znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 15/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., bytom P., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. K. P., P., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 15 a čl. 46 ods.   1   a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   a   orgánmi   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní   jeho oznámenia „o organizovaní vraždy“, ako aj jeho sťažnosti podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. januára 2003 doručené podanie F. B. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom P., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. K. P., P., označené ako „Sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd uvedených v Čl. 12, ods. 1, 2, 4, Čl. 15, práva na život, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia z dôvodu nesprávneho   úradného   postupu   v zmysle   Čl.   46.   ods.   3   Ústavy   SR“.   Z jeho   obsahu vyplynulo, že sťažovateľ napáda postup orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní jeho   „oznámenia   o organizovaní   vraždy“   z 24.   júna   1998,   ako   aj   pri   vybavovaní   jeho sťažností   odborom   kontroly   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Prešove,   resp. Úradom kontroly ministra   vnútra Slovenskej republiky podľa   zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.   K porušeniu   označených   základných   práv   v týchto   veciach   malo   podľa tvrdenia   sťažovateľa   dôjsť   tiež   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky a orgánmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „v období od 24. 6. 1998 do 26. 6. 1999“.   V závere   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   uvádza,   že   sa   na   ústavný   súd   obracia   so sťažnosťou   pre „porušenie   uvedených   ústavných   práv   a nakoľko   v tomto   prípade   bola spôsobená značná spoločenská a rodinná ujma s trvalými následkami celej mojej rodine žiadam   o priznanie   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   1   milión   Sk   a náhrady   trov právneho zastupovania v sume á 44.334 Sk/3 úkony po á 14.650 Sk, 3x režijný paušál po á 128 Sk“.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   [(ďalej   len „ústava“)   a   s účinnosťou   od   1.   januára 2002]   oprávnený   konať o sťažnostiach,   ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a skúmal,   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   z priložených   príloh   bolo   zrejmé,   že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a orgánmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v období jún 1998 – jún 1999.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   preto   ústavný   súd   zobral   do úvahy, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené porušenie základného práva sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 22. januára 2003, t. j. po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   zákonom   pre   tento   druh   konania   pred ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2003