znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 15/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa o sťažnosti Ing. D. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. B. V., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 38/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 38/04   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Ing.   D.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Ing.   D.   K. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   6   296   Sk   (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Krajský   súd   v Bratislave p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   B.   V.,   P.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 16. januára 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. B. V., P., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 38/04.

Sťažovateľ uviedol, že Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 7 C 445/00-25 pripustil jeho vstúpenie do konania na miesto žalobcu.

Sťažovateľ   potom   podaním   z 22.   júla   2003   doplnil   žalobu   a   upresnil   jej   petit. Okresný súd Bratislava II na pojednávaní 26. novembra 2003 za prítomnosti účastníkov konštatoval svoju vecnú nepríslušnosť s tým, že spis postupuje na krajský súd.

Sťažovateľ   bol   len   telefonicky   vyrozumený,   že   Okresný   súd   Bratislava   II 2. decembra 2003 postúpil spis krajskému súdu. Na jeho dopyt dostal z infocentra krajského súdu informáciu, že vec je na krajskom súde vedená pod sp. zn. 1 C 38/04. Spis bol uložený do archívu s tým, že vec mala byť postúpená na Okresný súd Bratislava I. Z Okresného súdu   Bratislava   I   podnecovateľovi   ale   oznámili,   že   žiaden   takýto   spisový   materiál neevidujú.

Na   základe   rozporných   informácií   sťažovateľ   16.   augusta   2007   podal   písomnú sťažnosť na nečinnosť súdu   na krajský súd a žiadal o prevedenie nápravy, odstránenie prieťahov v konaní a oznámenie, kedy a na ktorý súd bol spis postúpený.

Krajský súd na sťažnosť odpovedal 27. augusta 2007 tak, že sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, pretože spis mu bol doručený 3. decembra 2003 a bol zaevidovaný pod sp. zn. 16 Cbi 72/03. Po 8 mesiacoch mala byť vec 10. augusta 2004 preradená do registra „C“ pod sp. zn. 1 C 38/04, avšak omylom bola založená do archívu. Dňa 15. augusta 2007 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 Cb 164/07. Spis bol teda po dobu 3 rokov uložený v archíve krajského súdu.

Na základe toho sťažovateľ zastáva názor, že postupom krajského súdu v označenomkonaní   došlo   k porušeniu   jeho   ústavného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy,   preto navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho veci na ďalšie konanie vydal nález:

„I. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 38/04 porušil základné právo Ing. D. K., bytom P., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené Článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Ing. D. K. finančné zadosťučinenie vo výške 35.000,-Sk, slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún.

III. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť náhradu trov konania pánovi Ing. D. K.   v   sume   6.296,-Sk,-Sk,   slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún   jeho právnej zástupkyni - advokátke JUDr. B. V., so sídlom P., do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrila   predsedníčka   krajského   súdu. V podstatnej   časti   uviedla,   že   podľa   vyjadrenia   predsedníčky   senátu   I   C «navrhovateľ JUDr.   S.   V.,   správca   konkurznej   podstaty   (ďalej   len   „SKP“)   úpadcu   M.,   spol.   s   r.   o. „v konkurze“ proti odporcovi C., B., sa svojím návrhom zo dňa 14. 06. 2000, domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 23.969,--Sk s príslušenstvom.

Vec pôvodne napadla na Okresný súd Bratislava II. (ďalej len „okresný súd“) dňa 20. 06. 2000, pričom zostala vedená pod sp. zn. 7 C 445/2000 (č. 1. 1).

Okresný   súd   prípisom   zo   dňa   01.   12.   2003   vec   postúpil   krajskému   súdu   podľa ustanovenia § 104a ods. 2 O. s. p., ako súdu príslušnému podľa ustanovenia § 9 ods. 4, písm. a)   O.s.p  ,   nakoľko   sa   jedná   o   spor   súvisiaci   s   konkurzným   konaním.   Veci   bola krajským súdom pridelená sp. zn. 16 Cbi 72/2003.

Pod uvedenou spisovou značkou, prípisom zo dňa 10. 08. 2004, bola vec na krajskom súde preradená do občiansko-právneho oddelenia a bola jej pridelená sp. zn. 1 C 38/2004. Kedy dal zákonný sudca úpravu v spise sp. zn. 1 C 38/2004, už z fotokópie nevyplýva. Je z neho len zrejmé, že písomným vyhotovením prípisu zo dňa 31. 12. 2004 a dňa 15. 08. 2007, bola vec postúpená inému súdu prvého stupňa - Okresnému súdu Bratislava I, a to podľa   ustanovení   §   104a,   §   105,   §   85   ods.   1   a   §   9   ods.   1   O.s.p.,   ako   súdu   miestne príslušnému. Podľa údajov spisovej kancelárie v dobe od roku 2004 do roku 2007, bola vec omylom uložená v archíve».

Predsedníčka krajského súdu aj právna zástupkyňa sťažovateľa oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd zo spisového materiálu krajského súdu, ktorý si zadovážil, zistil, že na Okresnom   súde   Bratislava   I bola   pod   sp.   zn.   30   Cb   164/2007   vedená   vec   žalobcu JUDr. S. V. – S., spol. s r. o., proti žalovanému A. o zaplatenie 23 969 Sk. Uznesením z 18. júla 2003 sp.   zn. 7 C 445/00 tento súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto aby nastúpil sťažovateľ. Na pojednávaní konanom 26. novembra 2003 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov, okresný súd uznesením rozhodol tak, že   pojednávanie   odročil   na   neurčito   s tým,   že   vec   bude   postúpená   na   krajský   súd. Krajskému súdu   bola vec postúpená   1.   decembra 2003 a bola zaevidovaná   pod   sp.   zn. 16 Cbi   72/2003.   Krajský   súd   2.   mája   2004   požiadal   tamojší   súd   o zapožičanie   spisu 10 C 27/01. Konajúca sudkyňa 10. augusta 2004 prípisom požiadala podateľňu krajského súdu o preradenie spisu sp. zn. 16 Cbi 72/03 do registra „C“. Krajský súd 15. augusta 2007 postúpil vec zaevidovanú už pod sp. zn. 1 C 38/04 Okresnému súdu Bratislava II, kde je vedená pod sp. zn. 30 Cb 164/2007.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v namietanom konaní ide o finančné nároky   sťažovateľa   po   vyhlásení   konkurzného   konania   na   majetok   jeho   dlžníka. Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu i spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec nevyplýva, že by dôvodom nečinnosti krajského súdu bola okolnosť spočívajúca v zložitosti konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd ho nemôže vyhodnotil ako aktívne a súčinnostné. Sťažovateľ bol v označenom konaní kvalifikovane zastúpený. O skutočnosti, že vec bude postúpená na konanie krajskému súdu sa dozvedeli na pojednávaní 26. augusta 2003. Sťažnosť na nečinnosť tohto súdu podali až o 4 roky.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   sťažovateľ   sa   o   odstránenie   zásahov   do   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov mohol pokúsiť podaním sťažnosti podanej na štátnu správu súdov skôr.

3. Z vyhodnotenia postupu krajského súdu jednoznačne vyplýva, že tento súd bol od 10.   augusta   2004   do   15.   augusta   2007   nečinný   z dôvodu   nesprávneho   uloženia neskončenej veci do archívu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   krajský   súd   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   C   38/04   svojím   postupom   porušil   základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané konanie bolo v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti skončené,   ústavný   súd   neprikázal   krajskému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 1 C 38/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   35   000   Sk s odôvodnením dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z dĺžky obdobia a správania sťažovateľa, počas ktorého bol krajský súd nečinný, ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade je primeraným finančným zadosťučinením suma 20 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. B. V. v konaní pred ústavným súdom.

V sťažnosti ich sťažovateľ vyčíslil sumou 6 296 Sk. Táto suma je zhodná s výpočtom ústavného   súdu,   ktorý   v súlade   s vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sťažovateľovi priznal odmenu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk, k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú tak sumu 6 296 Sk.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008