znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 15/06-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/04, ktorého predmetom je „náhrada za duševnú ujmu,   trvalú   ujmu   na   zdraví   spôsobenú   hrubou   diskrimináciou   –   konaním   prezidenta zasahujúcim   do   ľudskej   dôstojnosti,   pokorujúce   a urážlivé   zasahovanie“. Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu; svoju žiadosť odôvodnil tým, že bude úspešný v konaní, a tým, že je plne invalidný a jeho príjem je nižší ako životné minimum.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní, ktoré od podania návrhu na jeho začatie   trvá   cca   dva   roky   (pričom   počas   tohto   obdobia   okresný   súd   musel   vyzvať sťažovateľa   na   doplnenie   návrhu,   zaplatenie   súdneho   poplatku   a následne   rozhodnúť o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku) a namietaná doba nečinnosti okresného súdu je jeden rok, ktorú uznala aj podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním jeho predsedu.

Ústavný súd v tejto súvislosti a v súlade so svojou rozhodovacou činnosťou uvádza, že   napriek   uznaniu   prieťahov   v konaní   podpredsedníčkou   okresného   súdu   namietané obdobie nečinnosti nevykazuje takú intenzitu, aby ho bolo možné označiť ako zbytočné prieťahy v konaní a vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. V súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu odmietol preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už pri jej predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Vzhľadom   na   toto rozhodnutie   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu a ďalšími návrhmi na rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2006