znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 151/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti S., spol. s r. o., so sídlom N., zastúpenej advokátom JUDr. P. K., N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 187/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti S., spol. s r. o., so sídlom N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 187/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 187/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti S., spol. s r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV   j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti S., spol. s r. o. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. P. K., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2005 doručená sťažnosť S., spol. s r. o., so sídlom N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   P.   K.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 19 C 187/01.

Sťažovateľka 4. júna 2001 podala žalobu okresnému súdu proti žalovanému S. t., so sídlom   B.,   o uverejnenie   „opravy   S.   nepravdivých   a pravdu   skresľujúcich   údajov“.   Po podaní žaloby v júni 2001 bolo prvé pojednávanie nariadené na 18. november 2004, keď predtým   15.   októbra   2004   okresný   súd   doručil   sťažovateľke   uznesenie,   ktorým   bola žalovanému uložená 30-dňová lehota na písomné vyjadrenie k sťažnosti. Prvé pojednávanie spočívalo podľa vyjadrenia sťažovateľky v tom, že sa mala vyjadriť, či ešte stále trvá na podanej   žalobe.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   7.   marec   2005   za   účelom   výsluchu účastníkov,   pričom   až   na   tomto   pojednávaní   dostala   sťažovateľka   vyjadrenie   odporcu doručené okresnému súdu v decembri 2004. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 19. máj 2005, avšak bolo odročené na 22. september 2005 bez uvedenia dôvodov. Počas nečinnosti okresného   súdu   sa   konateľ   sťažovateľky   niekoľkokrát   telefonicky   informoval   v civilnej kancelárii tohto súdu, čo je s vecou, pričom vždy dostal odpoveď, že pre zaťaženosť súdu sa vec sťažovateľky ešte nedostala do poradia.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd nekoná bez zbytočných prieťahov, a navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie, a následne takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti S. spol. s r. o., so sídlom N., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 187/01 bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje v konaní pod sp. zn. 19 C 187/01 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   S.   spol.   s r.   o.   so   sídlom   N.,   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   60.000,-   Sk,   slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún,   ktoré   je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný nahradiť spoločnosti S. spol. s r. o. trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. P. K., číslo účtu:... vedený vo VÚB a. s. pobočka N. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval 22. júna 2005 podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, a pretože nezistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľku a aj okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj o vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľka a aj okresný súd oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný súd k sťažnosti uviedol nasledovné: „Na Okresný súd Bratislava IV dňa 5. 6. 2001 podal návrh navrhovateľ: S. s. r. o. so sídlom   v N.   proti   odporcovi:   S.   t.,   B.,   ktorým   sa   domáhal   o uverejnenie   opravy   v S. nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov publikovaných v novinách S. o organizácii S. spol. s r. o. Návrh bol vedený pod sp. zn. 19 C 74/01.

V označenej právnej veci boli realizované nasledovné právne úkony.

-Odporcovi bol dňa 10. 7. 2004 doručený návrh na vyjadrenie v lehote do 30 dní.

-Upovedomenie o odstúpení veci na Okresný súd v Nitre doručené navrhovateľovi dňa 24. 9. 2001 a odporcovi dňa 20. 9. 2001

-Dňa 24. 10. 2001 bol spis sp. zn. 19 C 74/01 odstúpený Okresnému súdu v Nitre ako súdu miestne príslušnému

-Okresný súd v Nitre dňa 21. 11. 2001 predložil označenú právnu vec Najvyššiemu súdu SR z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci

-Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 3. 12. 2001 č. k. Ndc 1080/01 rozhodol, že na vyjadrovanie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava IV

-Najvyšší súd SR vrátil spis Okresnému súdu v Nitre dňa 17. 12. 2001

-Okresný   súd   v Nitre   dňa   28.   12.   2001   vrátil   právnu   vec   Okresnému   súdu Bratislava IV kde sa vedie pod sp. 19 C 1877/01.

-Úpravou zo dňa 27. 2. 2002 bol daný pokyn na doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie spolu s uznesením NS SR, doručené dňa 31. 7. 2002 navrhovateľovi doručené uznesenie NS SR dňa 1. 8. 2002

-Odporca listom zo dňa 22. 8. 2002 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhu

-Odporca   dňa   16.   10.   2002   predložil   vyjadrenie   k návrhu,   ktorý   bol navrhovateľovi doručený dňa 16. 9. 2003.

-Úkon zo dňa 13. 10. 2004 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 18. 11. 2004

-Na pojednávaní dňa 18. 11. 2004 súd vykonal zmierčie pojednávanie, odročil pojednávanie na deň 7. 3. 2005 za účelom mimosúdnej dohody.

-Odporca k označenej veci dňa 22. 12. 2004 doručil vyjadrenie spolu s listinnými dôkazmi

-Pojednávanie   dňa   7.   3.   2005   bolo   odročené   na   deň   19.   5.   2005   s tým,   že odporcovi   bola   uložená   povinnosť   v lehote   do   14   dní   oznámiť   adresy navrhovaných svedkov. Túto povinnosť odporca splnil dňa 17. 3. 2005, písomne oznámil adresy navrhovaných svedkov

-Pojednávanie dňa 19. 5. 2005 bolo zrušené z dôvodu, že zákonná sudkyňa sa zúčastnila na rehabilitačnom pobyte poskytovaného v zmysle zák. č. 385/2000 Zb.

-Nový termín pojednávania bol určený na deň 22. 9. 2005

-Pojednávanie   dňa   22.   9.   2005   bolo   odročené   na   deň   8.   12.   2005   z dôvodu neúčasti   svedkov.   Svedkyňa   neúčasť   žiadala   ospravedlniť.   U ďalšieho   svedka bola závada v doručení, preto sa bude zisťovať pobyt prostredníctvom centrálnej evidencie obyvateľov, alebo cez Sociálnu poisťovňu v Bratislave.

-Listom zo dňa 27. 9. 2005 súd zisťuje pobyt svedka prostredníctvom centrálnej a mestskej evidencie obyvateľov.

Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne prieťahy v konaní sú spôsobené tým, že vybavuje nielen agendu občianskoprávnu, ale aj agendu exekučnú a trestnú, čo je neúmerná záťaž i na rýchlosť konania vzhľadom na množstvo vecí v oddeleniach.

Pre úplnosť a objektívne posúdenie veci je potrebné zdôrazniť, že časté dlhotrvajúce práceneschopnosti,   nedostatočné   personálne   obsadenie   sudcov   na   Okresnom   súde Bratislava   IV   k nápadu   vecí   a   k   počtu   nevybavených   vecí,   negatívne   ovplyvňuje zabezpečenie   riadneho   a bezprieťahového   konania   pri   rovnomernom   zaťažení   všetkých sudcov súdu.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby   sťažnosť   navrhovateľa   vo   vzťahu   k Okresnému   súdu   Bratislava   IV   ako   nedôvodnú zamietol.“.

Rovnaké skutočnosti zistil ústavný súd z predloženého spisu.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu“   (I.   ÚS   10/98)   alebo   iným   zákonom   predpísaným spôsobom,   ktorého   výsledkom   je   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1.   Predmetom   konania   je   ochrana   osobnosti   –   uverejnenie   opravy   nepravdivých a skresľujúcich   údajov.   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   nejde   o vec   právne   zložitú; absencia meritórnych úkonov od roku 2001 až do roku 2004 vylučuje, aby aj prípadná faktická zložitosť veci mohla ovplyvniť doterajšiu dĺžku konania a ospravedlniť v zásade nečinnosť   okresného   súdu.   Na   právnu   a faktickú   zložitosť   veci   nepoukázala   ani predsedníčka okresného súdu.

2. Pri posúdení správania sťažovateľky ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka doterajšiu dĺžku konania okresného súdu neovplyvnila, a preto namietaná dĺžka konania nemôže ísť na jej vrub.

3.   Čo   sa   týka   postupu   okresného   súdu,   ústavný   súd   uzavrel,   že   okresný   súd   od určenia jeho príslušnosti na konanie vo veci rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   v decembri   2001   s výnimkou   zaslania   návrhu   na   vyjadrenie   odporcovi   až   do nariadeného pojednávania 18.   novembra 2004 neurobil   vo   veci   žiaden   meritórny   úkon, a túto   nečinnosť   ústavný   súd   zhodnotil   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktorým   došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky. Od tohto pojednávania až dosiaľ okresný súd nariadil síce tri pojednávania, avšak len jedno z nich sa uskutočnilo (prvé, nariadené na 7. marec 2005, ktoré bolo odročené za účelom oznámenia adries navrhovaných svedkov).

Predsedníčka   okresného súdu   vo svojom   vyjadrení uviedla,   že   samotná   konajúca sudkyňa pripúšťa prieťahy v konaní, ktoré však odôvodňuje svojou zaťaženosťou, k čomu predsedníčka   okresného   súdu   pridala   dlhotrvajúce   práceneschopnosti   a nedostatočné personálne obsadenie sudcov na okresnom súde k nápadu počtu vecí. Ústavný súd v tejto súvislosti   uvádza,   že   argumenty   uvádzané   predsedníčkou   okresného   súdu   nemôžu   byť dôvodom   a ospravedlnením   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a preto   ich   pri   svojom rozhodovaní nezohľadnil.

Ústavný súd po zhodnotení všetkých troch kritérií rozhodol o zbytočných prieťahoch v konaní a o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 187/01 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods.   2 ústavy, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 19 C 187/01 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej   právomoci   za dostatočné   na to,   aby sa   dosiahla vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   60   000   Sk z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, a tým spôsobenej ujmy.

Vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   doterajšiu   dĺžku   konania,   v ktorom   došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 30   000   Sk   zodpovedá   primeranému   finančnému   zadosťučineniu   sťažovateľky   za   ujmu, ktorú utrpela.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. K. v konaní pred ústavným súdom; sťažovateľka ich nevyčíslila. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún)   spolu   za dva   úkony   právnej   pomoci   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005