znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 15/2023-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov StavBerEU-SK Bau und Montage s. r. o., Zámutov 191, IČO 50 701 134, Stanislava Béreša, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, Hlavná 50, Prešov, a Mgr. Petra Troščáka, advokáta, Hlavná 50, Prešov, IČO 50 003 500, proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/3/2021-159 z 21. júla 2022 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto

r o z h o d o l :

1. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e. 2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. októbra 2022 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Sťažovatelia navrhujú napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Navrhujú tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia až do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že v spore vedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4Cb/3/2021 sa StavBerEU-SK Bau und Montage s. r. o., Zámutov 191, IČO 50 701 134 (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ako žalobca domáha zaplatenia sumy 3 333 eur s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým uznesením uložil Stanislavovi Bérešovi, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), ako konateľovi sťažovateľa v 1. rade a Mgr. Petrovi Troščákovi, advokátovi, Hlavná 50, Prešov, IČO 50 003 500 (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“), ako právnemu zástupcovi sťažovateľa v 1. rade v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4Cb/3/2021 poriadkovú pokutu každému vo výške 500 eur. V odôvodnení okresný súd uviedol, že poriadkovú pokutu uložil podľa § 102 ods. 1 písm. a), b) a c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) „žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi“, pretože „opakovane sťažili postup konania súdu, nesplnili povinnosť uloženú súdom dostaviť sa na riadne a včas vytýčený termín pojednávania a neospravedlnili neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami“. Návrh na prikázanie veci inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP a vznesenie námietky zaujatosti voči sudkyni okresný súd vyhodnotil ako nedôvodné procesné návrhy, ku ktorým sa podrobne vyjadril v odôvodnení rozsudku, a preto tieto dôvody opakovane neuvádzal. Okresný súd poukázal na to, že samotný sťažovateľ v 3. rade na základe výzvy súdu uviedol dni, keď môže súd nariadiť termín pojednávania, a v súlade s tým bol termín pojednávania stanovený na 21. júl 2022. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa na termín pojednávania nedostavili ani sťažovateľ v 2. rade ako štatutárny zástupca sťažovateľa v 1. rade a ani sťažovateľ v 3. rade ako právny zástupca sťažovateľa v 1. rade ako žalobcu a „v nadväznosti na § 183 CSP neuviedli dôvodné a závažné okolnosti pre odročenie pojednávania, ale účelovým postupom, nezákonným, vzniesli opakovanú námietku zaujatosti voči sudkyni a právnemu zástupcovi žalovaného na základe nezákonných, nepravdivých tvrdení a opakovaný návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP“. Okresný súd uložil poriadkovú pokutu aj podľa § 102 ods. 1 písm. d) a e) CSP, pretože bol toho názoru, že sťažovatelia v 1. a 3. rade opakovane sťažili postup konania súdu tým, že sa nedôstojne správali k sudcovi a právnemu zástupcovi žalovaného tým, že voči nim urobili hrubo urážlivé podanie. Tvrdenia obsiahnuté vo svojom podaní žiadnym spôsobom nepreukázali napriek tomu, že sú závažného charakteru a môžu znamenať aj trestné stíhanie sudkyne, resp. právneho zástupcu žalovaného. Výšku poriadkovej pokuty v sume 500 eur okresný súd uložil z dôvodu opakovaného nepreukázania tvrdenia osočujúceho zákonnú sudkyňu a právneho zástupcu žalovaného. Takéto konanie okresný súd vyhodnotil ako špekulatívny postup v príčinnej súvislosti so snahou odročiť riadne a včas nariadené pojednávanie, keď v koncentračnej lehote sťažovateľ v 3. rade uviedol, že nevznáša námietku zaujatosti voči sudkyni a následne v príčinnej súvislosti s neodročením pojednávania námietku zaujatosti voči sudkyni pre jej priateľský vzťah s právnym zástupcom žalovaného a tvrdený svojvoľný postup sudkyne vzniesol. Napriek vyjadreniu zákonnej sudkyne z 20. septembra 2021, že nie je v priateľskom vzťahu s právnym zástupcom žalovaného, sťažovateľ v 3. rade opakovane v príčinnej súvislosti s nariadeným termínom pojednávania účelovo v podaní z 18. júla 2022 vzniesol námietku zaujatosti pre opakované tvrdenie priateľského vzťahu zákonnej sudkyne s právnym zástupcom žalovaného a nezákonný postup zákonnej sudkyne. Informáciu o údajnom priateľskom a príbuzenskom vzťahu zákonnej sudkyne s právnym zástupcom žalovaného sa údajne dozvedel 17. júla 2022, keď mu sťažovateľ v 2. rade túto skutočnosť oznámil po tom, ako získal informácie z justičného prostredia. Sťažovateľ v 3. rade tvrdenia nekonkretizoval ani nepreukázal, kto je osoba z justičného prostredia, ktorá takéto informácie poskytla a aké konkrétne informácie, a to napriek výzve súdu z 19. júla 2022, aby tak učinil do termínu pojednávania 21. júla 2022. Okresný súd preto vyvodil záver, že uvedené tvrdenia sú klamlivé a sťažovateľmi v 1. a 3. rade nepreukázané, poškodzujú povesť sudkyne a právneho zástupcu žalovaného a sú v rozpore s dôstojnosťou pojednávania, povinnosťou etického prístupu advokáta k súdu, stranám konania, advokátom a zúčastneným osobám.

II.

Argumentácia sťažovateľov

3. Proti napadnutému uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú: a) Napadnuté uznesenie je svojvoľné, zjavne arbitrárne, šikanózne, zmätočné, nezrozumiteľné, nelogické, nepochopiteľné a predstavuje absolútny exces v rozhodovacej činnosti súdov, pretože poriadková pokuta bola uložená z dôvodu, že i) sťažovateľ v 1. rade podal prostredníctvom sťažovateľa v 3. rade námietku zaujatosti proti sudkyni, ako aj návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu, že ii) sťažovateľ v 2. rade a sťažovateľ v 3. rade sa nedostavili na pojednávanie (určené na 21. 7. 2022) a ani neospravedlnili svoju neprítomnosť a iii) že sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 3. rade sa nedôstojne správali a urobili hrubo urážlivé podanie voči sudkyni a právnemu zástupcovi žalovaného v rámci podaných námietok zaujatosti, pričom nepreukázali priateľský vzťah medzi sudkyňou a právnym zástupcom žalovaného. Zákonná sudkyňa šikanuje a sankcionuje stranu sporu a jej právneho zástupcu za to, že napádajú jej nezákonný postup, vznášajú námietky zaujatosti voči sudkyni a podávajú návrh na odňatie veci, teda za realizáciu procesných oprávnení vyplývajúcich z Civilného sporového poriadku. b) Napadnuté uznesenie si zamieňa sťažovateľa v 1. rade za sťažovateľa v 2. rade, resp. v niektorých častiach odôvodnenia ich považuje akoby za jednu a tú istú osobu. c) Keďže okresný súd nie je v zmysle § 58 CSP oprávnený posudzovať to, či námietka zaujatosti proti sudkyni je alebo nie je šikanózna či zjavne bezdôvodná, potom ani nemôže takejto námietke nevyhovieť a logicky ani za to nemôže uložiť poriadkovú pokutu. Takémuto zásahu zo strany okresného súdu chýba legalita. To isté platí aj vo vzťahu k sankcionovaniu podania návrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu v zmysle § 39 ods. 2 CSP. d) Pokiaľ ide o to, že sťažovateľ v 2. rade a sťažovateľ v 3. rade sa nedostavili na pojednávanie nariadené na 21. júl 2022 a podľa názoru okresného súdu ani neospravedlnili svoju neprítomnosť, sťažovatelia uvádzajú, že v rámci podania z 20. júla 2022 požiadali aj o odročenie predmetného pojednávania s riadnym odôvodnením, pričom obsahom predmetného podania bolo aj ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa v 1. rade z dôvodu náhleho vycestovania do zahraničia v súvislosti s pracovnými povinnosťami a sťažovateľa v 3. rade z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Okresný súd žiadnym spôsobom neupovedomil sťažovateľov v 1. a 3. rade o tom, ako posúdil ich žiadosť o odročenie pojednávania z 20. júla 2022, čím porušil § 183 CSP. Okresný súd sa zároveň v napadnutom uznesení nezmieňuje o tom, že by takéto podanie vôbec bolo urobené. e) Okresný súd uložil sankciu aj podľa § 102 ods. 1 písm. d) CSP, ktorý sa týka rušenia dôstojnosti pojednávania, pričom sťažovateľ v 2. rade a sťažovateľ v 3. rade sa pojednávania ani len osobne nezúčastnili, a teda objektívne nemohli narušiť dôstojnosť pojednávania. Pokiaľ okresný súd uložil sankciu aj za hrubo urážlivé podanie voči sudkyni a právnemu zástupcovi žalovaného, ktorými majú byť podané námietky zaujatosti, sťažovatelia k tomu uvádzajú, že ani jedna námietka zaujatosti neobsahuje hrubé alebo urážlivé slovo či slovné spojenie, pretože v námietkach zaujatosti bol namietaný nezákonný a svojvoľný postup sudkyne, priateľský pomer sudkyne a právneho zástupcu žalovaného a následne aj príbuzenský pomer sudkyne a právneho zástupcu žalovaného. Z napadnutého uznesenia sa javí, že okresný súd uložil sankciu za to, že „si niekto vôbec dovolil podať námietku zaujatosti proti sudkyni a namietať jej nezákonný a svojvoľný postup v konaní“.

f) Vykonávaním procesných oprávnení v zmysle Civilného sporového poriadku nemohlo dôjsť k sťažovaniu postupu konania, pretože okresný súd na pojednávaní konanom 21. júla 2022 vo veci meritórne rozhodol, čiže „nemal za potrebné sa ničím zaoberať a nebola potrebná ani účasť sťažovateľov“, keď okresný súd pojednávanie pre neprítomnosť sťažovateľov neodročil. g) Okresný súd sankcionoval za to isté ako sťažovateľov v 1. a 2. rade, tak aj sťažovateľa v 3. rade (ako právneho zástupcu), pričom okresný súd si zjavne neuvedomil, že pokyn na podanie námietky zaujatosti a informácie o pomere sudkyne a právneho zástupcu žalovaného boli sťažovateľovi v 3. rade poskytnuté zo strany sťažovateľa v 1. rade, a preto sťažovateľ v 3. rade nemôže znášať následky za to, či informácia poskytnutá zo strany klienta je pravdivá a preukázaná, pretože sťažovateľ v 3. rade a ani iná osoba nemôže preukázať pomer sudkyne a právneho zástupcu žalovaného, pretože takéto informácie nevyplývajú z rodných listov či iných dokumentov, ku ktorým sťažovateľ v 3. rade ani nemá prístup. h) Okresný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo pri údajnom prvom porušení uložil poriadkovú pokutu na hornej hranici možnej sadzby v sume 500 eur, v dôsledku čoho sťažovatelia nemôžu zistiť úvahu okresného súdu vo vzťahu k zohľadneniu povahy porušenej povinnosti, ako to vyplýva z § 102 ods. 2 CSP. i) Návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia nie je v rozpore s verejným poriadkom, pričom práve v prípade neodloženia vykonateľnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v tom, že by sa uložené pokuty exekučne vymáhali, čím by došlo k škode na strane sťažovateľov.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy) uznesením okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty.

III.1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa v 1. rade:

5. V konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy môže byť navrhovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody. Podľa judikatúry ústavného súdu aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické), ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. Ústavnú sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (porov. I. ÚS 56/98, II. ÚS 50/08, III. ÚS 473/2011).

6. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi v 2. rade ako štatutárnemu orgánu sťažovateľa v 1. rade (I. výrok) a sťažovateľovi v 3. rade ako právnemu zástupcovi sťažovateľa v 1. rade ako žalobcu (II. výrok). Sťažovateľovi v 1. rade neboli napadnutým uznesením okresného súdu poriadková pokuta ani iné poriadkové opatrenie uložené, a preto nemôže dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd.

7. Keďže ústavnú sťažnosť ústavnému súdu podal aj sťažovateľ v 1. rade, ktorý nie je napadnutým uznesením dotknutý, ústavný súd dospel k záveru, že ide o ústavnú sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

III.2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov v 2. a 3. rade:

8. Ústavný súd ešte predtým, ako pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty, považoval za nevyhnutné poukázať na charakter tohto procesného inštitútu. Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu (účastníkov konania), resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou 500 eur. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom (m. m. III. ÚS 152/2017, I. ÚS 389/2017, III. ÚS 346/2018).

9. Z okolností posudzovanej veci, ako aj obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu je zrejmé, že dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty podľa § 102 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP bolo opakované sťaženie postupu konania súdu nesplnením si povinnosti uloženej súdom dostaviť sa na riadne a včas nariadený termín pojednávania bez ospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade podal 25. augusta 2021 žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 21. september 2021 z dôvodu kolízie pojednávaní jeho právneho zástupcu, t. j. sťažovateľa v 3. rade. Z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok podľa § 183 ods. 3 CSP okresný súd predmetné pojednávanie neodročil, avšak toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu podania návrhu sťažovateľom v 1. rade podľa § 39 ods. 2 CSP na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 19. máj 2022. Sťažovateľ v 3. rade doručil 22. apríla 2022 súdu opakovane žiadosť o odročenie pojednávania, ktorej súd vyhovel, avšak 26. apríla 2022 vyzval sťažovateľa v 3. rade, aby v lehote 7 dní doručil zoznam dní (utorky, štvrtky) na najbližšie 3 až 4 mesiace, počas ktorých nemá kolíziu pojednávaní ani iný dôvod, ktorý by bránil nariadeniu termínu pojednávania. Na základe tejto výzvy sťažovateľ v 3. rade oznámil súdu dni, kedy mu nehrozí kolízia pojednávaní. Medzi týmito termínmi je aj dátum 21. júl 2022, na ktorý súd nariadil termín pojednávania. Sťažovateľ v 2. rade prevzal predvolanie na pojednávanie 28. mája 2022 a sťažovateľ v 3. rade 2. júna 2022. Podaním z 20. júla 2022 opätovne požiadal sťažovateľ v 1. rade o odročenie pojednávania nariadeného na 21. júl 2022 o 8.00 h z dôvodu kolízie na strane sťažovateľa v 3. rade s pojednávaním nariadeným na 21. júl 2022 o 8.30 h vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 14C/166/2020, pričom uviedol, že o tom, že sa na predmetnom pojednávaní nemôže zúčastniť, sa dozvedel 20. júla 2022, keď zistil mylný zápis v diári v tom, že pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 14C/166/2020 bolo odročené na 21. júl 2022 o 8.30 h, a nie na 21. august 2022. Zároveň ospravedlnil aj neúčasť sťažovateľa v 2. rade na predmetnom pojednávaní z dôvodu jeho náhleho vycestovania do zahraničia v súvislosti s plnením pracovných povinností, pričom oznámil jeho nesúhlas s tým, by sa konalo v jeho neprítomnosti. Dňa 21. júla 2022 sa predmetné pojednávanie uskutočnilo a okresný súd na ňom vyhlásil meritórne rozhodnutie, ktorým žalobu sťažovateľa v 1. rade zamietol. Pojednávanie 21. júla 2022 trvalo od 8.00 h do 9.35 h, z toho dôvodu podanie sťažovateľa v 3. rade z 20. júla 2022 doručené okresnému súdu 21. júla 2022 o 11.30 h, t. j. po ukončení pojednávania, netvorilo predmet dokazovania.

10. Ďalším dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty aj podľa § 102 ods. 1 písm. d) a e) CSP bolo opakované sťaženie postupu konania súdu tým, že sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 3. rade sa nedôstojne správali k sudkyni a právnemu zástupcovi žalovaného tým, že proti nim urobili hrubo urážlivé podanie a tvrdenia v ňom uvedené žiadnym spôsobom nepreukázali, pričom tieto sú závažného charakteru, spôsobilé privodiť trestné stíhanie sudkyne, resp. právneho zástupcu žalovaného. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade, zastúpený sťažovateľom v 3. rade, podal proti zákonnej sudkyni spolu tri námietky zaujatosti. Prvú námietku zaujatosti z 13. septembra 2021 odôvodnil „priateľským pomerom sudkyne JUDr. A. Plichtíkovej k právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. A. “ a explicitne tiež tým, „že sudkyňa JUDr. A. Plichtíková neodročila pojednávanie nariadené na deň 21. 9. 2021 na iný termín...“. V predmetnom podaní sťažovateľ v 1. rade uviedol, že sa o dôvodoch vylúčenia dozvedel 6. septembra 2021. Zákonná sudkyňa k vznesenej námietke zaujatosti uviedla, že nie je v priateľskom vzťahu s právnym zástupcom žalovaného, námietka sa týka procesného postupu súdu – neodročenia pojednávania (§ 49 ods. 3 CSP) a námietka v časti tvrdeného priateľského vzťahu sudkyne s právnym zástupcom žalovaného bola vznesená oneskorene, pričom ani neobsahuje náležitosti námietky, keď sťažovateľ v 1. rade neuviedol, ani kedy a aký dôvod v súvislosti s tvrdeným priateľským vzťahom zistil. Z dôvodov podľa § 52 ods. 2 § 53 CSP vec nadriadenému súdu nepredložil. V poradí druhú námietku zaujatosti sťažovateľ vzniesol 18. júla 2022 a odôvodnil ju „príbuzenským a priateľským pomerom sudkyne JUDr. A. Plichtíkovej k právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. A. “, o ktorej sa mal dozvedieť 17. júla 2022. Zákonná sudkyňa sa k vznesenej námietke vyjadrila v podaní z 19. júla 2022, v ktorom poukázala na dôvody vo vyjadrení z 20. septembra 2021, ktoré sú totožné, a preto predmetnú námietku vyhodnotila ako opakovanú námietku podanú z toho istého dôvodu (§ 53 ods. 2 CSP). K námietke zaujatosti z dôvodu príbuzenského vzťahu sudkyne a JUDr. uviedla, že je nedôvodná, pretože neexistuje žiadny príbuzenský vzťah a chýbajú v nej tvrdenia, dôkazy podľa § 52 ods. 2 CSP, preto súd na námietku neprihliadol a spis nadriadenému súdu nepredložil. Podaním z 20. júla 2022 vzniesol sťažovateľ v 1. rade ďalšiu námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorou sa však okresný súd pri udeľovaní poriadkovej pokuty nezaoberal.

11. Vychádzajúc zo skutkových okolností prerokovávanej veci, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že napadnutému uzneseniu, ako ani postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nemožno vyčítať nepreskúmateľnosť, zjavnú neodôvodnenosť či arbitrárnosť. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu v namietanej veci sťažovateľov na zistený skutkový stav aplikoval relevantnú zákonnú úpravu a jeho právne závery nemožno hodnotiť ako také, ktoré by popierali zmysel a účel tejto právnej úpravy.

12. Skutočnosť, že pojednávanie nariadené na 21. júl 2022 napokon odročené nebolo, ktorú sťažovatelia namietajú, má nepochybne význam z hľadiska naplnenia podmienky sťaženia postupu konania vyžadovanej v zmysle § 102 ods. 1 CSP pre uloženie poriadkovej pokuty, avšak v kontexte okolností prerokovávanej veci je pri posudzovaní ústavnoprávnej udržateľnosti uznesenia okresného súdu podstatné, že okresný súd neudelil sankciu za jednorazové konanie, ale za opakované konanie spočívajúce v nerešpektovaní predvolania na nariadený termín pojednávania bez včasného a vážnymi okolnosťami preukázaného ospravedlnenia neprítomnosti. Okresný súd totiž nevyhovel už žiadosti sťažovateľa v 3. rade o odročenie pojednávania z 25. augusta 2021 nariadeného na 21. september 2021, ale toto pojednávanie bolo napokon odročené z dôvodu podania návrhu podľa § 39 ods. 2 CSP na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad. Predmetný návrh na prikázanie sporu sa však stal neúčinným pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Uvedený postup tak nasvedčuje účelovosti podaného návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti s úmyslom dosiahnuť odročenie pojednávania iným spôsobom, keď žiadosti sťažovateľa v 3. rade o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní vyhovené nebolo. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo najbližšie pojednávanie nariadené až na 19. máj 2022, z čoho možno usudzovať, že nevykonanie pojednávania 21. septembra 2021 ovplyvnilo dĺžku konania v nie zanedbateľnej miere.

13. Vzhľadom na závery prijaté okresným súdom vo vzťahu k posúdeniu konania sťažovateľov spočívajúceho v nerešpektovaní predvolania na nariadený termín pojednávania bez včasného a vážnymi okolnosťami preukázaného ospravedlnenia neprítomnosti a ich ústavnú udržateľnosť nepovažoval ústavný súd za potrebné podrobnejšie sa vyjadriť k námietkam sťažovateľov týkajúcim sa uloženia poriadkovej pokuty podľa § 102 ods. 1 d) a e) CSP, keďže už uvedený dôvod bol dostatočný na to, aby bola sťažovateľom v 2. a 3. rade okresným súdom uložená poriadková pokuta.

14. Námietke sťažovateľov, v zmysle ktorej okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zamieňa osoby sťažovateľov v 1. a 2. rade, je potrebné prisvedčiť, avšak v kontexte posudzovania ústavnoprávnej udržateľnosti uznesenia okresného súdu uvedené pochybenie okresného súdu nemožno považovať za taký významný zásah do práv sťažovateľa v 2. rade, ktorý by vykazoval ústavnoprávnu relevanciu. V tomto smere je relevantná tá skutočnosť, že sťažovateľovi v 1. rade poriadková pokuta uložená nebola, teda námietka sťažovateľov, že okresný uložil poriadkovú pokutu duplicitne, je neopodstatnená.

15. Dôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľovi ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť ani spochybňovať, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.

16. Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie okresného súdu z ústavného hľadiska za udržateľné aj v kontexte výšky uloženej poriadkovej pokuty. Tá totiž v rámci zákonom ustanovených medzí bola vecou voľnej úvahy súdu, ktorý ju aj primeraným spôsobom odôvodnil, keď poukázal na opakované sťaženie postupu konania súdu nedostavením sa na riadne a včas nariadené pojednávanie bez ospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami, ako aj doručením hrubo urážlivého podania súdu a nepreukázaním tvrdení v ňom uvedených.

17. Na podklade uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nedovoľuje prijať záver o tom, že by v tomto prípade došlo k extrémnemu vybočeniu zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak, že by mohlo zasiahnuť do v ústavnej sťažnosti označených práv sťažovateľov, a preto ich ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.3. K návrhu na odklad vykonateľnosti:

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľov v celom rozsahu ústavný súd nemohol vyhovieť ani ich návrhu na odklad vykonateľnosti, keďže zo systematického výkladu právnej úpravy tohto inštitútu vyplýva (pozri § 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pozn.), že pozitívne rozhodnutie o takomto návrhu implicitne prichádza do úvahy vtedy, ak ústavný súd príjme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrhu na odklad vykonateľnosti nevyhovel.

19. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu