znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 15/07-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta o sťažnosti Dr. M. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 17/1999 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Dr. M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 19 C 17/1999 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Dr.   M.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica   j e   p o v i n n ý   uhradiť Dr. M. S. trovy konania v sume   6   296   Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   do   dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V., B.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 15/07-11 z 15.   marca 2007 podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť Dr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že spolu s ďalšími fyzickými osobami podal okresnému súdu 27. januára 1999 žalobu o zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Táto žaloba nebola dosiaľ prejednaná a konanie na okresnom súde je poznačené prieťahmi. Okresný súd zbytočnými prieťahmi odďaľuje a znemožňuje sťažovateľovi odstránenie stavu právnej neistoty a je dlhodobo nedôvodne nečinný.

Sťažovateľ   poskytol   okresnému   súdu   primeranú   súčinnosť   a necíti spoluzodpovednosť za vzniknutý stav konania. V postupe okresného súdu vidí sťažovateľ porušenie svojich   práv,   preto žiada, aby ústavný   súd   v náleze vyslovil,   že okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 291 100 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 23 329 Sk.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   z 20.   apríla   2007   vyjadril okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   pričom   uviedol   prehľad   úkonov   a pripojil   aj vyjadrenie zákonného sudcu:

„Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia žalobu, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 17/99 a pridelená bola na vybavenie a rozhodnutie JUDr. P..

Dňa 08. 02. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie žalobcom a zároveň vyzval navrhovateľov o predloženie znaleckého posudku domovej nehnuteľnosti.

Dňa   26.   02.   zaslali   vyjadrenie   žalovaní 1),   2),   žalovaná   3)   si   neprevzala   súdnu zásielku.

Dňa 11. 03. 1999 žalobca 1) doručil súdu znalecký posudok. Dňa 06. 07. 1999 súd zaslal žalobcom tlačivo na vyplnenie osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré majú vrátiť súdu.

Dňa 05. 08. 1999 súd urgoval žalobcov. Dňa 17. 08. 1999 žalobca 2), 3), 4) nežiadajú oslobodiť od súdneho poplatku. Dňa 16. 09. 1999 žalobca 1) zaslal vyplnené tlačivá všetkých žalobcov na oslob. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. 10. 1999 súd uznesením priznal žalobcom 1 - 4 oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov za konanie vo výške 50 %.

Dňa 22. 11. 1999 žalobcovia uhradili súdny poplatok. Dňa 17. 06. 2002 súd vytýčil termín pojednávania na deň 28. 08. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy tunajšieho súdu 17 C 135/98 (J. V. c/a manž. S., o nahradenie vôle prejavu odporcu) a 11 C 398/98 (manž. Ž. c/a manž. S., o nárok z   predkupného   práva),   žalobcovia   doložia   do   spisu   fotokópie   kúpnych   zmlúv,   resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Dňa 28. 08. 2002 zákonný sudca spísal úradný záznam s tým, že po konzultácií s JUDr. K., ktorá (pridelený jej bol spis 11C 398/98) začala vo veci konať a pokračuje v konaní vykonávaním jednotlivých procesných úkonov.

Dňa   02.   09.   2002   súd   prerušil   konanie   až   do   právoplatného   skončenia   veci, vedených na tunajšom súde č. k. 17 C 135/98, 11 C 398/98.

Dňa 25. 09. 2002 a 9. 10. 2002 podali proti uzneseniu žalobcovia odvolanie. Dňa 28. 11. 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v B. Bystrici. Dňa 20. 02. 2003 krajský súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. 03. 2003 krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu. Dňa 26. 03. 2003 bol spis daný na dlhodobú lehotu. Dňa 19. 10. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 12. 2004, účastníci v uvedený deň zobrali svoj návrh späť,   žiadali konanie vo veci zastaviť a vrátiť   súdny poplatok.

Dňa 02. 12. 2004 súd konanie zastavil, uznesenie 07. 12. 2004 doručoval účastníkom konania.

Dňa 23. 12. 2004 podali žalovaní 1), 3), žalobkyňa 2) odvolanie. Dňa 07. 01. 2005 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 10. 02. 205 krajský súd uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Dňa 23. 02. 2005 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 14. 03. 2005 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu - spis uložený na lehotu do 31/3, prelehotovaný na 12/4

Dňa   04.   10.   2005   súd   uznesením   konanie   vedené   pred   tun.   súd.   pod   sp.   zn. 19 C 17/99 prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 11 C 398/98. Rozhodnutie sa doručovalo účastníkom konania, spis bol uložený na lehotu do 24/10.

Dňa 05. 11. 2005 bol spis uložený na lehotu do právoplatného skončenia konania 11 C 398/1998, potom predlož aj zo spisom 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998

Dňa 03. 10. 2006 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13/11/2006 Dňa 15. 12. 2006 z dôvodu námietky zaujatosti bol spis zaslaný KS v B. B.

Dňa 15. 02. 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 16. 02. 2007 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 03. 2007. Zákonný sudca sa vyjadruje takto: Predmetom   konania   vo   veci   samej   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra B. na LV č. 1691 pre kat. úz. v B., ako parcela č. 1464/1 o výmere 378 m2. V priebehu konania bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedú medzi účastníkmi aj dve samostatné konania vedené pod sp. zn. 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998, kde žalovaní Ing. Ž. a J. V. spochybnili existujúce   spoluvlastnícke   podiely   k   danej   nehnuteľnosti,   a   keďže   podiely   medzi spoluvlastníkmi   boli   sporné,   nemohol   súd   pristúpiť   k   vecnému   prejednaniu   žalobného návrhu. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica v konaní 19 C 17/1999 konanie opakovane prerušil, a to až do právoplatného skončenia týchto súvisiacich konaní. Konanie 11 C 398/1998 skončilo právoplatným rozhodnutím z 18. 09. 2006 a konanie 17 C 135/1998 z 07. 09. 2005. Ako náhle bolo v konaní 19 C 17/1999 zistené, že tieto súvisiace konania boli právoplatne skončené, bolo vo veci dňa 03. 10. 2006 vytýčené pojednávanie a odvtedy sa vo veci riadne koná.

Možno teda konštatovať, že prieťahy v konaní 19 C 17/1999 súviseli so správaním účastníkov   konania   -   odporcov,   ktorí   namietali   existujúce   spoluvlastnícke   podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže vyriešenie spoluvlastníckych podielov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, bolo podstatnou (prejudiciálnou) otázkou pre rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd musel čakať až   do   ich   právoplatného   skončenia.   Z   týchto   dôvodov   nebolo   vo   veci   zatiaľ   meritórne rozhodnuté.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatom návrhu.“

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   úkonov   okresného   súdu,   zistil   ústavný   súd   aj z obsahu spisu a zo sťažnosti sťažovateľa.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 26. apríla 2007 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní. Požadovanú úhradu trov konania vyčíslil takto:

„Podľa   §   13   ods.   4   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky z 10. novembra 2004, č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v z. n. p. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej   sadzby   tarifnej   odmeny,   ktorá   by   advokátovi   patrila   v ostatných   spojených veciach.

V podanej sťažnosti sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia Ústavného súdu v troch spojených veciach, a to, že:

-   Postupom   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 17/1999   bolo   porušené   základné   právo   Dr.   M.   S.,   bytom   B.,   občana   Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

- Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

- Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil Dr. M. S., bytom B., primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva vo výške 291.100,- Sk.

Vec   s   najvyššou   hodnotou   je   v   tomto   prípade   uplatnený   nárok   sťažovateľa   na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie sťažovateľovho základného práva, ktorej tarifná hodnota podľa citovanej vyhlášky je 291.100,- Sk a odmena advokáta za jeden úkon právnej služby v tejto veci podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 i. f. citovanej vyhlášky predstavuje sumu 7.650,- Sk.

V ostatných dvoch spojených veciach je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 2 cit. vyhl. jedna šestina výpočtového základu, keďže ide o zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Podľa horeuvedených zásad vyčísľujeme trovy konania sťažovateľa:

Dátum Úkon Odmena

(Sk) Náhrada

výdavkov na

miestne telekom

výdavky a miestne

prepravne

(Sk) Spolu

(Sk) 21. 10. 2006 Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom- výrok č. 1 1 365,- 164,- 1.529,-

21. 10. 2006 Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom výrok č. 2 1.365- 164,- 3.058,-

21. 10. 2006 Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - výrok č. 3 7.650,- 164,- 10.872,-

16. 01. 2007 Písomne   podanie   na   súd   týkajúce   sa   veci samej - sťažnosť- výrok č. 1 1.365,- 178,- 12.415,-

16. 01. 2007 Písomne   podanie   na   súd   týkajúce   sa   veci samej— sťažnosť - výrok č. 2 1.365,- 178,- Í3.958,-

16. 01. 2007 Písomne   podanie   na   súd   týkajúce   sa   veci samej - sťažnosť - výrok č. 3 7.650,- 178,- 21.786,-

26. 04. 2007 Vyjadrenie   sťažovateľa   k   otázke   ústneho pojednávania 1.365- 178,- 23.329,-

- Na základe uvedeného si dovoľujeme navrhnúť, aby ústavný súd uložil Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil náhradu trov konania Dr. M. S. vo výške 23.329,- Sk a zaplatil ich na účet jeho zástupcu, J. V., advokáta, B., číslo účtu..., variabilný symbol..., špecifický symbol...“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov,   ako   aj práva   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03,   IV.   ÚS   15/03),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19   C   17/1999 podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 je zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka súdneho konania, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dobe konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska sťažovateľom   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1999. Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k opakovanej nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená od 19. októbra 1999, keď okresný súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku, do 28. augusta 2002, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť 22 mesiacov), ďalej od 20. marca 2003, keď sa spis z krajského súdu vrátil okresnému súdu, do   2.   decembra   2004,   keď   okresný   súd   rozhodol   o zastavení   konania   (nečinnosť 20 mesiacov). Okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiaden úkon ani neprerušil súdne konanie.

Ústavný   súd   preto   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu,   najmä   s prihliadnutím na doterajšiu celkovú dobu konania a skutočnosť, že hoci konanie začalo ešte v roku 1999, bol nečinný spolu 3 roky a 6 mesiacov a po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie v sume 291 100 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré nie je právoplatne   skončené   ani   po   siedmich   rokoch.   U sťažovateľa   oprávnene   takýto   postup okresného súdu znamená stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej   osoby,   ako   aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel k záveru,   že finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk,   ktoré   je okresný   súd   povinný zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným s porušením označených práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľ si podaním z 26. apríla 2007 uplatnil trovy konania v sume 23 329 Sk, ktoré bližšie špecifikoval.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 v právnej veci sp. zn. II. ÚS 15/07 (podľa dátumu uvedeného právnym zástupcom) je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk, t. j. odmena za jeden úkon právnej služby činila 2 970 Sk plus 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 5 940 Sk, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu dvakrát (náhradu) režijný paušál po 178 Sk, spolu 6 296 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2007