SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 15/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. RomanomCibulkom, Advokátska kancelária, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnavav konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2003 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduTrnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2003.
Zo sťažnosti vyplývalo, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného okresnýmsúdom pod sp. zn. 13 C 59/2003, ktorého predmetom je návrh na vydanie platobnéhorozkazu, ktoré začalo 18. júna 2003, pričom ani do dnešného dňa, t. j. ani po viacako 12 rokoch, nebolo právoplatne skončené. V predmetnej veci sa sťažovateľ už raz obrátilna ústavný súd z dôvodu prieťahov v konaní okresného súdu, a to v roku 2008, keď ústavnýsúd svojím nálezom sp. zn. IV. ÚS 182/08 zo 16. decembra 2008 (ďalej len „nález“)vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru porušené bolo, a okresnému súd prikázal, aby vo veci vedenej podsp. zn. 13 C 59/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ touto sťažnosťou namietal postup okresného súdu, ktorý nasledovalpo právoplatnosti predmetného nálezu, tvrdiac, že týmto jeho postupom naďalej dochádzak porušovaniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odôvodňoval totým, že okresný súd aj napriek už uvedenému nálezu naďalej vo veci koná so zbytočnýmiprieťahmi. V sťažnosti popísal úkony, ktoré okresný súd od právoplatnosti nálezu ústavnéhosúdu vo veci vykonal, pričom uviedol, že pojednávania, ktoré odvtedy okresný súd vykonal,boli iba formálne a neviedli k efektívnemu dosiahnutiu účelu súdneho konania. Poslednýrozsudok okresného súdu z 9. októbra 2013 bol rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený11. júna 2015 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2008 (správne má byť sp. zn. 13 C 59/2003, pozn.) porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2008 (správne má byť sp. zn. 13 C 59/2003, pozn.) sa opakovane prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 296,44 € na účet jeho právneho zástupcu
, ⬛⬛⬛⬛ a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavnému súdu bolo 17. decembra 2015 doručené podanie právneho zástupcusťažovateľa, ktorým ústavnému súdu oznámil, že„jeho klient (sťažovateľ) sa nedožil právoplatného skončenia súdneho konania, ktoré je predmetom jeho sťažnosti a dňa zomrel“. Prílohou jeho podania je aj kópia úmrtného listu, ktorý vydal Matričnýúrad – obec, z ktorého vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,rod. č., zomrel ⬛⬛⬛⬛.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestnéhoporiadku.
Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožnoodstrániť, súd konanie zastaví...
Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviťalebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Zastavenie konania bude spravidla opodstatnené vždy, keď strata spôsobilosti byťúčastníkom je spôsobená jeho smrťou, a konanie sa v dôsledku toho stane bezpredmetným.
Z povahy ochrany práv podľa čl. 127 ústavy vyplýva, že ide o práva osobnej povahy.Ústavný súd v tejto súvislosti už v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol,že z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,predmetom ktorého je ochrana základných práv a slobôd, ktorých povaha je výsostneosobnej povahy, vyplýva, že ich ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby. V prípadekonania o sťažnosti ide preto o také konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa spravidlanedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo (m. m. IV. ÚS 185/2011).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto konanie o sťažnosti sťažovateľaz dôvodu jeho úmrtia zastavil podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 107 ods. 1OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016