znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 150/08-102

Ústavný súd Slovenskej   republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   (pôvodne   B.,   a.   s.),   B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany vo veci neprijatia jej podania z 19. októbra 2006 urobeného   elektronickými   prostriedkami   a podpísaného   zaručeným   elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Topoľčany   p o r u š i l   základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   neprijatím   jej   podania   z 19. októbra   2006   urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

2. Okresnému súdu Topoľčany   p r i k a z u j e   konať vo veci podania obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 19. októbra 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

3. Okresný súd Topoľčany je p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s., trovy   právneho   zastúpenia   v celkovej   sume   26   915,72   Sk   (slovom dvadsaťšesťtisícdeväťstopätnásť   slovenských   korún   a sedemdesiatdva   halierov),   z toho sumu 10 537,70 Sk (slovom desaťtisícpäťstotridsaťsedem slovenských korún a sedemdesiat halierov)   na   účet   advokáta   JUDr. M.   P.,   B.,   a sumu   20 028   Sk   (slovom dvadsaťtisícdvadsaťosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. II. ÚS 150/08-63 z 2. apríla 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia   jej   podania   z 19.   októbra   2006   urobeného   elektronickými   prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Zo sťažnosti a z jej doplnení z 25. januára 2007, z 13. septembra 2007 a z 19. marca 2008 vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu 31. marca 2006 cestou   kuriéra   doručila   okresnému súdu   žaloby o vydanie   platobných   rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku urobila toto podanie elektronickými prostriedkami. Podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spolu so žalobami o   vydanie   platobných   rozkazov   a s prílohami   doručila   sťažovateľka   okresnému   súdu zároveň aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala okresný súd o svojom podaní na DVD nosičoch. Na toto podanie reagoval okresný súd listom označeným „4.4.3.2006“, ktorým sťažovateľke oznámil, že „podanie nie je podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto nám bolo doporučené (toto odporúčanie pochádza z Ministerstva spravodlivosti SR) zapísať list do registra Spr a neklasifikovať uvedený list ako podanie vo veci“. Ďalej okresný súd uvádza, že „vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky nemajú   k dispozícii   elektronickú   podateľňu,   nie   sú   v súčasnosti   splnené   podmienky osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou   prostredníctvom zaručeného   elektronického   podpisu   podľa   osobitných   predpisov“, a preto   vracia   DVD nosiče. Na uvedené stanovisko reagovala sťažovateľka listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla,   že „Sprievodný   list   k návrhu“ nie   je   samozrejme   podaním   podľa   § 42   ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo za podania treba považovať návrhy na začatie konania (t. j. žaloby o vydanie platobných rozkazov) zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, to všetko v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Deň doručenia týchto podaní (31. marec 2006) treba preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku považovať za deň začatia konania. Na toto stanovisko reagoval okresný súd listom z 3. mája 2006, v ktorom navyše tvrdí, že vyhláška   Národného   bezpečnostného   úradu   č.   542/2002   Z. z.   o   spôsobe   a   postupe používania   elektronického   podpisu   v   obchodnom   a   administratívnom   styku   v znení neskorších predpisov umožňuje orgánom verejnej moci neprijať podanie urobené podľa zákona, pokiaľ nemá na to vytvorené podmienky. Sťažovateľka v domnení, že okresný súd odstránil   technické   nedostatky   brániace   prijatiu   jej   podania   z 31.   marca   2006,   urobila 19. októbra 2006 nové podanie okresnému súdu rovnakým spôsobom, ktoré sa týkalo tých istých vecí, ako v prípade podania z 31. marca 2006. Listom okresného súdu z 23. októbra 2006 jej bolo oznámené, že ani toto podanie nie je možné prijať z dôvodu, že „súdy SR ani t.   č.   nemajú   k dispozícii   elektronickú   podateľňu“. Preto   boli   DVD   nosiče   vrátené.   List okresného súdu bol sťažovateľke doručený 25. októbra 2006. Od doručenia listu plynula zákonná   dvojmesačná   lehota   na   podanie   sťažnosti,   keďže   sťažnosť   sa týka   podania z 19. októbra 2006.

Podľa   názoru   sťažovateľky   uvedeným   postupom   okresného   súdu   boli   porušené označené články ústavy a dohovoru.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany   vo   veci   navrhovateľa spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   zapísanej   v Obchodnom   registri   Okresného   súdu Bratislava I... proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 11. 10. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B., a. s., so sídlom B.,   zapísanej   v Obchodnom   registri   Okresného   súdu   Bratislava   I...   proti uvedeným odporcom „urobené   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom   bolo   urobené   zákonom   ustanoveným   spôsobom,   a preto   sa   Okresnému   súdu Topoľčany prikazuje, aby na základe tohto podania konal.

3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Sk..., za každé jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I... proti“ uvedeným odporcom.

„Okresný súd Topoľčany je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B. zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I... priznáva náhradu trov tohto konania“.

Po prijatí sťažnosti 2. apríla 2008 ústavným súdom na ďalšie konanie, sťažovateľka podaním   z 2.   apríla   2008   doručeným   ústavnému   súdu   4.   apríla   2008   poukázala   na skutočnosť, že nález ústavného súdu sp. zn. III.   ÚS 7/07 z 20. decembra 2007 vydaný v obdobnej veci týkajúcej sa podania sťažovateľky elektronickou formou Okresnému súdu Čadca nie je vykonateľný z hľadiska záveru prijatého ústavným súdom, podľa ktorého sú zachované právne účinky podania spätne k 24. júlu 2006. Okresný súd Čadca totiž potvrdil, že síce po náleze ústavného súdu zaeviduje elektronické podanie sťažovateľky, nie však spätne k 24. júlu 2006. Sťažovateľka z toho vyvodzuje dôvodnosť svojej požiadavky na priznanie primeraného finančného odškodnenia.

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu z 30. apríla 2008 doručeného ústavnému súdu 5. mája 2008 vyplýva, že považuje podanie sťažovateľky z 19. októbra 2006 urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom za zákonné a dala pokyn, aby sa v týchto veciach ihneď konalo. Pokiaľ ide   o požadované finančné zadosťučinenie, toto je neprimerané. Netrvá na ústnom pojednávaní.

Z ďalšieho písomného podania sťažovateľky z 2. mája 2008 doručeného ústavnému súdu 6. mája 2008 vyplýva, že sťažovateľka vytýka ústavnému súdu skutočnosť, že DVD nosiče a ďalšie listiny, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu predložila, ústavný súd doručil okresnému súdu.

Z vyjadrenia sťažovateľky z 12. mája 2008 doručeného ústavnému súdu 16. mája 2008,   ktorým   reaguje   na   vyjadrenie   okresného   súdu,   vyplýva,   že   je   presvedčená o zákonnosti   a úplnosti   ňou   uskutočneného   podania   elektronickými   prostriedkami.   Ak okresný súd toto podanie neakceptoval, porušil označené práva sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru. Navyše sťažovateľka pochybením okresného súdu „stratila šancu“ v konaní pred vnútroštátnym súdom. Preto iba konštatovanie porušenia označených práv nemôže byť dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Jej   požiadavka   na   zadosťučinenie v peniazoch je preto oprávnená. Je to tak tým viac, že postupom okresného súdu hrozí aj premlčanie časti uplatňovaných nárokov. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd uskutočnil vo veci ústne pojednávanie.

Na   ústnom   pojednávaní   právny   zástupca   sťažovateľky   zotrval   na   všetkých predchádzajúcich   argumentoch   a žiadal,   aby   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovel   v plnom rozsahu. Okresný súd sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom od 1. mája 2002) podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona,   telegraficky   alebo telefaxom.

Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatoval,   že   obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť   každému   reálny   prístup   k súdu.   Tomu   zodpovedá   povinnosť   všeobecného   súdu o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda   aj   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickou   formou   podpísaný   zaručeným elektronickým   podpisom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov.   Aj   z ústavného imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ uvedeného v čl. 2 ods. 2 ústavy možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym   orgánom,   a teda   aj   všeobecným   súdom,   prijať   každé   podanie   uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade   okresný   súd,   neurobí,   dopustí   sa   neprípustného   zásahu   do   základných   práv dotknutej   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorému   treba   priznať   ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepochybne   priznáva   navrhovateľovi   (sťažovateľke)   možnosť   urobiť   podanie   viacerými rovnocennými   spôsobmi,   v ktorých   je   zahrnuté   aj   podanie   návrhu   elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Neobstojí ani interpretácia, podľa ktorej povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t. j. len v prípade,   ak orgán   verejnej moci   alebo verejnej   správy   využíva   zaručený elektronický podpis, keďže je ústavne neakceptovateľná. Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a ani iné ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní   (návrhov   na   začatie   konania)   totiž   z oprávnenia   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb   podať   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickými   prostriedkami podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   neustanovujú   žiadnu   výnimku,   a preto uvedenému oprávneniu zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto podania   a   vytvoriť   technické   podmienky   na   ich   prijímanie,   t.   j.   zriadiť   elektronickú podateľňu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd dospel   k názoru,   že   v danom   prípade   došlo postupom   okresného   súdu   vo veci   neprijatia   podania   sťažovateľky   z   19.   októbra   2006 urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom vzhľadom   na uvedené skutkové   zistenia   a právne závery   k takej   interpretácii   a aplikácii dotknutých   právnych   predpisov,   ktorá   nie   je   zlučiteľná   s ústavou,   t.   j.   je   z ústavného hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa § 56 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 19. októbra 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním   sťažovateľky   z 19.   októbra   2006   ako   návrhom   na   začatie   konania,   ktorý   bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované   s účinnosťou   ku   dňu   jeho   podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z technických   príčin   okresný   súd   nebude   môcť   podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

V súvislosti   s požiadavkou   sťažovateľky   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   treba   predovšetkým   uviesť,   že   cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri   zvažovaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   samotné deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva uplatnené podaním z 19. októbra 2006 zostanú sťažovateľke zachované, za dostatočné na zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV.   ÚS   142/03).   Opierajúc   sa   o skutočnosť,   že   týmto   spôsobom   sa   obnoví   stav   pred porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 19. októbra 2006 urobenom elektronickými   prostriedkami   a podpísanom   zaručeným   elektronickým   podpisom,   čím sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto v tejto časti jej návrhu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že sťažovateľku do 15. novembra 2007 zastupoval advokát JUDr. M. P. a neskôr advokát JUDr. J. F. Za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti JUDr. P. v roku 2006 priznal 2 x po 2 730 Sk, režijný paušál 2 x po 164 Sk, za podanie z 11. septembra 2007 (doručené 13. septembra 2007) 1 x 2 970 Sk a 1 x režijný paušál 178 Sk ako aj 19 % dane z pridanej   hodnoty   zo   sumy   8   430   Sk,   teda   sumu   1 601,70   Sk.   Celkom   ide o sumu 10 537,70   Sk.   Podanie   JUDr.   P.   doručené   ústavnému   súdu   25. januára   2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Za   právne   zastúpenie   JUDr.   J.   F.   priznal   ústavný   súd   5   úkonov   po   3 176   Sk (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   podanie   z 19.   marca   2008,   podanie   zo   4.   apríla   2008, podanie zo 16. mája 2008 a zastúpenie na pojednávaní 24. júna 2008), režijný paušál 5 x po 190 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty. Celkove ide o sumu 19 847,20 Sk. Podanie JUDr. F. doručené ústavnému súdu 6. mája 2008 nebolo podaním vo veci samej, preto odmenu nebolo   možné   priznať.   Celková   suma   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   oboma právnymi zástupcami je 30 384,90 Sk.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2008