znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 150/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. O. M., P., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny P. v bližšie neoznačenom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   D.   K.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny P. (ďalej len „úrad práce“) v bližšie neoznačenom konaní.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bolo   19.   júla   2010   doručené   oznámenie Sociálnej   poisťovne –   ústredie   Bratislava,   o tom, že mu už nebudú   vykonávané zrážky z dôchodku, ktoré mu mali byť vykonávané na základe exekučného príkazu na vykonávanie zrážok vydaného súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 1001/09, pričom sťažovateľ uviedol, že až do doby doručenia tohto oznámenia nemal vôbec vedomosť, že by proti jeho osobe bolo vedené exekučné konanie. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že nemá vedomosť, na základe čoho mu uvedené zrážky boli z dôchodku vykonávané, pretože mu nebolo doručené žiadne   upovedomenie   o začatí   exekúcie,   a to   tak   zo   strany   súdneho   exekútora,   ako   ani zo strany Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“).

Vzhľadom na to, že uvedené podanie sťažovateľa, ktorý je v danom prípade síce zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, bolo zmätočné a nejasné, pretože z neho bola zrejmá iba všeobecná nespokojnosť sťažovateľa s tým, že proti jeho osobe bolo vedené exekučné   konanie,   o ktorom   nemal   vedomosť,   avšak   nevyplývalo   z neho   to,   ktorý z atribútov sťažovateľom označeného základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ   namieta,   t. j.   či   namieta   prieťahy   v konaní,   alebo   prerokovanie   veci   v jeho prítomnosti, alebo atribút verejného prerokovania veci a pod., a tiež z neho nebolo zrejmé, akým postupom, resp. rozhodnutím (označenie spisovou značkou) a ktorého orgánu verejnej moci   malo   dôjsť   k porušeniu   jeho   práv,   ústavný   súd   výzvou   z 24.   marca   2011   vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na odstránenie uvedených nedostatkov podania.

Listom doručeným ústavnému súdu 6. apríla 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa za porušovateľa základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (opätovne bez toho,   aby   špecifikovala,   ktorý   z atribútov   zastrešujúcich   uvedeným   ustanovením   ústavy namieta) označila úrad práce, čo z pôvodnej sťažnosti ani z jej príloh nevyplývalo, pričom právna   zástupkyňa   sťažovateľa   opätovne   neoznačila   konanie,   v rámci   ktorého   mal   ňou označený úrad práce porušiť právo sťažovateľa, iba uviedla:

„Sťažovateľ je toho názoru, že uvedeným postupom ÚPSVaR P. došlo k porušeniu jeho základného ústavného práva - uvedeného v ustanovení čl. 48 ods. 2, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, čo bolo inak v ústavnej sťažnosti uvedené.

Na výzvu súdu udávam, že sťažovateľom označené práva boli porušené postupom ÚPSVaR... P., ktorý zrejme podal návrh na exekúciu a vykonal zrážky z jeho dôchodku na základe exekučného príkazu, a to bez toho, aby mu bolo doručené rozhodnutie /exekučný titul/, upovedomenie o začatí exekúcie ani exekučný príkaz.

Sťažovateľ teda namieta porušenie jeho základného ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má, okrem iného, právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s podaním sťažovateľa ústavný súd podotýka, že sťažovateľ (zastúpený kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou)   v ňom   síce   všeobecne   označil   porušenie   svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, avšak bez uvedenia, ktorý konkrétny atribút   tohto   základného   práva   namieta,   a tiež   neuviedol,   resp.   spisovou   značkou   alebo číslom   konania neoznačil,   v príčinnej   súvislosti   s akým postupom,   resp.   konaním úradu práce (v akom konaní) malo k jeho porušeniu dôjsť. Na margo tvrdení právnej zástupkyne sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 6. apríla 2011, v zmysle ktorých úrad práce „... vykonal zrážky...“ z dôchodku sťažovateľa, sa ústavnému súdu žiada podotknúť, že tak ako to zistil z príslušného exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16   Er   236/09   a súdnym   exekútorom   pod   sp.   zn.   Ex   1001/09,   mal   úrad práce   v danom prípade   postavenie   oprávneného   z exekúcie,   avšak,   ako   je   známe,   priebeh   exekučného konania   procesne   neriadi,   resp.   neorganizuje   oprávnený   z exekúcie,   ale   pod   dozorom exekučného súdu súdny exekútor, takže oprávnený z exekúcie nemôže „vykonávať zrážky“ z príjmu (v danom prípade z dôchodku). Okrem tohto ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ na jednej strane tvrdí, že nemá vedomosť, na základe čoho, resp. v koho prospech mu mali byť zrážky z dôchodku v rámci exekučného konania vykonávané, pretože mu údajne nebol doručený ani exekučný titul, avšak na strane druhej uvádza, že sa tak dialo na návrh a v prospech úradu práce.

Vzhľadom na to, že ústavný súd výslovne poučil právnu zástupkyňu sťažovateľa na nedostatky jeho podania, ako aj na následky ich neodstránenia, a tiež vzhľadom na to, že právna   zástupkyňa   sťažovateľa   tieto   nedostatky   sťažnosti   neodstránila,   ústavný   súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   odmietol   pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   tak   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, II. ÚS 413/06).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   a o priznaní   úhrady   trov   konania   sú   viazané   na   vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011