SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 150/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súduPoprad sp. zn. 5 T 151/2001 z 3. septembra 2008 v spojení s uzneseniami Krajského súduv Prešove sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010 a sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 151/2001z 3. septembra 2008 v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010 a sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojichpráv rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 151/2001 z 3. septembra 2008 v spojenís uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010, pretože tieto súdy„nezhromažďovali dôkazy v jeho prospech, ale len tie, ktoré boli v jeho neprospech“.Uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015 vyčíta jeho formuláciuna s. 2, kde sa uvádza, že„dôkazy, ktoré žiadal vykonať na súde 1. stupňa, neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine“.
Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie predústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Jednou z podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanieje jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehotedvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnejlehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Sťažovateľ sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 T 151/2001z 3. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna2010, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a 2písm. b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a z trestného činu súlože medzipríbuznými podľa § 245 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 ako obzvlášťnebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.Tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými ešte v roku 2010 (24. júna 2010).Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 14. januára 2016, teda zjavnepo zákonom ustanovenej lehote, a preto ju ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.Za oneskorene podanú považuje ústavný súd aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľnamieta porušenie práv uznesením sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015. Podľa zisteniaústavného súdu uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 9. júna 2015, teda aj v tomtoprípade bola sťažnosť ústavnému súdu doručená po lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmisťažovateľa uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016