znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 150/2010-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. F., B., a M. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného v čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného   práva   vyjadriť   sa   k   prerokúvanej   veci   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna   2008,   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   6 Co 446/2006-701   z 24. septembra 2008, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 251/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. F. a M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2009 doručená sťažnosť Ing. J. F., B., a M. K., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj   základného   práva   vyjadriť   sa k prerokúvanej   veci   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna 2008 a uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-701 z 24. septembra 2008, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 251/09.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 446/2006 konal krajský súd ako súd odvolací vo veci vedenej na prvostupňovom Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 244/90. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že porušenie ich základného práva na spravodlivé súdne konanie pred nestranným súdom bolo spôsobené tým, že v ich veci rozhodoval vylúčený sudca (JUDr. M.), ktorý bol členom senátu krajského súdu vyhlasujúceho napádaný rozsudok č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna 2008 a tiež vydal napádané uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-701 z 24.   septembra   2008,   ktorým   krajský   súd   odmietol   ich   návrh   na   vykonanie   opravy zápisnice z pojednávania krajského súdu konaného 26. júna 2008, na ktorom im nemalo byť umožnené bez prerušovania vyjadriť sa k prerokúvanej veci.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   tiež   uviedli,   že   podaním   adresovaným   Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sa z už uvedených dôvodov   domáhali   podania   mimoriadneho   dovolania   proti   označeným   rozhodnutiam krajského súdu, avšak túto ich žiadosť posudzovala krajská prokuratúra v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 251/09, pričom listom z 3. augusta 2009 im bolo oznámené, že ich návrhu na podanie mimoriadneho dovolania nebude vyhovené.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby po prijatí ich sťažnosti «Ústavný   súd   zrušil   právoplatnosť   rozsudku   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k. 6 Co 446/2006-677 ktorým boli porušené naše zákl. práva garantované v čí. 46 ods. (1) Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať... svojho práva na... nestrannom súde a... na inom orgáne SR.“ a čl. 6 „Dohovoru...“ v bode 1): „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,... prejednaná... nestranným súdom, zriadeným zákonom...“

K porušeniu uvedených zákl. práv došlo:

- potvrdením nezákonného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 5 C 244/90-607

- Odmietnutím opravy zmätočnej verejnej listiny vyhotovenej súdom, vydaným uznesením 6 Co 446/2006-701, čím zastavil konanie a to možnosť podania dovolania na Najvyšší súd SR. Tento zásah vykonal vylúčený predseda senátu JUDr. M. M.

Iný   zásah   orgánu   verejnej   moci:   Odloženie   námetu   na   podanie   mimoriadneho dovolania Krajskou prokuratúrou Bratislava, Kc 251/09-10. Toto odloženie doručené dňa 10. 8. 2009   do   vlastných   rúk,   nepotvrdené   generálnym   prokurátorom   je   neplatné a nezákonné. V zmysle dôvodovej správy k novele Zák. č. 161/1998 a ust. § 243e až h, O. s. p.,   prijať   alebo   odmietnuť   prijatie   námetu   od   účastníka   len   a   výlučne   generálny prokurátor. O prenesení právomocí na nižší stupeň prokuratúry ustanovenia O. s. p., ktoré v tejto pre účastníka poslednej možnosti konať pred všeobecným súdom, neobsahujú ani slovo. Preto toto odloženie navrhujem hodnotiť ako neoprávnené zastavenie konania. Preto navrhujem, aby Ústavný súd po zrušení napadnutého rozsudku Krajského súdu vrátil na ďalšie konanie.

Žiadne finančné zadosťučinenie nežiadame, nie je to súčasťou nášho petitu.».

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietaným rozhodnutiam krajského súdu

V súvislosti so sťažovateľmi napádanými rozhodnutiami krajského súdu ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovatelia sťažnosťou pred ústavným súdom napádajú rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna 2008, ako aj jeho uznesenie č. k. 6 Co 446/2006-701 z 24. septembra 2008.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 5 C 244/90 z 26. apríla 2006 nadobudol právoplatnosť 14. augusta 2008. Napokon túto skutočnosť uvádzajú   aj   samotní   sťažovatelia   v   podaní   z   10.   júla   2009,   ktorým   sa   na   generálnej prokuratúre   domáhali   podania   mimoriadneho   dovolania   proti   označenému   rozsudku krajského súdu.

Pokiaľ ide o sťažovateľmi napádané uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-701   z   24.   septembra   2008,   sťažovatelia   v   podaní   zo   4.   novembra   2008   adresovanom krajskému súdu uvádzajú, že toto uznesenie im bolo doručené 20. októbra 2008.

V súvislosti s už uvedenými zisteniami ústavný súd uvádza, že od 14. augusta 2008, keď bolo právoplatne skončené konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 6 Co 446/2006, ako aj od 20. októbra 2008, keď bolo sťažovateľom doručené napádané uznesenie krajského súdu,   do   9.   októbra   2009,   keď   sťažovatelia   osobne   podali   sťažnosť   ústavnému   súdu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti už po jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   podanú   oneskorene   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému postupu krajskej prokuratúry

V   súvislosti   s   nespokojnosťou   sťažovateľov   týkajúcou   sa   postupu   krajskej prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kc   251/09   o   ich   podnete   na   podanie mimoriadneho   dovolania   proti   označeným   rozhodnutiam   krajského   súdu   ústavný   súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na ochranu   jeho základných   práv   alebo slobôd   účinne   poskytuje a   na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

To   znamená,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   možno   ústavnému   súdu   podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práva   poskytuje.   V   opačnom   prípade   je   sťažnosť neprípustná.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí, prokurátorov, v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona   o   prokuratúre).   Podľa   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil právny názor (napr. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 126/07, IV. ÚS 318/09), že nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval sťažovateľom prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 34 zákona o prokuratúre), ktorým   sa   mohli   domáhať   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   stanoviska   krajskej prokuratúry   v   predmetnej   veci.   Uvedený   právny   prostriedok   umožňoval   sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora nadriadeného prokurátorovi krajskej prokuratúry záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci   aj   napriek   doterajšiemu   postupu   krajskej   prokuratúry,   ak   by   na   základe   podnetu sťažovateľov   dospel   k   záveru,   že   závery   krajskej   prokuratúry   vyslovené v   liste   sp.   zn. Kc 251/09 z 3. augusta 2009 sú v rozpore so zákonom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, ktorí sa domnievajú, že krajská prokuratúra porušila ich základné práva, nevyužili tie právne prostriedky, ktoré im zákon na ich ochranu účinne poskytuje. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovatelia   podnet   ani   opakovaný   podnet   v   zmysle   §   31   až   §   34   zákona o prokuratúre   nevyužili,   ale   obrátili   sa   priamo   na   ústavný   súd,   v   dôsledku   čoho   bolo potrebné ich sťažnosť v tejto časti už pri predbežnom prerokovaní ako podanú predčasne podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre jej neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2010