znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 149/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť HEROLD TELE MEDIA, s. r. o., so sídlom Buková 2, Bratislava,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   L.   A.,   so   sídlom   B.,   vo   veci   porušenia   jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv upravených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky úkonom Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2004, ktorým bol pripojený spis vedený pod sp. zn. 7 K 15/03 k spisu vedenému pod   sp.   zn.   5   K   179/99   a postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   HEROLD   TELE   MEDIA,   s.   r.   o.,   o d   m   i e   t   a   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2004 doručená sťažnosť HEROLD TELE MEDIA, s. r. o., so sídlom Buková 2, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. L. A., so sídlom B., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv upravených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a porušenia čl. 1 ústavy úkonom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorým bol pripojený spis sp. zn. 7 K 15/03 k spisu sp. zn. 5 K 179/99 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“),   ktoré   sťažovateľ   označuje   v sťažnosti   ako „odporca   2“.   Predmetný   úkon   krajského   súdu   bol   sťažovateľovi   oznámený   prípisom krajského súdu č. k. 7 K 15/03-157 dňa 1. marca 2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 7. marca 2003 na krajskom súde návrh na začatie konkurzného konania proti dlžníkovi – Slovenské telekomunikácie, a. s. (ďalej len „dlžník“).   Tento   návrh   bol   zaevidovaný   pod   sp.   zn.   7   K   15/03.   Podľa   vyjadrenia sťažovateľa   v priebehu   rokov   2003   a 2004   krajský   súd   vo   veci   nekonal   a na   viaceré námietky týkajúce sa prieťahov v konaní nereagoval. Prípisom z 1. marca 2004 krajský súd oznámil sťažovateľovi, že vec pripojil k spisu sp. zn. 5 K 179/99. Podľa sťažovateľa bolo konanie vedené pod sp. zn. 5 K 179/99 právoplatne skončené 23. októbra 2003, t. j. ešte pred rozhodnutím o pripojení spisu sp. zn. 7 K 15/03.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   „...   pripojením   spisu   ku   právoplatne   skončenému konaniu   znemožnil   súd   postup   podľa   zákona   č.   328/91   Zb.   a svojim   účinkom   konanie nezákonným spôsobom de facto zastavil“.

Vo vzťahu k ministerstvu sťažovateľ uvádza:„Navrhovateľovi   sú   známe   ilegálne   materiály   vypracované   dlžníkom   vykazujúce znaky   materiálov   Vlád   SR,   s ktorými   sú   zo   strany   Ministerstva   spravodlivosti   SR zoznamovaní sudcovia SR – majúce za cieľ ovplyvnenie rozhodnutia súdov.

Navrhovateľovi je takisto známe, že predstavitelia dlžníka resp. jeho majiteľa viedli s Ministerstvom spravodlivosti (S.,   L.)   rozhovory vo   veci skončenia sporov,   ktoré   vedie dlžník.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho návrhu vydal tento nález:

„Krajský súd v Bratislave rozhodnutím o pripojení spisu 7 K 15/03 ku spisu 5 K 179/99 porušil článok 1 Ústavy SR

Krajský   súd   v Bratislave   rozhodnutím   o pripojení   spisu   7   K 15/03   ku   spisu   5   K 179/99 porušil článok 46 ods. 1 Ústavy SR

Krajský   súd   v Bratislave   rozhodnutím   o pripojení   spisu   7   K 15/03   ku   spisu   5   K 179/99 porušil článok 48 ods. 2 Ústavy SR Krajský súd v Bratislave rozhodnutím o pripojení spisu 7 K 15/03 ku spisu 5 K 179/99 porušil článok 6. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajský   súd   v Bratislave   rozhodnutím   o pripojení   spisu   7   K 15/03   ku   spisu   5   K 179/99   porušil   článok   13   Európskeho   dohovoru   o ochrane   základných   práv   a ľudských slobôd Ústavný   súd   určuje   spravodlivé   zadosťučinenie   Navrhovateľovi   vo   výške 20.717.929.000, - Sk splatné v lehote 3 dní od vynesenia Nálezu.“.

Podaním doručeným ústavnému súdu 28. apríla 2004 sťažovateľ upresnil petit tak, že namiesto textu „Ústavný súd určuje spravodlivé zadosťučinenie Navrhovateľovi vo výške 20.717.929.000, - Sk splatné v lehote 3 dní od vynesenia Nálezu“ navrhuje text „Odporca 2 sa podieľal na vyššie uvedených porušeniach Ústavy SR a Európskeho dohovoru. Ústavný   súd   určuje   spravodlivé   zadosťučinenie   Navrhovateľovi   vo   výške 20.717.929.000, - Sk splatné v lehote 3 dní od vynesenia Nálezu Odporcami solidárne.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za účelom predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od krajského súdu spisy sp. zn. 7 K 15/03 a sp. z. 5 K 179/99, ako aj predbežné vyjadrenie k sťažnosti.

Predseda   krajského   súdu   predložil   k sťažnosti   vyjadrenie   JUDr.   T.   H.,   sudkyne poverenej agendou konkurzov a vyrovnaní, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Úkonom   súdu   dňa   1.   3.   2004   s poukazom   na   §   4a   ods.   1   zákona   o konkurze a vyrovnaní   č.   328/1991   Zb.   v aktuálnom   znení   vo   veci   zn.   7   K   15/03   navrhovateľa   – veriteľa HEROLD TELE MEDIA, s. r. o., Buková 2, 811 01 Bratislava, IČO: 35 707 810 proti odporcovi – dlžníkovi Slovenské telekomunikácie, a. s. (teraz Slovak Telecom, a. s.), Nám. slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 o vyhlásenie konkurzu, táto bola pripojená k spisu zn. 5 K 179/99, kde som bola zákonnou sudkyňou.

S pripojením som vyslovila nesúhlas a predložila príslušný návrh predsedovi súdu prípisom zo dňa 4. 5. t. r., a to na základe toho, že vec 5 K 179/99 bola právoplatne rozhodnutá a skončená 23. 10. 2002. Preto pripojenie spisu zn. 7 K 15/03 nie je v súlade s citovanými ustanoveniami ZKV.

Podľa   mňa   je   zrejme   nesprávna   lustrácia   súdnou   kanceláriou   na   liste   č.   1 v dotknutom spise 7 K 15/03. Spis 5 K 179/99 bol predložený Najvyššiemu súdu SR 6. 11. 2002 po právoplatnom skončení veci s návrhmi na dovolanie, ktoré konanie je tam vedené pod sp zn. V 64/02.

Podľa mojej vedomosti, čo som overila aj nahliadnutím do spisu na NS SR, bolo v konaní   5   K   179/99   rozhodnuté   zamietnutím   návrhov   dňa   29.   1.   2002.   Rozhodnutie nadobudlo   právoplatnosť   dňa   23.   10.   2002   v nadväznosti   na   potvrdzujúce   rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zn. 1 Obo 109/02-749 dňa 13. 8. 2002. Po doručení potvrdzujúceho rozhodnutia NS SR navrhovatelia podali návrhy na dovolanie a spis bol predložený NS SR. Prečo   údaje   na   podaných   návrhoch   na   dovolanie   po   skončení   konania   neboli zavedené do evidencie tunajšieho súdu, nie je mi známe.

Ďalej som zistila, že o dovolaní pod zn. V 64/02 bolo rozhodnuté na NS SR dňa 24. 3. 2004   odmietnutím.   Spis   s rozhodnutím   dosiaľ   vrátený   nebol   a zistila   som,   že   lehota   na vypracovanie rozhodnutia je predĺžená do 30. 5. 2004.“.

  Zo spisu sp. zn. 7 K 15/03 zistil ústavný súd nasledovné:

1.Návrh   na   začatie   konkurzného   konania   sťažovateľa   Ing.   I.   M.,   L.   (ďalej   len „navrhovateľ 2“) proti dlžníkovi bol doručený krajskému súdu 11. marca 2003.

2.Uznesením č. k. 7 K 15/03-57 z 19. marca 2003 krajský súd zastavil konanie voči navrhovateľovi 2 z dôvodu nezloženia preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza „Na dlžníka bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý je vedený pod č. k. 5 K 179/99. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude spis č. k. 7 K 15/03 pripojený k spisu č. k. 5 K 179/99.“.

3.Podaním zo 17. apríla 2003 sťažovateľ upozornil krajský súd „...že právny poriadok Slovenskej   republiky   nepozná   inštitút   pripojenia   spisu   ku   právoplatne   skončenej veci“ a žiadal nápravu.

4.Dňa 9. júna 2003 podal sťažovateľ krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

5.Podľa vyjadrenia sudkyne JUDr. T. P. zo   7. júla 2003 (č.l. 77) „Sporu č. k. 7 K 15/03 predchádza spor č. k. 5 K 179/99, ktorý je na NS SR z dôvodu dovolania. Bez tohto spisu neviem posúdiť prípadnú možnosť pripojenia spisu 7 K 15/03 k spisu 5 K 179/99 podľa § 4a Zákona o konkurze a vyrovnaní. Neviem, kedy bolo uznesenie v spise   5   K 179/99   právoplatné...“. Obdobné vyjadrenie sudkyne JUDr.   T.   P.   je v spise aj z 18. novembra 2003 (č. l. 138) a z 22. januára 2004 (č. l. 155).

6.Dňa 23. októbra 2003 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu.

7.Dňa 24. októbra 2004 bola krajskému súdu doručená opätovná sťažnosť na prieťahy v konaní.

8.Dňa   11.   novembra   2003   bolo   krajskému   súdu   doručené   stanovisko   sťažovateľa k vyjadreniu dlžníka.

9.V spise sú úradné záznamy zo 16. januára, 26. januára a 13. februára 2004 o tom, že spis sp. zn. 5 K 179/99 nebol zatiaľ krajskému súdu vrátený.

10. V spise   sa   nachádza   list   krajského   súdu   z 1.   marca   2004,   ktorým   krajský   súd oznámil sťažovateľovi, že spis vedený pod sp. zn. 7 K 15/03 pripojil podľa § 4a ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní k spisu sp. zn. 5 K 179/99.

  Po opakovanej žiadosti bol ústavnému súdu predložený aj spis sp. zn. 5 K 179/99, z ktorého ústavný súd zistil nasledovné:

1. Uznesením krajského súdu č. k. 5 K 179/99-620 z 29. januára 2002 bol zamietnutý návrh   sťažovateľa,   navrhovateľa   2   a ďalších   dvoch   navrhovateľov   o vyhlásenie konkurzu proti odporcovi – dlžníkovi Slovenské telekomunikácie a. s.

2. Po podaní odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 1 Obo 109/02 z 13. augusta 2002 potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. 5 K 179/99-620 z 29. januára 2002. Zo spisu vyplýva, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2002 a vykonateľnosť 26. mája 2004.

3. Dňa 24. októbra 2002 bolo krajskému súdu doručené dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu, ktoré bolo predložené najvyššiemu súdu 8. novembra 2002   (následne   boli   predložené   najvyššiemu   súdu   aj   dovolania   ostatných navrhovateľov).

4. Zo spisu vyplýva, že sťažovateľ vo vzťahu k   uvedeným rozhodnutiam krajského súdu   a najvyššieho   súdu   podal   aj   sťažnosť   ústavnému   súdu,   ktorý   ju   uznesením sp. zn. IV. ÚS 31/03 z 26. februára 2003 pri predbežnom prerokovaní odmietol.

5. Uznesením   č.   k.   Obdo   V 64/2002-901   z 24.   marca   2004   najvyšší   súd   dovolanie odmietol (uznesenie bolo doručené krajskému súdu 20. mája 2004).

V časti porušenie základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv upravených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru postupom ministerstva spravodlivosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju v tejto časti pri predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol.

K takémuto záveru (o odmietnutí sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv upravených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13   Dohovoru   postupom   ministerstva   spravodlivosti   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti) ústavný súd dospel na základe svojej stabilnej judikatúry, podľa ktorej možno   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom orgánu   štátu   nemohlo dôjsť   k porušeniu   základného   práva alebo slobody,   ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).  

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd pripomína, že prípadné zasahovanie do nezávislosti súdov   zo strany konkrétnych funkcionárov a zamestnancov ministerstva, ku ktorému   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   malo   dôjsť,   by   zakladalo   ich   trestno-právnu zodpovednosť, o ktorej sú oprávnené konať a rozhodovať príslušné orgány činné v trestnom konaní.

Čo sa týka porušenia základných práv označených sťažovateľom, v danom prípade sťažovateľ namieta úkon krajského súdu, ktorým bol pripojený spis vedený pod sp. zn. 7 K 15/03 k spisu vedenému pod sp. zn. 5 K 179/99. Predmetný úkon krajského súdu bol síce sťažovateľovi oznámený prípisom krajského súdu č. k. 7 K 15/03-157 z 1. marca 2004, avšak sťažovateľ o tomto úkone vedel podstatne skôr, pretože sťažovateľ svojím podaním už   17.   apríla   2003   upozornil   krajský   súd   „... že   právny   poriadok   Slovenskej   republiky nepozná inštitút pripojenia spisu ku právoplatne skončenej veci“ a žiadal nápravu. V danom prípade však táto skutočnosť je irelevantná.

Podľa názoru ústavného súdu v prípade namietaného procesného úkonu krajského súdu ide o opatrenie zo strany krajského súdu, ktoré nemá za následok ani zastavenie, ani prerušenie konania, ako sa domnieva sťažovateľ. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze a vyrovnaní“) v spojení s § 66b ods. 1 cit. zákona pripojenie spisu je len technický úkon (nie opatrenie v zmysle rozhodnutia podľa § 66b ods. 1 cit. zákona), ktoré nemá a ani nemôže mať konštitutívne účinky vo vzťahu k začatému konaniu a nebráni pokračovaniu v tomto konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju aj z tohto dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní.

K porušeniu označených práv sťažovateľa postupom ministerstva spravodlivosti by mohlo   dôjsť   len   v tom   prípade,   ak   by   malo   ministerstvo   spravodlivosti   ústavou   alebo zákonom   založenú   právomoc   svojím   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom zasiahnuť do konkurzného konania, v ktorom podľa tvrdenia sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práv. Keďže rozhodovanie vo veciach návrhu na začatie konkurzného konania zveruje právny poriadok Slovenskej republiky do právomoci (konkurzných) súdov, pričom podľa čl. 141   ústavy   „V   Slovenskej   republike   vykonávajú   súdnictvo   nezávislé   a nestranné   súdy“ (odsek   1) a „Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov“   (odsek   2),   nemohlo   dôjsť   postupom   ministerstva   spravodlivosti   k porušeniu označených práv sťažovateľa, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Čo sa týka namietania porušenia čl. 1 ústavy, ústavný súd uvádza, že tento článok nemá   charakter   základných   práv,   ktorých   porušenie   možno   samostatne   namietať prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ide o ústavné ustanovenie, ktoré má charakter všeobecných ústavných princípov, ktorých obsah a dopad na ochranu základných práv   a slobôd sa   interpretuje   a upresňuje aj prostredníctvom   judikatúry   ústavného   súdu. Ústavný súd aj bez návrhu účastníkov konania prihliada na obsah tohto ustanovenia ústavy pri posudzovaní sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v kontexte s namietaním porušenia konkrétnych   základných   práv   a slobôd,   prípadne   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodných   zmlúv,   ktoré   Slovenská   republika   ratifikovala   a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie čl. 1 ústavy v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 samostatne, t. j. bez uvedenia nadväznosti na porušenie konkrétnych základných práv alebo   slobôd,   pričom   toto   ústavné   ustanovenie   nemá   charakter   samostatne   chráneného základného   práva,   ústavný   súd   v tejto   časti   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 30. júna 2004