znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 150/06-15

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4.   mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť V. R. a E. R., obaja bytom B. B., zastúpených advokátom JUDr. M. K., so sídlom B. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15   C   123/95   a vo   veci   príkazu   konať   bez   zbytočných prieťahov Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 45/2006, Dnot 20/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. R. a E. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. apríla 2006 doručené podanie V. R. a E. R., obaja bytom B. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom   JUDr.   M.   K.,   so   sídlom   B.   B.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   proti porušovaniu   základných   práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 123/95 o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, a domáhajú sa aj toho, aby ústavný   súd   prikázal   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom pod   sp.   zn. 24 D 45/2006, Dnot 20/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

1. Sťažovatelia v časti svojej sťažnosti, ktorá sa týka namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 15 C 123/1995, okrem iného uviedli:

„V   právnej   veci   o určenie   vlastníctva   k nehnuteľnostiam   dňa   8.   11.   1995   na Okresnom súde v Banskej Bystrici podali žalobu žalobcovia M. R.... a maloletý S. R.,... zastúpený matkou Ing. G. R. proti nám, kde sa označení žalobcovia domáhali toho, aby súd určil, že rodinný dom súpisné číslo..., postavený na parc. číslo... vedenej na LV č.... pre katastrálne územie S., patrí do spoluvlastníctva a to tak, že podiel vo veľkosti ½-ice patrí do dedičstva   po   nebohom   S.   R.  ...   a podiel   vo   veľkosti   ½-ice   patrí   do   bezpodielového spoluvlastníctva   nás   žalovaných   1.)   a 2.)   s návrhom,   aby   sme   boli   zaviazaní   uhradiť navrhovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia.“

V sťažnosti ďalej sťažovatelia opisujú priebeh konania okresného súdu v tejto veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15 C 123/1995 až do vyhlásenia rozsudku okresného súdu vo veci 4. marca 2003. Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovatelia podali 22. apríla 2003 proti tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací rozsudok okresného súdu v časti výroku zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci rozhodol o nej rozsudkom z 26. februára 2004, proti ktorému sťažovatelia podali 13. apríla 2004 odvolanie. Krajský súd uznesením z 24. júna 2004 zrušil rozsudok okresného súdu z 26. februára 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd v priebehu ďalšieho konania na pojednávaní 3. marca 2005 vyhlásil rozsudok, proti ktorému sa sťažovatelia odvolali. Krajský súd napokon v konaní o odvolaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 173/05 svojím rozsudkom z 12. októbra 2005 zmenil rozsudok okresného súdu a rozhodol o trovách konania. Rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 123/95-713 z 3. marca 2005 takto nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom krajského súdu dňom 27. októbra 2005 (s vykonateľnosťou od 1. novembra 2005).

2. Sťažovatelia vo zvyšnej časti sťažnosti uviedli, že „majú vedomosť, že Okresný súd v Banskej Bystrici pod č. 24 D 45/2006 po zomrelom S. R. ohľadom spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve zomrelého dal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva pričom úkonmi v konaní o dedičstve bol súdom poverený notár JUDr. P. J., Notársky úrad, B. B. Toto konanie pod značkou Dnot 20/2006 nie je doposiaľ právoplatne ukončené a neboli doposiaľ vykonané ani prvotné úkony“.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal nález o tom, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 123/1995 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia tiež navrhujú, aby ústavný súd v náleze prikázal okresnému súdu, aby vo veci dedičského konania po poručiteľovi S. R., ktoré je vedené na tomto súde pod sp. zn. 24 D 45/2006, Dnot 20/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

V súvislosti   s namietaným   porušením   sa   sťažovatelia   domáhajú   priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré vyjadrujú sumou 550 000 Sk.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   sťažnosť,   ktorá   je   zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 15   C 123/1995   ústavný   súd   konštatuje,   čo   napokon   uvádzajú   aj   sťažovatelia   vo   svojej sťažnosti, že toto konanie právoplatne skončilo 25. októbra 2005, čím bol odstránený aj stav právnej neistoty sťažovateľov. Namietané porušenie práv sťažovateľov teda v čase podania sťažnosti už netrvalo: sťažovatelia podali sťažnosť po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Obdobne to platí aj pre právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 65/03, I. ÚS 34/03).

Keďže namietané rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 25. októbra 2005 a sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu až 18. apríla 2006 (doručenie sťažnosti ústavnému súdu), ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v časti, v ktorej namietali porušenie označených základných práv, ako podanú oneskorene.

Ústavný súd ďalej prerokoval sťažnosť sťažovateľov vo zvyšnej časti, v ktorej sa sťažovatelia   domáhajú toho,   aby ústavný súd prikázal konať bez zbytočných   prieťahov okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 45/2006, Dnot 20/2006 bez toho, aby namietali porušenie svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Keďže táto časť sťažnosti nespĺňa náležitosti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ju odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd okrem toho zistil na príslušnom súde a na príslušnom notárskom úrade, že   sťažovatelia   nie   sú   účastníkmi   označeného   konania,   ktoré   začalo   23.   januára   2006. Keďže   z uvedeného   dôvodu   sťažovatelia   ani   nemôžu   namietať   porušenie   svojich základných   práv   v tomto   konaní,   ústavný   súd   nad   rámec   odôvodnenia   uvádza,   že   ich sťažnosť v tejto časti mohla byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako sťažnosť podaná zjavne neoprávnenými osobami.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov už bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal návrhom sťažovateľov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2006