znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 150/03-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu   11. júla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. B. a jeho manželky Ing. E. B., obaja bytom M., zastúpených advokátom JUDr. D. D., so sídlom Advokátska kancelária,   P. B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   v Martine   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 93/99, a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. B. a Ing. E. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :  

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2003 doručená   sťažnosť   Ing.   K.   B.   a jeho   manželky   Ing.   E.   B.,   obaja   bytom   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. D. D., so sídlom Advokátska kancelária, P. B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu v Martine (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/99.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti rozhodol nasledovne:   „1. Okresný súd v Martine svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/99 porušil   základné právo Ing. K. B. a Ing. E. B. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.   2. Okresnému súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 93/99 sa prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.   3. Ing. K. B. a Ing. E. B. priznáva   primerané finančné zadosťučinenie v sume Sk 500.000,-,   ktoré   je   Okresný   súd   v Martine   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.   4. Okresný súd v Martine je povinný zaplatiť navrhovateľom všetky trovy konania a právneho zastupovania do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Predmetom   namietaného   konania   sp.   zn.   8   C   93/99   je   žaloba   sťažovateľov   na privolenie k výpovedi z bytu. V doterajšom priebehu konania okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 93/99-113 z 9. mája 2000 žalobu sťažovateľov zamietol. Na základe ich   odvolania Krajský   súd   v Žiline   uznesením   sp.   zn.   6Co   2188/00   z 15.   novembra   2000   rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vo veci sa doposiaľ právoplatne nerozhodlo.

Ústavný   súd   listom   z 30.   júna   2003   vyzval   sťažovateľov   prostredníctvom   ich právneho zástupcu, aby doplnili svoje podanie o kópiu sťažnosti, ktorou by preukázali, že podali sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) s tým, že sťažovateľov upozornil,   že   ak na   výzvu   ústavného   súdu   nebudú   reagovať,   ich   sťažnosť   ústavný   súd odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Odpoveď právneho zástupcu na výzvu bola ústavnému súdu doručená 7. júla 2003. K odpovedi nebola priložená kópia sťažnosti a sťažovatelia ani inak nepreukázali využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov sa fyzické a právnické osoby môžu obracať   na   orgány   štátnej   správy   súdov   so   sťažnosťami   na   postup   súdu,   len   ak   ide o prieťahy v konaní, o nevhodné správanie alebo o narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. Postup pri vybavovaní takýchto sťažností je upravený v § 20 až 27 zákona o štátnej správe súdov.

Keďže sťažovatelia ani po výzve ústavného súdu nepreukázali, že podali sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov, ústavný súd odmietol ich sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Po odmietnutí sťažnosti ústavný súd nemal právny dôvod posudzovať ďalšie návrhy sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2003