...)

K porušeniu   vyššie   uvedených   základných   práv   došlo   postupom   vyšetrovateľa ÚJaKP PZ Humenné, ako aj Okresného súdu v Humennom, ktorý rozhodoval o mojom vzatí do väzby. (...).“

Sťažovateľ z uvedených dôvodov žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na   základe   žiadosti   sťažovateľa   z   20. marca 2006   ústavný   súd   uznesením č. k. II. ÚS 151/06-38 zo 17. mája 2006 ustanovil za jeho právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. L. C., ktorého navrhol sám sťažovateľ, a JUDr. L. C. pred tým, než bol ustanovený za právneho zástupcu, s týmto úkonom súhlasil. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi 22. mája 2006. Ústavný súd súčasne vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   predložil   kvalifikovaný   návrh   na   začatie konania   spolu   s prílohami   v lehote   7 dní   od   doručenia   výzvy,   inak   môže   podanie sťažovateľa odmietnuť.

Vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a jej   príloh   ústavný   súd   konštatuje, že táto nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd vyzval právneho zástupcu   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania,   avšak   právny   zástupca na predmetnú výzvu nereagoval.

Zo sťažnosti nevyplýva, ktorý orgán v ktorom konaní aké základné práva sťažovateľa porušil. Sťažnosť neobsahuje ani návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) a ktorý musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná, keďže neumožňuje identifikovať, ktorý konkrétny orgán verejnej moci, v akej veci a akým spôsobom (t. j. akým konkrétnym rozhodnutím, opatrením, zásahom, procesným   postupom, príp.   inou aktivitou   alebo nečinnosťou)   mal porušiť   označené   práva   sťažovateľa,   prípadne   akých   konkrétnych   ďalších   opatrení smerujúcich   k   náprave   porušenia   ústavnosti   v súlade   s čl. 127   ústavy   a   § 56   zákona o ústavnom súde sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (m. m. III. ÚS 282/04).

Takýto návrh znemožňuje ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady prípustnosti sťažnosti (právomoc ústavného súdu) podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý ustanovuje,   že sťažnosť   nie   je prípustná,   ak sťažovateľ   nevyčerpal   opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, ako aj dodržanie lehoty na podanie sťažnosti (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné   sťažnosť   prijať   na ďalšie   konanie   (§ 25 ods. 3   zákona   o ústavnom   súde).   Tieto procesné   predpoklady   sa   skúmajú   jednotlivo   a   konkrétne   vo   vzťahu   ku   každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrh na rozhodnutie vo veci samej   vymedzený   v sťažnosti   sťažovateľa   zo   6. septembra 2005,   resp.   20. marca   2006 to v celom rozsahu nerešpektuje.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných ústavou   a   zákonom   o   ústavnom   súde,   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006