II. ÚS 15/96
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 3. apríla 1996 vo veci podnetu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ pre porušenie ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní takto r o z h o d o l : Podnet ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Ústavný súd Slovenskej republiky obdržal dňa 12. 3. 1996 podanie ⬛⬛⬛⬛, ktoré označil ako "návrh v zmysle 20 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o porušení ústavného práva a povinnosti sudcu, ktorý konal vo veci 10 Co 321/94 ako nekompetentný a to JUDr. Igor Tubel." V podaní ⬛⬛⬛⬛ sa uvádza, že tým, že na Krajskom súde v Bratislave, ktorý uskutočnil odvolacie konanie vo veci vyrovnania zníženého dedičského podielu, vec namiesto predsedkyne senátu JUDr. Tirpákovej, ktorá bola uvedená na predvolaní, pojednával JUDr. Tubel, došlo k porušeniu čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky odňatím predkladateľa podnetu jeho zákonnému sudcovi. Podľa 16 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov je na konanie o vyrovnanie dedičských podielov príslušný súd, v obvode ktorého sa dedičstvo prejednávalo. Návrh ⬛⬛⬛⬛ prejednal v prvom stupni Okresný súd v Nových Zámkoch a vo veci rozhodol rozsudkom č. 5 C 97/93. Proti tomuto rozsudku podal menovaný odvolanie podľa poučenia na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom č. 10 Co 321/94 v senáte, ktorého predsedom bol JUDr. Tubel. svoje tvrdenie o porušení čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky založil iba na skutočnosti, že vec prejednával senát súdu pod vedením iného
predsedu, ako bol označený v predvolaní na pojednávanie a na svojom tvrdení, že JUDr. Tubel nemá podľa rajonizácie pridelené prípady z okresu Nové Zámky. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: "Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon." Účelom práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady pre funkciu sudcu ( 34 zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 12/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich /zákon o štátnej správe súdov/), podľa 40 zákona č. 335/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1993 Z. z. bol pridelený na výkon funkcie k určitému súdu alebo podľa 41 zákona č. 335/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1993 Z. z. bol dočasne pridelený na výkon sudcovskej činnosti k určitému súdu a ktorého funkcia nezanikla podľa ustanovení 44, 45, 47 a 49 zákona č. 335/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1993 Z. z. a 50 zákona č. 335/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1993 Z. z. a zákona č. 307/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1993 Z. z. Pre určenie totožnosti zákonného sudcu právne významná je aj podmienka 11, 14, 22 ods. 1 alebo 24 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb., v znení neskorších predpisov, podľa ktorej za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce. Právo osoby "nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi" nemožno interpretovať natoľko extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 sa splní, keď o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie k súdu toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a
miestne príslušný rozhodnúť. Sudca pridelený na výkon funkcie na súde s právomocou a príslušnosťou o veci rozhodnúť je zákonným sudcom, dokiaľ sa podľa 16 Občianskeho súdneho poriadku, alebo podľa 30 Trestného poriadku nerozhodne o jeho vylúčení, alebo dokiaľ účastník konania pred ústavným súdom podľa 28 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. sudcu neodmietne pre zaujatosť. Zákonným sudcom sa v takom prípade stane sudca, určený podľa 16 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa 31 Trestného poriadku. Ústavný súd si vyžiadal od Krajského súdu v Bratislave Rozvrh práce na rok 1995, z ktorého zistil, že za predsedov senátov súdneho oddelenia 10 Co pre rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vo veciach dedičských, poplatkoch z dedičstva a o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vo veciach vyrovnania zníženého dedičského podielu z celého kraja boli určení JUDr. Magdaléna Tirpáková a JUDr. Igor Tubel.
Odvolacie konanie vo veci, v ktorej ⬛⬛⬛⬛ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 1 sa uskutočnilo na Krajskom súde v Bratislave, ktorý bol vecne a miestne príslušným orgánom súdnej moci s právomocou o veci rozhodnúť. Odvolaciemu súdu predsedal sudca pridelený na výkon funkcie k tomuto súdu, ktorý podľa rozvrhu práce bol jedným zo sudcov určených na rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vo veciach dedičských a súvisiacich veciach. JUDr. Igor Tubel mal postavenie zákonného sudcu, ktoré nestratil ani v dôsledku žiadosti o vylúčenie, lebo ⬛⬛⬛⬛ nepožiadal o jeho vylúčenie z konania o odvolaní vo veci 10 Co 321/94. Preto ústavný súd podnet na neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval a podľa 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. ako zjavne neopodstatnený odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 3. apríla 1996
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Anna Danielčáková predsedníčka senátu