znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 15/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Okresnej   prokuratúry   B.   a   Krajskej   prokuratúry   v B.   v bližšie   neoznačených   konaniach a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru   B.,   Okresnej   prokuratúry   B.   a   Krajskej   prokuratúry   v B.   v   bližšie   neoznačených konaniach.

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:„Dňa 03. 11. 2006 podal právny zástupca sťažovateľa trestné oznámenie (doplnené podaním zo dňa 10. 11. 2006) pre podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorého sa mali pravdepodobne   dopustiť   zástupcovia   spoločnosti   B.,   s.r.o.   Toto   trestné   oznámenie   bolo adresované Okresnej prokuratúre B., ktorá ho odstúpila Okresnému riaditeľstvu PZ B.... Dňa 21. 12. 2006 vyšetrovateľ PZ uznesením pod č. ČVS: ORP-1670/OEK-B2-2006- Bob   odmietol   podnet   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   nakoľko   nebol   dôvod   na   začatie trestného konania alebo iného postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Dňa 03. 01. 2006 podal právny zástupca sťažovateľa v zákonom stanovenej lehote sťažnosť   voči   predmetnému   uzneseniu.   V   tejto   sťažnosti   právny   zástupca   sťažovateľa napádal skutkové a právne nedostatky postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa PZ.

Uznesením   sp.   zn.   Pn   3335/06-12   zo   dňa   23.   01.   2007   prokurátorka   Okresnej prokuratúry B. sťažnosť sťažovateľa voči uzneseniu pod č. ČVS: ORP-1670/OEK-B2-2006- Bob zo dňa 21. 12. 2006 zamietla ako nedôvodnú.

Dňa   12.   04.   2007   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   Krajskej   prokuratúre   v B. žiadosť   o   preskúmanie   rozhodnutia   a   postupu   Okresnej   prokuratúry   B.   a   Okresného riaditeľstva PZ B.

Dňa 22. 05. 2007 Krajská prokuratúra v B. vyhodnotila podnet právneho zástupcu sťažovateľa   ako   dôvodný.   Prokurátorka   Krajskej   prokuratúry   v B.   uložila   Okresnej prokuratúre   B.   začať   vo   veci   trestné   stíhanie   a   vykonať   potrebné   úkony   za   účelom objasnenia veci.

Sťažovateľ má za to, že nedôsledným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo   v   danej   veci   k   prieťahom   po   prvýkrát,   nakoľko   bol   nútený   využívať   opravné prostriedky z dôvodu nedôsledného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali vec riadne, včas prešetriť a zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností tak, ako to ukladá Trestný poriadok.

Dňa 03. 07. 2007 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ B. uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu poškodzovanie veriteľa.

Právny zástupca sťažovateľa žiadosťami zo dňa 11. 07. 2008, zo dňa 02. 10. 2008 a 10. 12. 2008 žiadal vykonať ním navrhované vyšetrovacie úkony, vyzýval orgán činný v trestnom konaní, aby vo veci konal, ako aj žiadal poskytnutie informácie o aktuálnom stave trestného stíhania. Listom zo dňa 12. 01. 2009 Okresné riaditeľstvo PZ B.   zaslalo právnemu zástupcovi sťažovateľa odpoveď na jeho žiadosti, to znamená 17 mesiacov po začatí trestného stíhania. Právny zástupca sťažovateľa 17 mesiacov vyzýval orgán činný v trestnom   konaní   na   konanie   vo   veci   a   odstránenie   nedostatkov,   ktoré   vo   veci   videl. V uvedenom   konaní   vidí   sťažovateľ   rovnako   porušenie   jeho   práva   na   bezprieťahové konanie.

Po   ďalších   urgenciách   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   zo   strany   právneho zástupcu   sťažovateľa   na   vykonanie   dôkazných   prostriedkov   dňa   11.01.2010   Okresné riaditeľstvo   PZ   B.   vydalo   uznesenie,   ktorým   vyšetrovateľ   PZ   prerušil   trestné   stíhanie, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Dňa 28. 01. 2010 právny zástupca sťažovateľa opätovne podáva sťažnosť, ako riadny opravný prostriedok voči predmetnému uzneseniu a vytýka mu ďalšie nedostatky v postupe orgánov činných v trestnom konaní i právneho posúdenia veci.

Dňa 30. 04. 2010 Okresná prokuratúra B. vyhovela sťažnosti sťažovateľa a zrušila uznesenie   Okresného   riaditeľstva   PZ   B.   o   prerušení   trestného   stíhania.   Prokurátorka okresnej prokuratúry uložila vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znova konal a rozhodol. Takýmto postupom uplynulo opäť 33 mesiacov od okamihu, kedy bolo začaté trestné stíhanie. V postupe orgánov činných v trestnom konaní vidí sťažovateľ ďalšie porušenie práva na bezprieťahové konanie. Sťažovateľ musel opätovne vynakladať ďalšiu námahu a úsilie   z   dôvodu,   že   orgány   činné   v   trestnom   konaní   neboli   schopné   správne   posúdiť situáciu a zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností. Namiesto toho situáciu uzavreli predčasne na základe nedôsledne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Dňa 23. 09. 2010 vyšetrovateľ PZ opätovne prerušil trestné stíhanie. V súčasnosti o zákonnosti tohto rozhodnutia a postupu rozhoduje Okresná prokuratúra B.

Sťažovateľ   si   neuplatňoval   zaplatenie   svojej   pohľadávky   prostredníctvom   súdu v občianskoprávnom   konaní vzhľadom   na   to,   že mal   vedomosť,   že spoločnosť B.,   s.r.o. ukončila svoju podnikateľskú činnosť, mala veľký objem dlhov, bola predaná neznámej osobe, ktorá nevykonávala žiadnu činnosť, čím by sa len prehlbovala škoda sťažovateľa a je zrejmé,   že   exekučné   konanie   by   bolo   neúspešné.   Mimosúdne   riešenie   formou   výziev a rokovaní ostalo neúspešné....

Sťažovateľ má za to, že orgány činné v trestnom konaní (ako orgány ochrany práva) sa svojím postupom a rozhodnutiam dopustili nesprávnej činnosti. Táto nesprávna činnosť mala za následok spôsobenie prieťahov v trestnom konaní. Tým došlo k porušeniu práva sťažovateľa na bezprieťahové konanie podľa čl. 48 ods2 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ domáha ochrany na Ústavnom súde SR.

Sťažnosť   sťažovateľa   nesmeruje   k   tomu,   aby   Ústavný   súd   svojím   nálezom   nútil orgány činné v trestnom konaní, aby mu bolo v jeho trestnej veci vyhovené. Sťažovateľ zdôrazňuje, že napáda tie nedostatky, ktoré mali za následok porušenie jeho ústavného práva na bezprieťahové konanie.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa A., s.r.o., právo na bezprieťahové konanie upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného riaditeľstva PZ B., Okresnej prokuratúry B. a Krajskej prokuratúry B. porušené bolo.

2. Okresnému riaditeľstvu PZ B., Okresnej prokuratúre B. a Krajskej prokuratúre B. sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva na bezprieťahové konanie a práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

3.   Spoločnosti A.,   s.r.o.   sa priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 EUR   (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresné riaditeľstvo PZ B. povinné spoločnosti A., s.r.o. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti A., s.r.o. priznáva trovy právneho zastúpenia 1 312,37 EUR (slovom tisíctristodvanásť eur a 37 centov), ktoré je Okresné riaditeľstvo PZ B. povinné zaplatiť na účet advokáta JUDr. P. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Konanie o sťažnostiach je upravené v § 20 a § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný petitom návrhu.Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   porušovanie   svojich   práv postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Okresnej prokuratúry B. a Krajskej prokuratúry v B., pričom niektoré z nich označila aj číslom konania.

V návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (petite sťažnosti) sa však obmedzila iba na tvrdenie, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B., Okresná prokuratúra B. a Krajská prokuratúra v B. porušili jej základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, konania, v ktorých k tomu malo dôjsť, však neoznačila.

Petit   sťažnosti   nie   je   teda   vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne   a   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (m. m. III. ÚS 282/04, IV. ÚS 168/05).

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 124/08).

Navyše,   ústavný   súd   konštatuje   že   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (1. decembra 2011) bolo napadnuté konanie uznesením č. k. ČVS: ORP-1670/OEK-B2-2006-EB   z 23.   septembra   2010,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   28.   septembra   2010, prerušené.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne ani čl. 6 ods. 1 dohovoru),   a   preto   ústavný   súd   nečinnosť Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B. v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu nemôže posudzovať ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06, IV. ÚS 29/2012).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   z   dôvodov   uvedených   v   odôvodnení   tohto rozhodnutia   neprichádzalo   už   do   úvahy   rozhodovať   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľky uplatnených v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012