znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 150/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 14,čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Okresného súduSenica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ps 5/2014, jeho rozsudkom sp. zn. 5 Ps 5/2014z 20. októbra 2014 a uznesením sp. zn. 5 Ps 5/2014 z 5. júna 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1,čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a   práva   podľa   čl.   12   Dohovoru   o   právach   osôb   so   zdravotným   postihnutím   postupomOkresného   súdu   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.5 Ps 5/2014, jeho rozsudkom sp. zn. 5 Ps 5/2014 z 20. októbra 2014 a uznesením sp. zn.5 Ps   5/2014   z   5.   júna   2014   (ďalej   len   „napadnuté   konanie“,   „napadnuté   uznesenie“a „napadnutý rozsudok“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   viedol   pod   sp.   zn.   5   Ps   5/2014   konanieo pozbavenie sťažovateľa spôsobilosti na právne úkony. Napadnutým uznesením predbežneustanovil   sťažovateľovi   opatrovníka,   určil   mu   rozsah   opatrovníckych   práv   a povinnostía taktiež   rozhodol,   že   toto   predbežné   opatrenie   bude   trvať   do   právoplatného   skončeniakonania vo veci samej.

Okresný   súd   napadnutým   rozsudkom   pozbavil   sťažovateľa   celkom   spôsobilostina právne úkony, ustanovil mu opatrovníčku (jeho matku ⬛⬛⬛⬛ ), ktorej určilrozsah jej opatrovníckych práv a povinností, rozhodol, že upúšťa od doručenia rozsudkusťažovateľovi   a   rozhodol   i   o   náhrade   trov   konania.   Napadnutý   rozsudok   nadobudolprávoplatnosť 26. novembra 2014.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených základných práv podľaústavy,   práv   podľa   dohovoru   a   Dohovoru   o   právach   osôb   so   zdravotným   postihnutímv konaní   pred   okresným   súdom   z dôvodu,   že   opatrovníčka,   ktorá   mu   bola   ustanovenána zastupovanie   jeho   záujmov   v napadnutom   konaní,   bola   nečinná   a   nezúčastnila   sasúdneho pojednávania 20. októbra 2014, na ktorom okresný súd rozhodol vo veci samejz dôvodu práceneschopnosti. Postup okresného súdu, ktorý mu za opatrovníčku pre konanieustanovil zamestnankyňu súdu, považuje za nesprávny.

Sťažovateľ   ďalej   namieta,   že   okresný   súd   nevykonal   dokazovanie   vo   veciv dostatočnom rozsahu, vychádzal len zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňouv napadnutom   konaní,   v konaní   nebol   vypočutý   a že   súd   upustil   od   doručovanianapadnutého rozsudku sťažovateľovi.

Ďalšie pochybenie v postupe okresného súdu v napadnutom konaní vidí sťažovateľv tom, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k osobe opatrovníka, pretože s ustanovenímmatky ⬛⬛⬛⬛ nesúhlasí.   Uviedol,   že   opatrovníčka   obmedzuje   jeho   osobnúslobodu, jeho záujmy sú jej ľahostajné.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súdpo jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1) Základné práva sťažovateľa na spôsobilosť na práva podľa čl. 14 ÚS SR... (ďalej len   „Ústava“)   na   nedotknuteľnosť   osoby   a   súkromia   podľa   čl.   16   ods.   1   Ústavy..., na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19   ods.   2   Ústavy...,   na   súdnu   ochranu   podľa   čl   46   ods.   1   Ústavy...   a   jeho   právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),   právo   na   súkromný   a   rodinný   život   podľa   čl.   8   Dohovoru...   a   zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru... jeho právo na rovnosť pred zákonom podľa čl. 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, rozsudkom Okresného súdu v Senici o pozbavení spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu č. k. 5 Ps/5/2014 zo dňa 20. 10. 2014 a uznesením Okresného súdu v Senici o predbežnom opatrení o pozbavení spôsobilosti č. k. 5 Ps/5/2014 zo dňa 05. 06. 2014 porušené boli.

2)   Rozsudok   Okresného   súdu   v   Senici   č.   k.   5   Ps/5/2014   zo   dňa   20.   10.   2014 a uznesenie o predbežnom opatrení Okresného súdu v Senici č. k. 5 Ps/5/2014 zo dňa 05. 06. 2014 sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5000,- eur (slovom päťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   v   Senici   povinný   vyplatiť   do   pätnástich   dní od právoplatnosti   tohto   rozhodnutia.   Od   uplynutia   uvedenej   15   dňovej   lehoty   až do vyplatenia   budú   k   uvedenej   sume   pripočítané   úroky   z   omeškania   vo   výške zodpovedajúcej   najnižšej   úrokovej   sadzbe   Európskej   centrálnej   banky   počas   obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá.»

Ešte   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   sťažovateľa   zaslal   ústavný   súdopatrovníčke   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ a okresnému   súdu   sťažnosť   na   vyjadreniea zároveň požiadal okresný súd o predloženie spisu sp. zn. 5 Ps 5/2014 (ďalej len „spis“).

vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu okreminého uvádza:

„Sťažnosť   je   údajne   napísaná   mojím   synom ⬛⬛⬛⬛,

, v prvej osobe jednotného čísla. Môj syn však túto sťažnosť nepísal. Duševné schopnosti syna mu neumožňujú napísať, alebo nadiktovať text takéhoto obsahu a rozsahu. Môj syn nevie, čo bolo povedané v súdnom konaní Okresného súdu Senica sp. zn. 5 Ps/5/2014, nevie si prečítať zápisnicu z uvedeného pojednávania, a aj keď by som mu ju   predčítala,   jej   obsahu   by   neporozumel.   Môj   syn   nevie   písať   na   počítači,   prácu   s počítačom absolútne neovláda. Môj syn nedokáže zostaviť ani len jednu vetu, ktorá by bola taká, ako obsahuje Sťažnosť. Môj syn nepozná ⬛⬛⬛⬛, nevie kto to je, a nevie čo povedala. Môj syn si nevie kúpiť papier, známku, alebo obálku. Nevie odoslať list. Podpis na Sťažnosti nepatrí môjmu synovi.

nie je schopný urobiť takýto právny úkon a nie je schopný (aj keby mu to niekto dal podpísať) pochopiť význam takéhoto právneho úkonu.

Dovolím si vysloviť názor, že autorom Sťažnosti je ⬛⬛⬛⬛..., otec môjho syna ⬛⬛⬛⬛ a môj bývalý manžel. Som si tým istá, nakoľko Sťažnosť je veľmi podobná jeho podaniam, ktoré adresoval na Okresný súd Senica v minulosti. Tvrdenia, ktoré sú v Sťažnosti, nie sú tvrdeniami môjho syna ⬛⬛⬛⬛, ale sú to tvrdenia ⬛⬛⬛⬛.   Názory   vyslovené   v   Sťažnosti,   napríklad   názor,   že   autizmus   je spôsobený   očkovaním,   alebo   že   poskytovaná   zdravotná   starostlivosť   synovi   ubližuje a podobne, sú jednoznačne názormi ⬛⬛⬛⬛.“

pripojila   k vyjadreniu   prílohy,   z ktorých   vyplýva,   že   otecsťažovateľa   mal   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   3   P   74/2008   z 18.   februára   2010zakázaný styk s v tom čase ešte maloletým sťažovateľom. V rokoch 2013 a 2014 sa otecsťažovateľa snažil dosiahnuť zmenu v úprave styku, avšak bezúspešne.

K obsahu sťažnosti opatrovníčka sťažovateľa ďalej uvádza:„Okrem znaleckého dokazovania boli súdu predložené správy o zdravotnom stave ⬛⬛⬛⬛ a   to   Správa   Centra   špeciálno-pedagogického   poradenstva... z psychologického vyšetrenia - ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 24. 04. 2014 a Správa

zo dňa 06. 03. 2014. Súd mal teda k dispozícii viac dôkazov o zdravotnom stave ⬛⬛⬛⬛... Syn, ako autista, má problém vysporiadať sa s neznámymi situáciami. Nie je schopný obyčajnej sociálnej interakcie. Nie je schopný komunikácie tak, ako sme jej schopní my ostatní. Jeho účasť na pojednávaní nie je možná. Predpokladám, že by reagoval agresívne. Vypočutie syna na súde nie je zrealizovateľné. Syn nie je schopný pochopiť, čo znamená súdne pojednávanie, no celá situácia by ho vyľakala - príchod na súd, neznámi ľudia, justičná stráž, stresujúce prostredie, otázky od neznámych, nutnosť robiť niečo čo nechce... Syn ⬛⬛⬛⬛ nie je schopný prečítať si súdne rozhodnutie a porozumieť jeho   obsahu.   Nie   je   schopný   pochopiť   význam   doručenia   rozhodnutia   súdu...   Osobnú slobodu synovi neobmedzujem. Opakujem, syn je autista. Každý súdny človek chápe, čo znamená toto slovo. Syn nikdy sám nevyjde na ulicu, nikdy nebude zvládať bežné denné situácie, nikdy nebude zvládať interakciu s ostatnými ľuďmi, nikdy si sám nepripraví jedlo, nikdy nebude samostatný, nikdy sa nebude správať ako mladý muž jeho veku. Syn nevie posúdiť, čo je pre neho dobré a zlé...“

Dňa 11. februára 2015 bol ústavnému súdu doručený spis okresného súdu sp. zn.5 Ps 5/2014 a vyjadrenie podpredsedníčky súdu k sťažnosti, v ktorom uvádza:

„V sťažnosti, ktorá bola tunajšiemu súdu zaslaná na vyjadrenie, je označený ako sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛..., bytom ⬛⬛⬛⬛, pričom adresa na doručovanie je ⬛⬛⬛⬛. Na tejto adrese má trvalý pobyt otec sťažovateľa. Z obsahu sťažnosti a štýlu vyhotovenia podania je zrejmé, že sťažnosť podal otec ⬛⬛⬛⬛. bol   rozsudkom   Okresného   súdu   Senica   zo   dňa   20.   10.   2014,   ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 11. 2014, pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Jeho otec nebol účastníkom konania v predmetnej veci. Vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľa, ktorému   je diagnostikovaný detský   autizmus a   ľahká mentálna   retardácia,   tento nie   je schopný podať sťažnosť.

Z pripojeného spisu, ktorý Vám predkladáme, je preukázané, že všetky procesné úkony,   vedenie   pojednávania   a   konečné   rozhodnutie   sú   v   súlade   so   zákonnými ustanoveniami. V sťažnosti sú uvedené iba subjektívne pocity otca ⬛⬛⬛⬛, ktoré sú   podobné   podaniam,   ktoré   podával   v   predchádzajúcich   súdnych   konaniach   o starostlivosti o maloletého ⬛⬛⬛⬛...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu, vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdua opatrovníčky sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkomokresného súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a za opatrovníčkumu bola ustanovená jeho matka ⬛⬛⬛⬛.

Napriek   tomu,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   bol   sťažovateľ   užprávoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, majúc na zreteli svojnázor vyslovený v uznesení sp. zn. II. ÚS 10/95 z 28. marca 1995, že „ak sa domáhaochrany základného ľudského práva a ak je z podania zrejmé, že označené právo môže byťohrozené,   osoba   bez   spôsobilosti   na   právne   úkony   alebo   obmedzená   v   spôsobilostina právne   úkony   nie   je...   osobou   zjavne   neoprávnenou   na   podanie   podnetu   na   začatiekonania   pred   ústavným   súdom“,   pristúpil   ústavný   súd   k   prieskumu   sťažnosti   na   účelyoverenia, či by sťažovateľ mohol byť spôsobilým na jej vyhotovenie (spísanie).

Po oboznámení sa s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu, najmä znaleckýmposudkom   z odvetvia   psychiatrie,   ktorý   bol   v napadnutom   konaní   vypracovaný,   ale   ajďalšími lekárskymi správami a potvrdeniami o zdravotnom stave sťažovateľa, ústavný súdzastáva názor, že sťažnosť vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohol vyhotoviť (spísať) anipodať   sťažovateľ.   Tento   záver   ústavného   súdu   potvrdzuje   okrem   iného   i skutočnosť,   žeznalec   z odvetvia   psychiatrie   na   základe   prešetrenia   mentálnych   schopností   sťažovateľaustálil, že nie je schopný pochopiť význam súdneho pojednávania, a navrhol, aby boloupustené od doručovania rozhodnutia vo veci samej sťažovateľovi.

Ústavný   súd   vo svojej ustálenej judikatúre   opakovane   vyslovuje,   že domáhať   saochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osobajedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). V konkrétnostiach   posudzovanej   veci   sťažovateľa   (teda   ak   sám   sťažnosť   nepodal)v súlade   s už   uvedeným   by   bolo   právom   a zároveň   i   povinnosťou   jeho   ustanovenéhoopatrovníka   domáhať   sa   ochrany   základných   práv   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavnýmsúdom, nikto iný totiž nemá právo v jeho mene podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Úlohou ústavného súdu nie je zisťovať, kto podal za ⬛⬛⬛⬛ sťažnosť,ktorou   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   práv   chránených   ústavou,   dohovoroma Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, relevantné je však zistenie, že takneurobila oprávnená osoba.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrousťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhochsťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015