znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 149/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. T., K., zastúpenej advokátom Mgr. L. Š., Č., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky postupom Slovenskej republiky zastúpenej N., a. s., so sídlom B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   M.   T. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2007 doručená sťažnosť Ing. M. T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. L. Š., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Slovenskej republiky zastúpenej N., a. s., so sídlom B.

Sťažovateľka uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to parc. č. 574 o výmere 12 106 m2 ornej pôdy registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu zapísanej na   LV   č.   320   k.   ú.   M.,   okres   B.,   obec   B.   (ďalej   len   „pozemok   sťažovateľky“),   ktorú nadobudla v roku 2004 ako obdarovaná na základe darovacej zmluvy z 15. apríla 2004 uzatvorenej s darcom – jej starým otcom M. G. Dňa 11. novembra 1997 Okresný úrad v B. – odbor životného prostredia (ďalej len „okresný úrad“) vydal rozhodnutie č. ŽP 97/01208-Mk   o umiestnení   stavby   „Diaľnica   D-1   V.“   na   pozemkoch   v určených   katastrálnych územiach   (vrátane   k.   ú.   M.),   pričom   stavba   diaľnice   mala   prechádzať   i pozemkom sťažovateľky. V roku 2004 sa začalo so stavbou diaľnice a až v roku 2005, keď už bola diaľnica   v plnej   výstavbe,   dostala   ponuku   na   uzatvorenie   zmluvy,   ktorou   odpredá   pre potreby   výstavby   diaľnice   časť   svojho pozemku   N.   za cenu   108,864 Sk/m2,   s čím   však nesúhlasila.

Na návrh N. z 9. novembra 2006 sa začalo na Krajskom stavebnom úrade v Ž. (ďalej len „krajský stavebný úrad“) vyvlastňovacie konanie, ktorého predmetom bol i pozemok sťažovateľky.   Začatie   vyvlastňovacieho   konania   oznámil   krajský   stavebný   úrad sťažovateľke listom č. k. 2006/1240/Mal. z 20. novembra 2006, ktorým zároveň nariadil ústne   konanie   na 20. december   2006.   Súčasne   určil   lehotu   na predloženie   znaleckých posudkov účastníkmi konania, a to do 26. januára 2007.

Sťažovateľka   ďalej   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   v dôsledku   výstavby   diaľnice od roku   2004   bolo   nútene   obmedzené   jej   vlastnícke   právo,   za   čo   jej   dosiaľ   nebola poskytnutá žiadna náhrada. Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd vydal nález:

„Základné právo Ing. M. T., bytom K., vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Slovenskej republiky zastúpenej N., a. s., B. porušené bolo. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   Ing.   M.   T.,   bytom   K.   finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušiteľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky porušiteľovi zakazuje pokračovanie v porušovaní základného   práva   a slobody   sťažovateľky   a prikazuje   porušovateľovi   základného   práva a slobody,   aby   obnovil   stav   pred   porušením   základného   práva   a slobody   a zastavil premávku na Diaľnici D-1 V., úsek km. 2.750-13,458.

Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 6.296,- Sk za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti – jeden úkon á 2.970,-Sk + 178,-Sk režijný paušál) na účet právneho zástupcu Mgr. L. Š. (...) do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

Na dožiadanie ústavného súdu N. uviedla, že s právnym predchodcom sťažovateľky M. G. bola 13. novembra 1997 uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, ktorou sa zmluvné strany   dohodli,   že   M.   G.   predá   pozemok   Slovenskej   správe   ciest,   a to   za   cenu   podľa platných   predpisov   do   troch   rokov   od   vydania   stavebného   povolenia   po   vyhotovení geometrického plánu a tento pozemok následne daroval sťažovateľke. Stavebné povolenie na   stavbu   diaľnice   bolo   vydané   27.   februára   2004   Ministerstvom   dopravy,   pôšt a telekomunikácií   Slovenskej   republiky   pod   č.   k.   1872a/230/2003-Hn   a nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2004. Vo vyvlastňovacom konaní vedenom krajským stavebným úradom bolo vydané rozhodnutie č. k. 2007/0198/II/Mal. z 28. februára 2007, pričom cena pozemkov bola určená sumou 156,99 Sk/m2 a to nadobudlo právoplatnosť 29. marca 2007. Rozhodnutie   obsahuje   poučenie,   v zmysle   ktorého   proti   nemu   možno   podať   odvolanie Ministerstvu   výstavby   a regionálneho   rozvoja   Slovenskej   republiky   a právoplatné rozhodnutie možno preskúmať súdom podľa piatej časti druhej hlavy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   (všeobecné)   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych a trestnoprávných veciach, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory   a iné   právne   veci,   ktoré   vyplývajú   z občianskoprávnych,   pracovných,   rodinných, obchodných   a hospodárskych   vzťahov,   pokiaľ   ich   podľa   zákona   neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa   §   80   písm.   b)   OSP   návrhom   na   začatie   konania   možno   uplatniť,   aby   sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z podanej   sťažnosti   sťažovateľky   nevyplýva,   že   by   sa   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu obrátila s návrhom na začatie konania na všeobecný súd.

Ako   je   zrejmé   z citovaných   ustanovení   OSP,   vo   veci   sťažovateľky   vo   vzťahu k namietanému   porušeniu   základného   práva   vlastniť   majetok   bola   daná   právomoc všeobecného súdu, a to tak pokiaľ ide o ochranu proti zásahom do jej vlastníckeho práva zo strany   N.   spočívajúcim   v obmedzení   jej   vlastníckych   práv   počas   výstavby   diaľnice vrátane uplatňovania prípadnej náhrady škody, ak táto bola sťažovateľke obmedzením jej vlastníckych práv spôsobená, a to v zmysle § 80 písm. b) OSP, ako aj vo vzťahu k vydaným rozhodnutiam správnych orgánov v územnom, stavebnom a vyvlastňovacom konaní, ktoré bolo   vedené   na   návrh   N.,   a to   v zmysle   ustanovení   OSP   o správnom   súdnictve.   Tieto právomoci všeobecných súdov nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   uvedené   a vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   vyplývajúci   z čl.   127 ústavy   je   vylúčená   právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať   a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach porušenia jej základného práva vlastniť majetok, a preto ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci.

Ústavný   súd   napokon   poznamenáva,   že   rozhodovanie   o ďalších   nárokoch sťažovateľky uvedených v jej sťažnosti by prichádzalo do úvahy iba v tom prípade, ak by nadväzovalo na rozhodnutie o vyslovení porušenia ňou označených práv. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o tejto časti návrhu na rozhodnutie (petite sťažnosti) nerozhodoval.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007