SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 15/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. BorisomBednárom, Štefánikova 873/9, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky vo veci vedenej pod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom, Štefánikova 873/9,Poprad, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len„generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014 (ďalejaj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka uvádza, že 14. októbra 2013 podala „podnet na začatie trestného stíhania vo veci spôsobu registrácie Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve bývalým Obvodným úradom “. Poverený príslušník Obvodného oddeleniaPolicajného zboru (ďalej len „policajt“ − § 10 Trestného poriadku) odmietoljej trestné oznámenie uznesením z 3. decembra 2013. Prokurátor na sťažnosť sťažovateľkyzrušil uznesenie a uložil policajtovi, aby časť trestného oznámenia odstúpil miestnepríslušnému útvaru a o zvyšnej časti opäť rozhodol. Uznesením ČVS: ORP-1784/PP-PP-2013 z 27. februára 2014 policajt odmietol trestné oznámenie. Sťažovateľka podala protiuzneseniu sťažnosť, ktorú neskôr vzala späť, čo príslušný prokurátor vzal na vedomieuznesením zo 4. apríla 2014.
Vo veci vedenej pod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014, ktorej sa týka táto sťažnosť, bolasťažovateľka vypočutá dožiadaným policajtom 25. apríla 2014 ako svedok − poškodený.Vzhľadom na to, že jej nebolo oznámené, v akej veci bolo začaté trestné stíhanie,sťažovateľka „vo výpovedi sa nevedela bližšie vyjadriť ku skutočnostiam skutku, pretože na prokuratúru podala viacero trestných oznámení a nebola v žiadnom z nich upovedomená o začatí trestného stíhania. Sťažovateľka do zápisnice o výsluchu udelila plnú moc splnomocnencovi poškodeného.“. Sťažovateľka podala proti tomuto postupu sťažnosť, ktorúvybavila Okresná prokuratúra Prešov prípisom z 27. mája 2014, v ktorom sa podľasťažovateľky „meritom sťažnosti... nezaoberala“. V nadväznosti na jej vybaveniesťažovateľka požiadala Krajskú prokuratúru v Prešove o preskúmanie postupu prokurátoraOkresnej prokuratúry Prešov. Sťažovateľka uvádza, že „nebola dodnes upovedomená o spôsobe vybavenia sťažnosti v trestnom konaní“. Sťažovateľka podávala aj ďalšie návrhya žiadosti týkajúce sa prebiehajúceho trestného konania, o vybavení ktorých nebolaupovedomená. Ostatný raz Okresná prokuratúra Prešov vybavila sťažnosť sťažovateľkyna postup policajta v súvislosti s jej predvolaním na výsluch svedka v napadnutom konaní,v ktorej namietala najmä to, že mala byť predvolaná ako svedok – poškodený. Okresnáprokuratúra Prešov ju o preskúmaní sťažnosti upovedomila prípisom z 25. augusta 2014,v ktorom jej oznámila, že v predmetnej veci vystupuje ako oznamovateľka, pretože„poškodeným je verejný záujem na riadnom a zákonnom chode štátneho aparátu a na dôvere v pravosť a pravdivosť verejných listín“. Sťažovateľka požiadala podnetompodaným 9. septembra 2014 o preskúmanie vybavenia jej sťažnosti generálnu prokuratúru,v ktorom namietala „nezákonnosť postupu prokuratúry v celom predmetnom konaní najmä účelovosť kvalifikácie skutku a vecnú a miestnu nepríslušnosť konania Okresnej prokuratúry v Prešove“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd taktorozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo bolo v konaní ČVS: ORP-380/SE- PO-2014 porušené.
2. Generálnej prokuratúre SR prikazuje zrušenie rozhodnutia o zastavení konania ČVS: ORP-380/SE-PO-2014, odstránenie procesných porušení v trestnom konaní ČVS: ORP-380/SE-PO-2014.
3. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛... priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR, ktoré je Generálna prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Generálna prokuratúra je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 284,08,- EUR k rukám právneho zástupcu sťažovateľky...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorýobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Ak ide o sťažnosť podľačl. 127 ods. 1 ústavy, musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 20 zákonao ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené v § 50 zákona o ústavnom súdev spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z § 56 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom nazačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavnéhosúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťousťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde),čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným súdom z hľadiskapožiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúťlen o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď jesťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,IV. ÚS 287/2011).
Sťažovateľka je zastúpená v konaní pred ústavným súdom advokátom, ktorýje v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániťa presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Sťažovateľka označila v úvode sťažnosti za porušovateľa svojich práv generálnuprokuratúru, ktorej aj žiada prikázať konať spôsobom, ktorý uvádza v bode 2 petitu. V bode1 petitu však neuviedla orgán, ktorého postupom malo byť porušené jej základné právopodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení sťažnostisťažovateľka neuviedla žiadnu argumentáciu týkajúcu sa postupu generálnej prokuratúryv označenom trestnom konaní, jej námietky sa týkajú postupu polície a Okresnejprokuratúry Prešov. Z odôvodnenia sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľkanevyčkala na vybavenie podnetu adresovaného generálnej prokuratúre a sťažnosť podalaskôr, ako uplynula lehota na jeho vybavenie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľkyv predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný súdmohol konať a rozhodnúť. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, akývyplýva z podania sťažovateľky, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04). Sťažovateľkou zvolený advokát bol navyše poučený o náležitostiachsťažnosti, aj upozornený na jej nedostatky v obdobnej veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn.Rvp 11262/2014, ktorá bola vybavená odložením podľa § 23a zákona o ústavnom súde.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že sťažnosťsťažovateľky, ktorá je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavkysťažnosti podľa § 20 a § 50 v spojení s § 56 zákona o ústavnom súde, a preto jej sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd dodáva, že právo fyzickej osobyna začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestnéhooznámenia nepatrí medzi základné práva alebo slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani honemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd. Ústavný súd ešte dodáva,že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestnéhooznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou základnéhopráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. januára 2015